Slovensko prežíva mimoriadne mokrý rok plný dlhotrvajúcich dažďov a silných búrok.
BRATISLAVA. Na Slovensku už v prvých siedmich mesiacoch spadlo viac zrážok, než zvyčajne naprší za celý rok. Zatiaľ čo celoročný priemer je 762 milimetrov, do konca júla sa na každý štvorcový meter územia krajiny vylialo 775 litrov vody, zhrnul ČTK klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško. Búrky zasiahli Slovensko aj tento víkend, výdatne pršalo z piatka na sobotu napríklad v Bratislave, dnes zasiahli povodne Hornú Nitru.
Slovensko čelilo rozsiahlym zrážkam už v úvode roka, neskôr výdatnejšie pršalo v polovici apríla a aj v máji, čo opakovane rozvodnilo potoky a rieky a tie spôsobovali škody na domoch či poliach. Ešte horšia situácia bola začiatkom júna, keď dažde vyústili do mimoriadne ničivých záplav. Po odznení povodní síce zrážok po zvyšok júna a v prvej polovici júla výrazne ubudlo, ale v druhej polovici siedmeho mesiaca sa dažde opäť vrátili a prietrže mračien počas predchádzajúceho víkendu zatopili desiatky domov napríklad v Nitrianskom kraji.
"Už napršalo viac zrážok, ako predstavuje normál za celý rok," zhrnul Faško. Rok 2010 podľa neho môže priniesť nový rekord, keď doposiaľ najviac od začiatku meraní na Slovensku napršalo v roku 1937, a to v priemere 1015 milimetrov. Bol to podľa Faška zatiaľ jediný rok, keď na každý meter štvorcový spadlo viac ako 1000 litrov vody. "Sú vytvorené dobré predpoklady, že rok 2010 bude v tomto zmysle minimálne vyrovnanou konkurenciou pre rok 1937," dodal klimatológ.
Aktuálne informácie zo zaplavených oblastí:
- Mestá na hornej Nitre sú pod vodou, v Handlovej zahynul človek.
- Pre povodne v Žiari nad Hronom evakuovali 16 ľudí.
Slovensko už pri tom prekonalo rekord zrážok spadnutých v jednom mesiaci. Faško potvrdil skoršie odhady, že tohtoročný máj prekonal október z roku 1974, keď napršalo v priemere 198 milimetrov. V piatom mesiaci tohto roka to bolo 235 milimetrov, dovtedy platný rekord pripadal na máj v roku 1939, vtedy spadlo na každý meter 165 litrov vody. Meteorologické merania sa na Slovensku začali v Hurbanove v roku 1871, stanice v takom počte, aby bolo možné získavať zodpovedajúcej údaje, existovali na Slovensku až od roku 1881, priblížil klimatológ.
Rozsiahle zrážky zasiahli v tomto roku aj ďalšie štáty, s katastrofálnymi záplavami bojovali v Poľsku, Česku či Rumunsku.
Január - dažde a topiaci sa sneh rozvodnili Bebravu na Hornej Nitre, platil na nej tretí - najvyšší stupeň povodňovej aktivity; hrádzou z vriec zachraňovali hasiči mestskú časť Zvolena Neresnicu; v neďalekej obci Lieskovec vytopilo dva domy.
Február - rozvodnili sa menšie riečky v západnej časti Slovenska, napríklad na úroveň druhého stupňa povodňovej aktivity vystúpila Teplica pri Sobotišti neďaleko Senice; zdvihla sa aj Morava, opäť Bebrava, rovnako aj v južnej časti stredného Slovenska Štiavnica pri Horných Semerovciach neďaleko mesta Šahy. Hladina Štiavnice vystúpila zo zhruba 50 centimetrov na viac než 330 centimetrov.
Apríl - voda výrazne stúpla v južnej časti stredného Slovenska, tretí stupeň povodňovej aktivity dosiahol Muráň v Bretke; na východe Slovenska sa rozvodnila Olšava v Bohdanovciach, Roňava v Michaľanoch, Bodva v Hosťovciach i Turni nad Bodvou.
Máj - voda opäť komplikovala život ľuďom na Gemeri v obciach okolo Hnúšte a Rimavskej Soboty, v samotnej Hnúšti povodňová vlna z miestneho potoka zaliala námestie a desiatky pivníc, podobne v Rimavskom Brezove; v polovici mesiaca sa začal boj s vodou v okolí východoslovenského Trebišova, ktorý následne trval s prestávkami zhruba tri týždne, v obci Kuzmice evakuovali asi 150 ľudí; neskôr sa pri Trebišove roztrhla hrádza na rieke Ondava a voda zaliala rozsiahle poľnohospodárske územia a vyžiadala si evakuáciu asi 300 ľudí z obcí Markovce a Malčice; koncom mája prišla ďalšia vlna dažďov, evakuovali niekoľko rodín z obce Ploské neďaleko Košíc.
Jún - v úvode mesiaca sa na Slovensku spustila séria rozsiahlych povodní, ktoré postupne zasiahli takmer celé územie krajiny; 2. júna evakuovali ľudí z povodia Žitavy pri Šuranoch, v tomto regióne sa zmenil na nebezpečnú rieku aj Bešiansky potok - trojmetrová vlna sa prehnala cez areál vyhľadávaného termálneho kúpaliska v Podhájskej a spôsobila rozsiahle škody v obci Hul; vyliala sa taktiež rieka Nitra; neskôr zápasilo s vodou napríklad okolie Fiľakova na juhu stredného Slovenska - zaplavilo napríklad železničnú stanicu;
toky sa rozvodnili aj na západe územia, napríklad v okolí Myjavy; povodne znovu zasiahli aj Gemer - pod vodnou nádržou Teplý Vrch evakuovali časť obyvateľov v 15 obciach; 4. júna za vyliala z koryta rieka Poprad na severe východného Slovenska, zaplavila Kežmarok, mnohé obce v okrese Stará Ľubovňa; rozbúrili sa aj menšie potoky v úzkych dolinách, kde voda tiekla mimoriadne dravým prúdom; rozsiahle škody spôsobil aj Hornád, ktorý sa nachádza južnejšie od Popradu, rieka napríklad zastavila dopravu na hlavnej železničnej trati medzi Bratislavou a Košicami, evakuovali dokonca aj časť samotných Košíc; problémy spôsobovali aj ďalšie východoslovenské rieky - Torysa či Olšava; povodne vyvrcholili na dolnom toku Hornádu a opäť na Ondave, v jej povodí sa ľudia v niektorých obciach nedostali do svojich obydlí celé týždne.
Júl - v druhej polovici júla sa na Slovensko vrátili dažde, voda znovu zasiahla východ Slovenska, tretí stupeň povodňovej aktivity dosiahli Olšava či Roňava, rozbúrili sa aj toky na Orave na severe stredného Slovenska.
August - v závere prvého augustového týždňa prietrže mračien zatopili desiatky domov v Nitrianskom kraji, hasiči čerpali vodu v Zlatých Moravciach, Komárne, v okolí Želiezoviec či v Štúrove; výdatne pršalo aj v Žiari nad Hronom, do ktorého sa problémy s vodou vrátili aj počas dneška; ešte výraznejšie ťažkosti spôsobila riečka Handlovka na Hornej Nitre.
