Od verejnoprávnych médií čaká investigatívu, sám kariéru urobil v komerčných televíziách. V októbri navrhne zmenu jazykového zákona, maďarských ochotníkov z Klasova upokojuje, že za leták v materčine im pokuta nehrozí. V maďarčine na bilbordoch SMK zas vidí politiku. Strana si vraj za hrozbu pokuty môže sama. Minister kultúry DANIEL KRAJCER z SaS.
Kto je váš obľúbený súčasný slovenský maliar a prečo?
„Mne sa celkom páči insitné umenie a obrazy z tohto obdobia ma zaujali aj keď som bol v Slovenskej národnej galérii. A nemusia to byť len autori z Kovačice. Páči sa mi, že to umenie nie je postavené na tom, že tu je nejaký umelecký štýl, ktorý z hľadiska farebnosti musí byť zachovaný a má nejaký ústredný motív stvárnenia, ale je to čisto postavené na pohľade umelca. Mne je to celkom blízke, lebo som v sebe nikdy neodhalil výtvarného umelca a mal som niekoľko objektov, ktoré som pravidelne na výtvarnej výchove maľoval – boli to väčšinou lode, to mi išlo celkom dobre.“
Kedy ste boli naposledy v divadle, na akej hre ?
„Naposledy som bol na vystúpení Ramóna Vargasa a v divadle som bol, keďže postupne navštevujem všetky inštitúcie a stretol som sa aj s vedením Slovenského národného divadla.“
STV nebude dávať futbal, nerobí investigatívu, nemá dobré spravodajstvo, sledovanosť je nízka. Načo je dnes vlastne dobrá?
„Som zástancom zachovania verejnoprávnych médií. Je stále veľa žánrov, ktoré môžu dostať priestor len vo verejnoprávnom mediálnom prostredí, komerčné televízie po nich z logických dôvodov nesiahnu. Sú to rôzne umelecké žánre, dokumentaristika, môžeme hovoriť aj o niektorých typoch športových prenosov, ktoré nie sú k dispozícii voľne pre komerčný sektor. Investigatívna žurnalistika by mala byť pokrývaná verejnoprávnym médiom, napríklad Česká televízia investigatívu robí.“
Kedy v poslednom období podľa vás plnili médiá na Slovensku vážnu investigatívnu úlohu?
„Nikdy. Ale hovorím o komerčných televíziách. Boli snahy, ale potom prišlo rozhodnutie majiteľov televízie. Preto si myslím, že to je priestor pre verejnoprávne médiá. Tvrdím, že sa to dá urobiť dobre, príklad Českej republiky to potvrdzuje.“
Nie je to skôr tradíciou, že v Česku sa to dalo robiť, lebo neboli tlaky na riaditeľov?
„To už hovoríte o politických tlakoch. Ale aj o tom je moja ambícia, priniesť koncepčnú zmenu v rámci verejnoprávnych médií.“
Myslíte že Štefan Nižňanský bol schopný odolávať tlakom, o ktorých hovoríte?
„Pán Nižňanský si svoju vizitku predložil sám, každý sa môže k nemu vyjadriť a posúdiť, ako zvládol svoju funkciu. Nemám rozhodovaciu kompetenciu o osobe generálneho riaditeľa televízie a rozhlasu, to je parketa pre Radu STV. Môžem ale prísť s tým, s čím aj prídem – nejakým legislatívnym, ekonomickým, obsahovým, rozsahovým nastavením tohto priestoru. Určite to predložím v budúcom roku tak, aby, ak získa podporu, mohol byť koncept účinný od 1. januára 2012.“
Bude výsledkom tej koncepcie to, že Štefan Nižňanský ostane vo funkcii do konca funkčného obdobia?
„Otázka, kto bude riadiť Slovenskú televíziu, je až následný krok. To, čo považujem za dôležité, je, že štát bude kompenzovať systém financovania a budú zrušené koncesionárske poplatky.“
Rozpočet má problém vykryť už tie položky, ktoré sú jeho súčasťou dnes. Ak sa zrušia poplatky, bude treba nájsť dodatočné zdroje.
„Na základe toho, čo je v programovom vyhlásení vlády, bude štát platiť médiá cez výdavkovú časť rozpočtu. To súvisí aj s politickým vplyvom. STV pravidelne vykazuje straty, pravidelne prichádza manažment za ministrom a za inými politikmi – dajte nám peniaze. To sú situácie, ktoré vytvárajú rôzne dohody, na základe ktorých sa vytvára vplyv na manažment, ktorý reálne bol. Keď sa dopredu zo zákona stanoví, že takýto bude rozsah finančných prostriedkov, ktoré televízia a rozhlas budú mať v danom roku, tak tým odstránime priestor na dohody medzi politikmi a manažmentom. Hovoríme o sume zhruba 80 miliónov eur. Je úlohou vlády a ministerstva financií, aby s tým počítali.“
V programových tézach sa písalo, že koalícia odštátni TASR a zruší radu TASR. V programovom vyhlásení sa píše už len to, že vláda transformuje TASR. Čo konkrétne chcete s TASR urobiť? Prichádza do úvahy aj privatizácia?
