BRATISLAVA. Ministerstvo zahraničných vecí SR navrhlo nových predsedov slovenskej časti zmiešaných slovensko-maďarských komisií. Vyplýva to z nezaradeného materiálu, ktorý musí vláda zaradiť na svoje rokovanie.
Vo funkcii by mal zostať iba veľvyslanec Miroslav Mojžita, ktorý je predsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. Toho chce vo funkcii potvrdiť šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda. Ostatní predsedovia by podľa materiálu mali byť odvolaní, všetci boli štátnymi tajomníkmi minulej vlády.
Dzurinda požiadal kolegov
Po voľbách a vymenovaní novej vlády je doterajšie obsadenie postov predsedov zmiešaných komisií neaktuálne, Dzurinda preto v júli požiadal svojich rezortných kolegov o návrh nominácií predsedov komisií podľa kompetencií jednotlivých ministerstiev.
Rezorty navrhli za predsedov štátnych tajomníkov za príslušné oblasti. Komisii pre európsku a euroatlantickú integráciu bude po schválení vládou šéfovať Milan Ježovica, komisii pre vojenské a iné bezpečnostnopolitické otázky Róbert Ondrejcsák, komisii pre otázky hospodárskej spolupráce Martin Chren, komisii pre otázky dopravy, spojov a ich infraštruktúry Ivan Švejna a komisii pre otázky kultúry a tlače Natália Cehláriková.
Lucia Nicholsonová by mala byť novou šéfkou komisie pre otázky zdravotníctva, zdravotného poistenia a sociálnej starostlivosti, Jaroslav Ivančo predsedom komisie pre otázky vzdelávania, vedy, športu a mládeže a Gabriel Csicsai zrejme povedie komisiu pre otázky poľnohospodárstva, veterinárnej a fytosanitárnej starostlivosti.
Maroš Žilinka sa po novom stane šéfom dvoch komisií - pre otázky spolupráce v oblastiach patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a pre cezhraničnú spoluprácu. "K menovaniu predsedu slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky ochrany prírody a životného prostredia bude možné dodatočne pristúpiť až po predpokladanom opätovnom zriadení Ministerstva životného prostredia SR," píše sa v návrhu.
12 komisií
Na základe Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z 19. marca 1995 vznikol na jej plnenie mechanizmus pozostávajúci z jedenástich zmiešaných komisií. V roku 2004 vznikla aj dvanásta komisia s cieľom rozvíjať cezhraničnú spoluprácu samospráv a orgánov verejnej správy.
Na obnovení práce komisií sa dohodli 20. júla na rokovaní premiérka Iveta Radičová so svojím maďarským partnerom Viktorom Orbánom. "Obnovujeme prácu zmiešaných pracovných komisií. Všetkých,“ vyhlásila vtedy Radičová.
Tieto komisie sa majú podľa predstáv premiérov zaoberať všetkými spornými otázkami, ktoré vytvárali napätie, aj pálčivými témami, napríklad zmiernením následkov povodní, otázkami zamestnanosti či projektom regionálneho rozvoja. Komisie podľa Radičovej majú dospieť ku konštruktívnym riešeniam. "Dovtedy tieto témy nebudú predmetom diskusií predstaviteľov Slovenskej republiky ani Maďarskej republiky,“ uzavrela Radičová.
"Počas minulej vlády pravidelne zasadala komisia pre menšiny a komisia pre cezhraničnú spoluprácu, pričom dynamika našej spolupráce by mohla byť aj širšia," odpovedal rezort diplomacie prostredníctvom riaditeľa tlačového odboru Juraja Tomagu na otázku, ktoré komisie zasadali pravidelne.
Na otázku, či ostatné komisie teda boli nefunkčné, keď nezasadali pravidelne, už Tomaga odpovedať odmietol. "V prípade zmiešaných komisií treba zdôrazniť, že ešte neboli vymenovaní obaja spolupredsedovia. Až po ich vymenovaní môže spoločná slovensko-maďarská komisia zasadnúť. Slovenská strana má záujem, aby to bolo čo najskôr," zdôraznil Tomaga pre agentúru SITA.
