Registrovaným cirkvám prispieva finančne štát, prilepšujú si predajom alebo prenájmom majetkov, či zbierkami od veriacich. Prípadne tak, ako to nedávno skúšal viedenský kňaz Otto Weber. Peniaze na renováciu katolíckeho kostola chcel získať dražbou spovednice cez eBay. Arcidiecéza ju stopla.
Podľa hovorcu KBS Jozefa Kováčika je u nás taká kreativita nemožná. „Dražba zakázaná nie je, ale nesmie sa týkať liturgických a posvätených predmetov. Nepoužívané veci sa nepredávajú, ale zničia."
Podobný názor má aj katolícky farár z dedinky Stožok Vladimír Slovák. „Dražba spovednice je nezmysel, k posväteným veciam majú veriaci úctu." Pri predaji iného majetku problém nevidí. „Ak to prinesie lepšiu cenu, je to v poriadku."
SaS pravidlá nezmení
Veriaci financujú cirkev aj prostredníctvom pravidelných zbierok (najmä pri nedeľných bohoslužbách a počas sviatkov), ktorým sa hovorí ofera, ľudovo „zbieranie do zvončeka". Kritici napádajú, že sa nezdaňujú, hoci ide o príjem.
Martin Poliačik, zodpovedný za tvorbu programu liberálnej SaS, ktorá sa netají výhradami voči množstvu daňových výnimiek, tvrdí, že pre zbierky veriacich platia rovnaké pravidlá ako pre dary. „Tie sa nezdaňujú. SaS zmenu súčasného systému navrhovať nebude." Šéf SaS a parlamentu Richard Sulík ho dopĺňa, že „dary nie sú odpočítateľnou položkou, preto sa u príjemcu nezdaňujú." Strana však bude iniciovať odluku cirkvi od štátu, diskusiu na túto tému chce otvoriť už v tomto volebnom období.
Evanjelický farár z obce Málinec Ivan Mucha na zdaňovanie nevidí dôvod. „Veriaci peniaze nezbierajú preto, aby vykazovali zisky, ale z dôvodu pomoci farnosti. Zdanené už raz boli."
Podľa Vladimíra Slováka by bolo platenie daní zo zbierok „neuveriteľne smiešne. Nie je to nikde vo svete, stali by sme sa kuriozitou." Kováčik dodáva, že by šlo o dvojnásobné zdaňovanie „Prvé sa udialo, keď človek dostal výplatu. Prečo by mal byť perzekvovaný za to, že je veriaci? Zbierky nie sú podnikaním."
Gréckokatolícky kňaz Rastislav Čížik z Bratislavy sa nad zdaňovaním nezamýšľal. „Peniaze dávame na bežné výdavky, takže takéto veci neriešim."
Sumy sa líšia
Informáciou, koľko sa ročne vyzbiera v celej katolíckej cirkvi, Kováčik nedisponuje. „Údaje majú len diecézy, ktorým to nahlasujú farnosti. Je to ich záležitosť." Či ide o státisíce alebo milióny eur ročne, odhadnúť odmietol. „Je rozdiel medzi Bratislavou a regiónmi s vysokou nezamestnanosťou."
Istý obraz možno vyvodiť z článku katolíckeho kňaza Stanislava Illéša, ktorý v roku 2005 publikoval, koľko do kasy pribudlo v Tekovských Lužanoch, kde žilo 1200 katolíkov. „Do zvončeka sa vyzbieralo 34 380 korún, čo je priemerne 660 korún týždenne."
Aktuálnejšie údaje poskytol Rastislav Čížik. Do gréckokatolíckeho kostola v Bratislave chodí v nedeľu okolo 300 ľudí, vyzbierajú približne 200 eur, ročne niečo cez 10 tisíc.
Sumu prezradil aj evanjelik Ivan Mucha. V Málinci začiatkom tohto roka vyhlásili zbierku na opravu chrámových zvonov, na účte je približne 4 tisíc eur. Inak sa ročne v kostole vyzbiera okolo 3300 eur. V dedinke žije niečo cez 700 evanjelikov, na oferách sa podieľa 100 až 150 aktívnych.
Obec Stožok má podľa katolíckeho kňaza Vladimíra Slováka približne 900 obyvateľov, do kostola v nedeľu ich chodí asi 170, vyzbierajú cca 1650 eur ročne.
Gombíky, papieriky, žuvačky
Nie všetci zbierajú do zvončeka. Evanjelici používajú zväčša tácky, gréckokatolíci aj košíky.