„Ja som bol ten, kto to upravil, lebo TASR už bola odštátnená. Pripravuje sa koncepčný návrh s viacerými variantmi a vyberieme ten, ktorý budeme považovať za efektívny. Nie som zástancom, aby sa robilo rozhodnutie, že teraz sa niečo sprivatizuje a hotovo.“
Prečo by mal štát stanovovať, v akom jazyku má súkromník reklamný pútač?
„Toto je veľmi špecifická a z kontextu vytiahnutá otázka. Pre mňa je podstatné to, čo je v programovom vyhlásení vlády. Je tam, že vláda zabezpečí ochranu štátneho jazyka a jeho ďalší rozvoj a odstráni nezmyselné reštrikcie, ktoré zbytočne šikanujú menšiny.“
Čo to znamená v praxi?
„Pripravujeme zásady zmien, na základe ktorých som už rokoval aj s vicepremiérom Chmelom. Som zástancom toho, aby sa odstránili veci, ktoré nezmyselne šikanujú občanov.“
A to sú ktoré?
„To sú veci, o ktorých teraz rokujeme, takže nebudem hovoriť o detailoch. Asi chápete, že to nebudem oznamovať partnerom z Mosta-Híd cez médiá.
Pozícia Mostu je v tomto jasná, vyjadrili sa, že očakávajú komplexnú novelu zákona.
Predpokladá to viacero zmien a tých modelov je niekoľko. Jednou z úvah je, že sa pripraví zároveň aj zákon, ktorý upraví postavenie menšín a možno niektoré veci sa budú riešiť špeciálne v tom zákone.
Kedy chcete zmenu zákona navrhnúť?
„Predpokladáme, že to predložíme na októbrovú schôdzu tak, aby sme to stihli v normálnom legislatívnom procese.“
Zatiaľ však ministerstvo kontroluje dodržiavanie zákona. Ste pripravený udeliť niekomu pokutu?
„Žiadna pokuta nebola udelená. Ani ochotníci z Klasova pokutu nedostanú. Jediné správne konanie, ktoré sa začalo z 26 podnetov, je vo vzťahu k SMK. To je prípad, ktorý má zjavne aj politický prvok. SMK sa už vyjadrila aj pred voľbami, že to robí do istej miery aj zámerne, teda, že má bilbordy len v maďarčine. Niekoľkokrát boli vyzvaní na stretnutie a komunikáciu, ani raz sa nedostavili.“
Rozhodnete v prospech pokuty?
„Ja nerozhodujem, prebehne správne konanie, ktorého výsledok nemôžem prejudikovať. Povedal som, že nie som zástancom udeľovania pokút.“
Veľkou témou je aj tlačový zákon.
„Ja to za veľkú tému nepovažujem.“
Prečo o nej potom máte referendum? Máte referendum o nedôležitej téme?
„Nie, referendum predsa vzniklo v čase, keď nikto ani tušiť nemohol, že príde nová politická garnitúra. Túto tému nevnímam ako nedôležitú, ale nie je to vážna téma z toho hľadiska, že by nebol predpoklad, že sa normálne dohodneme aj s vydavateľmi na tom, že urobíme racionálne zmeny v zákone. Stretol som sa so zástupcami vydavateľov a veľmi rýchlo sme sa zhodli, aké zmeny by sa mohli urobiť a mohlo by k nim dôjsť veľmi rýchlo.“
Viete povedať, o aké zmeny ide?
„O tom komunikujeme a sú tiež rôzne alternatívy aj v prípade práva na opravu, respektíve práva na odpoveď. Je nezmyselné, aby boli takéto dva inštitúty v jednom zákone. Legitímnou otázkou je, ktorý z tých dvoch inštitútov ostane.“
Otvoríte otázku odluky cirkvi od štátu?
„To je záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenia vlády, ale presná formulácia znie, že otvoríme celospoločenskú diskusiu. Naša strana má isté predstavy, ale zásadná zmena sa môže uskutočniť len na základe komunikácie. Už mám dohodnuté stretnutie s arcibiskupom Bezákom niekedy v prvý septembrový týždeň.“
Aká je predstava SaS?
„Sú dva základné modely – nemecký a taliansky. V Taliansku, pokiaľ nedáte peniaze na cirkev, tak automaticky prejdú do iného prostredia, z ktorého sa financuje kultúra, školstvo. Alebo je tu nemecký model, kde vy rozhodujete, či dáte peniaze a ak nedáte, tak vám ostanú. To je drsnejší model vo vzťahu k cirkvám. Je to zložitá téma, určite nehrozí, že by vláda prišla s nejakou legislatívou, ktorú by si navrhla a následne schválila v parlamente bez toho, aby cirkvi mali možnosť na tú tému diskutovať. Viete dobre, že predchádzajúca garnitúra si zabezpečila nekritický postoj cirkvi tým, že sa dohodli, že tieto témy nebudú otvárať. Nemyslím si, že toto je správna cesta.“
