Rektor Univerzity Komenského FRANTIŠEK GAHÉR končí vo funkcii. Na záver svojho pôsobenia musí riešiť problémy právnickej fakulty, kam sa podozrivo dostala skupina „daňovákov“. Študujú externe v stredisku Kaskády, ktoré podľa šéfa Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru nemá akreditáciu.
Ako sa dá dostať na právo z 929. miesta pod čiarou?
„To sa pýtajte pána dekana. Ja som nariadil kontrolu, keďže kontrola ministerská je tu tiež, moja bola prerušená. Keď skončí ministerská, dostane sa k materiálom moja. Dá mi informáciu, potom budem vedieť odpovedať aj na takéto otázky.“
Ja sa pýtam na váš názor. Či je vôbec niečo také bez podvodu možné?
„Dobre otázke nerozumiem, lebo ak prijímate x uchádzačov o štúdium, tak je technicky možné, že sa dostane aj niekto, kto je na mieste 900, ak beriete tisíc.“
Nebolo prijatých tisíc študentov, ale konkrétna skupinka, ktorá si hovorila daňováci. Uchádzači, ktorí mali viac bodov ako oni, úspešní neboli.
„Ak poznáte dobre zákon, ten hovorí, že ak pri prijímacom konaní sú porušené vnútorné pravidlá, dekan môže toto zvážiť a opraviť svoje rozhodnutie. Pošle to rektorovi. Treba povedať, že som nikdy nezmenil dekanovo rozhodnutie o neprijatí na prijatie. Vždy som rešpektoval rozhodnutia dekanov a ako rektor som ja neprijal žiadneho uchádzača o štúdium.“
Tu ide o niečo iné. Študijná referentka tvrdí, že niektoré rozhodnutia z dekanátu na rektorát ani neodišli. Je to v poriadku?
„Na tieto otázky vám môžem odpovedať potom, keď sa uskutoční kontrola.“
Upozornil vás niekto, že sa na práve prijímajú ľudia mimo poradia?
„Nie. Nikto. Treba povedať, že za celé obdobie v súvislosti s prijímacími pohovormi, čo som rektorom, neboli problémy na práve. Okrem jedného, ktorý spôsobili bývalí vojaci a policajti. Dokázali prevádzkovať zariadenie, pomocou ktorého našepkávali uchádzačom o štúdium správne odpovede. No nebolo to spôsobené zamestnancami fakulty, bolo to niečo, čo urobili cudzí ľudia.“
Právo slúži ako pekná ilustrácia toho, koľko chybných rozhodnutí môžu školy narobiť, myslí si Lukáš Fila.
Má dekan fakulty Marián Vrabko vašu dôveru?
„Ako môžem hovoriť o závažných veciach bez toho, že by som mal podrobné doklady? Musím si vypočuť druhú stranu a dať si to zdokladovať.“
Je dobrý systém prijímania na práve, kde sa berú do úvahy len známky?
„Nie. Dôvodov je viac. Nemáme garanciu, že jednotky z jednej školy sú jednotkami aj v druhej. Usiluje sa o to externá maturita, ale tam sú len niektoré predmety. Predmety, ktoré potrebujeme na právo, ale aj na medicínu, prírodné vedy a podobne, také nie sú v externej maturite. Asi päť rokov sme si robili analýzu úspešnosti uchádzačov na prijímacích skúškach z celého Slovenska na Univerzitu Komenského. Zistenia sú asi také, že kolísavosť kvality uchádzačov z jednej školy je bežný fakt, úspešnosť uchádzačov niektorých škôl je vyššia ako u iných a zohľadňovať len výsledky strednej školy je akceptovať spôsob ich skúšania. Súhlasím s výhradou, že v dávnejšom období v prijímacích skúškach na právo bolo zas príliš veľa memorovania a dôraz na faktografické poznatky, ale menej na kritické a logické myslenie.“
Nepokúšali ste sa zmeniť to?
„V tejto veci som vykonal dosť, kritizoval som aj pôvodný model prijímacích skúšok. V ňom boli zverejnené súbory otázok, bolo ich niekoľko tisíc. Uchádzač s dobrou pamäťou to urobil výborne a dostal sa. To pre mňa nebolo prijateľné. Vedenie prišlo s tým, že dobre, zmení ho. Prišli s tým, že pre nich najjednoduchšie bude rešpektovať výsledky zo strednej školy. Už v prvom roku som to kritizoval. Práve toto bol ten rok, keď boli prijatí aj vami kritizovaní uchádzači. Fakulta sa potom snažila modifikovať tieto kritériá. Stále si myslím, že ísť cestou svojich prijímacích skúšok je lepšie.“
Na akej úrovni je právo v rámci univerzity?
„Ťažko porovnávať fakulty rôzneho zamerania. V rámci právnických fakúlt je Akademickou ratingovou a rankingovou agentúrou hodnotená ako najlepšia. Čo sa týka UK, ak zohľadňujeme vedu a výskum, patrí medzi tie, ktoré sú v strede. Právnici nie sú tí, u ktorých by sme museli uvažovať o solidárnej podpore pre slabší výkon, keď sa delí rozpočet.“
Viete dať študentom záruku, že tento rok boli prijímačky v poriadku?
„Tento rok boli prijatí iba tí, ktorí sa v prvom kole umiestnili nad čiarou s požadovaným počtom bodov. Dekan na práve neprijal na odvolanie nikoho. Nič také sa nemôže udiať, že by niektorí boli preskočení. Systém máme nastavený tak, že študent nedostane diplom, ak v jeho spisoch nie sú niektoré dokumenty, počnúc rozhodnutím o prijatí a žiadosťou o odvolanie. V tomto máme systém kontroly najlepší na Slovensku.“
Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera tvrdí, že nemáte akreditáciu na vyučovanie práva v stredisku Kaskády. Prečo ste o ňu nežiadali?