Ľudia do nich hádžu všeličo. Katolícky kňaz Marian Vojtko na blogu uvádza, že aj gombíky, cestovné lístky, či žuvačky. Čížik súhlasí: „Gombíky a podobné veci sú klasika." Slovák sa s tým nestretol, na peniaze však v Stožku používajú pokladničky, voľne rozmiestnené pri vchode. Evanjelici z dôvodu, že ľudia vhadzovali aj gombíky a neplatné mince, zaviedli tácky, priznáva Mucha.
Nátlak je zakázaný
Milana z obce pri Bardejove rozčúlilo, keď mu kňaz naznačil, že dáva málo. „Vhodil som 50 centov, manželka a deti rovnako. Nemám na to, aby sme všetci prispievali päťeurovkou. Ako je možné, že farár vedel, kto koľko dáva, keď so zvončekom nechodí on sám? Je to nátlak rovnako ako fakt, že peniaze sa vyberajú pri východe, aby sa nikto nevyšmykol."
Kováčik tvrdí, že kňaz by mal disponovať pastoračnou múdrosťou a nezisťovať, kto koľko prispel. Vyberanie pri východe z chrámu však chápe. „Nevidel by som to ako nátlak, skôr ako uvedomenie si spolupatričnosti, či výchovu ľudí. Pokiaľ je však niekto na podpore, nikto na neho nemôže škaredo pozrieť, že neprispel."
Slovák naznačovanie nízkej sumy v zvončeku niektorými kolegami nevylúčil. „Možno odporúčajú minimálnu čiastku, lebo sa im nechce počítať malé medenáky. Je to však neférové."
Podľa hovorcu KBS by mal kňaz s farníkmi hovoriť opatrne. „Nesmie naliehať, ale ak ide o ekonomiku farnosti, je prirodzené, že veriaci prispeje." Dodáva, že s ľuďmi o peniazoch treba debatovať a zároveň ich citlivo vychovávať. „Aj po 20 rokoch mnohí žijú v socializme, že sa o všetko postará štát. Myslia si, že štát zaplatí a cirkev daruje. Je pritom logické, že ak niekto ide do spoločných priestorov, podieľa sa na nákladoch na prevádzku."
Evanjelická cirkev odporúča prispieť aspoň jedným eurom. „Ide o dohodu v rámci cirkevného zboru, u detí to môže byť menej," hovorí Mucha. „Do chrámu môže prísť aj ten, kto nič nedá. Mal by však pamätať, že nepomáhame len sebe, učíme sa solidarite. Ak nedá, nikto sa hnevať nebude, ale ak bude on sám potrebovať pomoc, určite mu pomôžeme. Chce však pomáhať aj on druhým?"
Kam idú vyzbierané peniaze?
Duchovní odmietajú, že dochádza k zneužívaniu peňazí, či k nepriznávaniu celej sumy zo zbierok. Majú vraj kontrolné mechanizmy.
Hovorca KBS Jozef Kováčik tvrdí, že každá farnosť musí mať ekonomickú radu, ktorá vedie záznamy o vyzbieraných sumách. „Tvoria ju farníci. Niektorých menuje kňaz, ostatných volia veriaci. Práve tí bývajú pri sčítavaní, všetko sa zapisuje do denníka. Ten kontroluje dekan. Sumár za celý rok je vyhlasovaný v kostole na Silvestra, prípadne na Nový rok."
Podľa katolíckeho kňaza Vladimíra Slováka to sedí. „V Stožku sú pri sčítavaní aspoň dvaja členovia ekonomickej rady, ktorých si volia ľudia. K zneužitiu nemá ako dôjsť."
U evanjelikov peniaze v chráme nezbierajú miništranti, ale funkcionári zboru - kostolník, kurátor, dozorca alebo poddozorca. „Majú právo byť aj pri sčítavaní, navyše je tam pokladníčka," vysvetľuje evanjelický farár Ivan Mucha. Sám sa dozvie len výsledok.
Gréckokatolíci majú ustanovenú farskú radu, ktorej členov volia farníci. Bratislavská ich má päť, pri sčítavaní sú podľa gréckokatolíckeho kňaza Rastislava Čížika vždy aspoň dvaja.
Peniaze sa používajú na platenie účtov za energie, telefóny, opravy, údržbu, rekonštrukcie, odvoz odpadu, nákupy liturgických vecí, ale aj farské akcie a charitu. Možno však z týchto peňazí kúpiť kňazom trebárs auto?
Podľa Kováčika to nie je vylúčené, ale väčšina kňazov si kupuje vlastné. Slovák tvrdí, že súkromné auto vlastní 99 percent kňazov, jeho nevynímajúc. Vie si však predstaviť, že niekto má služobné vozidlo vo farnosti, ktorá sa skladá z roztrúsených dedín v podhorských oblastiach. Čížik súhlasí - auto si za vlastné kúpil on aj jeho kolegovia.
ks
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
