Dvojaké občianstvo núti krajanov klamať

Žijú roky v Kanade a aj na Slovensko sa chcú vracať ako domov. Vyčkávajú, kedy im vláda prestane hroziť stratou občianstva.

BRATISLAVA. „Je mi z toho smutno, chcela som zostať Slovenkou,“ vzdychla si v správe na sociálnej sieti Facebook Lucia Schenk potom, ako koncom mája prijal slovenský parlament novelu zákona o občianstve. Naša odpoveď na maďarský zákon o dvojakom občianstve znamená, že ak náš občan prijme občianstvo iného štátu, automaticky príde o to slovenské.

„Žijeme s manželom v Kanade už viac ako päť rokov a mali sme v pláne požiadať o kanadské občianstvo. Bohužiaľ, nedávno prijatá novela nás postavila pred ultimátum – buď budeme Slováci, alebo Kanaďania. Je to smutné, pretože i keď žijeme tak ďaleko, Slovensko je krajina, kde stále máme svoje korene, rodinu, i kus srdca,“ hovorí Lucia, rodáčka z Liptovskej Kokavy. S manželom chcú napokon so žiadosťou o kanadské občianstvo počkať na zmenu zákona, o ktorej hovorí nová vláda.

Čakať či tajiť?

Pocit istoty, rodina a priatelia a možnosť vrátiť sa domov – to sú dôvody, pre ktoré si chce slovenské občianstvo ponechať aj Ivan z východného Slovenska. V Kanade žije už šesť rokov a jeho manželka a dcéra, ktorá sa už narodila za oceánom, majú obe občianstva. V októbri minulého roka požiadal o kanadský pas aj Ivan. Vtedy ešte nemohol tušiť, že si bude musieť vybrať len jednu krajinu.

Nechce sa vzdať slovenského občianstva, no nechce prísť ani o šancu na kanadské. Ak by ho teraz neprijal a vrátil sa na Slovensko čo i len na pár rokov, stratil by povolenie na pobyt aj všetky poplatky. Celý zdĺhavý proces žiadania o občianstvo Kanady by navyše musel absolvovať od začiatku. Hovorí, že v prípade potreby aj pod hrozbou pokuty 3319 eur, svoje nové občianstvo pred slovenskými úradmi zatají. O jeho obavách svedčí aj fakt, že v tomto príbehu radšej nevystupuje pod vlastným menom.

Kanadsko­-slovenskej obchodnej komore sa pre občianstvo ozvalo v posledných týždňoch už asi 150 ľudí. „Ozývajú sa najmä osoby, ktoré si dávnejšie podali žiadosť o občianstvo iného štátu s vedomím, že o to slovenské neprídu. A teraz majú zrazu problém, či skôr dilemu voliť medzi slovenským alebo iným občianstvom,“ hovorí tajomník komory René Augustín.

Slovákom v zahraničí radia zvoliť vyčkávaciu taktiku a zdržiavať prijatie cudzieho občianstva, až kým sa nezmení slovenský zákon. V čo najskoršiu zmenu teraz dúfa aj Ivan s rodinou.

Zákon, ktorý núti klamať

Pavol Čarnogurský, administrátor týždenníka Kanadský Slovák, si naopak myslí, že s prijatím kanadského občianstva by Slováci čakať nemali. V prípade problémov radí obrátiť sa na Ústavný súd.

„Niektorí hovoria, že sa netreba prihlásiť a že to môžu zatajiť, ale môj názor je, že sme čestní ľudia, ktorí neklamú. Tu nás vlastne zákon núti, aby sme klamali. To však nie je východisko, treba to napadnúť právne,“ myslí si Čarnogurský. Sám má obe občianstva, ak by bol nútený jedného sa vzdať, vzdal by sa slovenského.

Ivanovej manželke sa zdá nový zákon nespravodlivý, no tvrdí, že mať obe občianstva nie je vypočítavé – je to vec istoty. „Ak si človek vezme občianstvo inej krajiny, to neznamená, že zanevrel na Slovensko. Zahraniční Slováci sú a môžu byť veľmi prospešní Slovensku a ich organizácie v prospech Slovenska pravidelne lobujú,“ dodáva Čarnogurský.

Obavy zo straty občianstva majú aj v azda najväčšej slovenskej komunite v zahraničí, vo Veľkej Británii.

„Mnohí, ak aj dostanú britské občianstvo, nenahlásia to. Buď z nevedomosti, alebo z vypočítavosti,“ hovorí Martin Hakel, riaditeľ Slovenského centra v Londýne.