BRATISLAVA. Katolícka cirkev slávi 15. augusta sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Je to najstarší mariánsky sviatok.
O živote Panny Márie po Nanebovstúpení Pána nie je vo Svätom písme žiadna zmienka. Apokryfné evanjelium zo 4. storočia však opisuje posledné roky jej života v Efeze, kde sa o ňu podľa želania zomierajúceho Krista staral apoštol Ján. Podľa tejto tradície, keď "usnula", jej telo i dušu odniesli anjeli do neba.
Doktrinálne vysvetlenie nanebovzatia sformuloval na Západe okolo r. 590 Gregor z Toursu. Na Východe sa sviatok spomína už v 6. storočí a v roku 600 cisár Móric vyhlásil sviatok "Usnutia Panny Márie“ pre celú ríšu. V Ríme ho začali verejne sláviť od čias pápeža Teodora I. (642-649).
Od raného stredoveku bolo jeho slávenie 15. augusta spojené s dožinkami a s vďakyvzdaním za úrodu. Na početné žiadosti kňazov a veriacich pápež Pius XII. vyhlásil 1. novembra 1950 Nanebovzatie Panny Márie za dogmu katolíckej viery. V apoštolskej konštitúcii Magnificentissimus Deus sa hovorí: "Keď zakončila beh svojho pozemského života, bola Panna Mária s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy“.
Už prví kresťania verili, že matka Božieho Syna nemá na zemi hrob. To však nevylučovalo prevládajúcu mienku, že pred svojím nanebovzatím skutočne zomrela. Traduje sa, že Panna Mária sa dožila 72 rokov a zomrela bez bolestí, pretože nemala dedičný hriech. Sviatok “usnutia” Panny Márie majú vo svojom kalendári aj najstaršie východné cirkvi - arménska a etiópska. Nanebovzatiu Panny Márie je zasvätených najviac mariánskych chrámov.
