BRATISLAVA. Posledná vlna povodní, ktorá tento týždeň zasiahla hornú Nitru a Turiec a opäť spôsobila rozsiahle škody, primäla vládu urýchliť prípravu nového programu boja s povodňami.
Slovensko sa doteraz riadilo protipovodňovým programom ešte z roku 1999, ktorý navrhoval opatrenia len do roku 2010.
Vznik nového protipovodňového programu ohlásila po včerajšom rokovaní vlády premiérka Iveta Radičová z SDKÚ. Kolegom ho chce predložiť už na budúci piatok na výjazdovom rokovaní na východe.
O podrobnostiach dokumentu Úrad vlády zatiaľ mlčí. Radičovej hovorca Rado Baťo povedal len toľko, že sa na ňom podieľa tím expertov. Riešiť má aj spôsob, ako opatrenia zaplatiť. Vláda chce výraznejšie využiť eurofondy.
„Vláda prijme konkrétny koncept, ako postupovať, vrátane finančných prostriedkov na realizáciu prevencie, a to z jedného prozaického dôvodu. Riešenie dôsledkov povodní je oveľa drahšie ako prevencia,“ vysvetľuje Radičová.
Nový prístup
Viacerí odborníci Radičovú vyzývajú, aby štát zmenil najmä prístup k protipovodňovým opatreniam.
Doterajší prístup mimovládne organizácie označovali ako „betonársky“, pretože bol založený najmä na regulácii vodných tokov, po novom sa podľa nich treba snažiť najmä zadržať vodu v krajine.
„Viem, že existuje vážny spor medzi na jednej strane záchranou cez veľké mamutie stavby a na druhej strane pomocou drobných zmien v pôdohospodárstve, vodohospodárstve, lesníctve. Sú dva veľmi rozdielne pohľady na to, ako robiť prevenciu,“ povedala Radičová.
„Nový program by mal stanoviť zásadne odlišný prístup ako ten z roku 1999,“ apeluje odborník na protipovodňové opatrenia Martin Kováč zo Združenia miest a obcí Slovenska.
Základom nového prístupu by mal byť dôraz na prispôsobenie krajiny, aby dažďová voda z obhospodarovaných polí a lesov rýchlo neplnila vodné toky. Aj Štefan Szabó zo združenia Sosna upozorňuje, že doterajší prístup bol „silne technicky zameraný“ a navrhované opatrenia sa navyše pre nedostatok peňazí často ani neuskutočnili.
„Treba vytvoriť medzirezortný výbor, aby sa pôsobenie v krajine posudzovalo komplexne, aby napríklad lesníci nevyrúbali niečo, čo inde spôsobí povodeň, alebo poľnohospodári neorali po spádnici tak, že voda stečie do dedín,“ vraví.
Za pravdu mu dáva aj minister financií Ivan Mikloš z SDKÚ. „Často chýbajú jasné pravidlá a problém je aj v organizácii inštitúcií, ktoré to majú v popise práce,“ povedal včera.
Nasadia nezamestnaných
Okrem novej koncepcie pripravuje vláda aj ďalšie opatrenia, ktoré majú pomôcť bojovať s následkami povodní.
Ministri včera schválili novú verziu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá by už koncom septembra mala umožniť, aby sa do protipovodňových prác zapojili nezamestnaní.
Vláda v stredu vyčlenila aj ďalších 13,3 milióna eur, ktoré preplatí samosprávam za záchranné práce pri májových a júnových povodniach.
Na odstraňovanie následkov nedávnych povodní, ktoré podľa odhadov spôsobili škody najmenej za 600 až 650 miliónov eur, vláda dosiaľ vyplatila asi 40 miliónov. Ďalšie peniaze žiada z európskeho fondu solidarity.