„Vaša otázka znie tak, ako by som mal odpovedať na otázku: Prestali ste biť otca? Ak odpoviem áno, tak som ho bil a prestal. Ak nie, tak som ho bil a neprestal. Jednoducho nie je pravda, že Kaskády sú naším pracoviskom, pobočkou. Nič také nie je, neexistuje.“
Čiže Kaskády neexistujú?
„Vôbec mi nerozumiete. Kaskády nie sú pracoviskom UK. Preto, ak sme v Akreditačnom spise mali uviesť všetko, kde zabezpečujeme výučbu, tak sme to uviedli presne. Pán predseda Akreditačnej komisie si niektoré veci poplietol, ale to je jeho problém.“
Aj ministerstvo školstva v minulosti tvrdilo, že všade, kde univerzita vyučuje, potrebuje akreditáciu. Klame ministerstvo aj Fišera?
„Ja som to už vysvetľoval. V Kaskádach sa nerealizovala celá výučba. Len jedna jej časť, konzultácie. V zákone sa jasne hovorí, kto poskytuje, zabezpečuje a organizuje výučbu. Toto je výlučné právo vysokej školy. Ak sa deje prednáška v kine, tak majiteľ kina nie je ten, kto poskytuje výučbu. Ak chodili učiť, tak to boli naši učitelia aj tu v Bratislave, aj v Kaskádach. To, ako ste publikovali články, bolo závažné poškodenie dobrej povesti UK, a preto sme aj žiadali o niekoľko opráv a odpovedí. Ani jedna zatiaľ nebola publikovaná. Preto sme sa rozhodli, že budeme žalovať vydavateľa a očistíme si česť súdnou cestou.“
Prečo mali Kaskády na svojej webovej stránke informáciu o študijnom programe právo, keď ho nezabezpečujú?
„Nechodím do Kaskád, vychádzam z toho, ako som informovaný. Študijné oddelenie je tu. To je otázka na nich.“
Je v poriadku, ak sú desiatky miest, kde univerzity vyučujú svojich študentov hocikde, možno aj v kine?
„Kvalitná výučba, prednáška sa môže udiať aj v kine. Dôležité je, kto ju zabezpečuje. Čo sú to za ľudia.“
Profesor práva na UK Jozef Beňa hovorí, že Kaskády vznikli ako produkt, teda biznis. Ako to vidíte vy?
„Kedysi sa to na Slovensku hemžilo tretími subjektmi, ktoré parazitovali na vysokých školách. Mojím cieľom bolo, aby na UK takéto subjekty neboli. V situácii, keď som nastupoval po rektorovi Ferdinandovi Devínskom, presviedčal ma, že nič také na UK nie je. Po istom čase som našiel hŕbu zmlúv, o tom, že podpísali spolu s dekanom Mojmírom Mamojkom takúto spoluprácu s tretími subjektmi. Stálo ma to veľa času a práce, kým som dosiahol zmenu. Dnes môžem spokojne vyhlásiť, že žiadny tretí subjekt na vzdelávaní na UK neparazituje. “
Je v poriadku, ak za rok škola zaplatí Kaskádam stotisíc eur za prenájom miestností, keď má vlastné v Bratislave?
„Je to problém, na ktorý by ste sa mali spýtať dekana. Ja mám taký názor, že štúdium má byť v priestoroch univerzity.“
Končíte vo funkcii rektora, ako by ste zhodnotili svoje osemročné pôsobenie?
„Nemám presvedčenie, že by to bolo márne podujatie. Univerzita si udržala postavenie najlepšej slovenskej vysokej školy, sme lídrom. Ak si vezmete rebríček Webometrics (meria kvalitu univerzít vo svete, pozn. redakcie), tak sme na jar boli na 431. mieste. Takže nie je pravda, že žiadna škola nie je v prvej päťstovke. Druhá najlepšia vysoká škola je tak štyristo miest za nami.“
Nie sú na UK kvalitné najmä prírodné vedy?
„Na tej istej fakulte máme dobré katedry a, samozrejme, aj podpriemerné. Súvisí to s celkovou situáciu, najmä s trvalým podfinancovaním vysokých škôl. Ak my vzdelávame za štvrtinu toho, čo Európa, za 60 percent toho, čo v Česku a za sedminu toho, čo vzdelávajú v USA, tak tieto výsledky sú malým zázrakom.“
Neupadá napríklad pedagogická fakulta, ktorá mala problémy s akreditáciou?
„Pedagogická fakulta je inak orientovaná ako fakulta matematiky, fyziky a informatiky alebo prírodovedecká fakulta. Ak to zjednodušíme, tieto fakulty pestujú exaktné disciplíny, ktoré sú medzinárodné, ľahučko porovnateľné. Fyzika je pestovaná vo svete, ale niektoré študijné programy na pedagogickej fakulte sú špecifické pre našu kultúru, históriu a podobne. Situácia na pedagogickej fakulte je ovplyvnená aj týmto.“
Koho budete odporúčať za svojho nástupcu?
„Oficiálne ešte žiadni kandidáti nie sú. Favorita budem mať až potom, keď budú konkrétne návrhy. Ak bude rektorom niekto lepší ako ja, budem pokojne spávať. Toto by som prial mojej alma mater, aby mala lepšieho rektora ako ja. A to je všetko.“
Beata
Balogová
