BRATISLAVA. Európska komisia navrhuje zaviesť jednotný európsky vyšetrovací preukaz. Jeho zavedením by sa malo vyšetrovanie medzinárodných zločinov urýchliť a zjednodušiť. V súčasnosti sa vyšetrovateľ, ktorý sa snaží získať dôkazy nachádzajúce sa v inom členskom štáte EÚ, opiera o päťdesiat rokov staré pravidlá. Orgány iného členského štátu pritom môžu požiadavku ignorovať alebo si stanoviť vlastnú lehotu na jej spracovanie.
Návrh, ktorý dnes predložilo sedem krajín únie (Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Estónsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko) by vyšetrovacím orgánom umožnil požadovať od orgánov iného členského štátu, aby vykonali vyšetrovanie, zdieľali alebo zhromaždili dôkazy. V praxi by to znamenalo, že napríklad švédsky vyšetrovateľ, ktorý pátra po páchateľoch ukrývajúcich sa v Španielsku, bude môcť požiadať svojich kolegov, aby vykonali domovú prehliadku.
Bez formulárov sa ušetrí čas
"Aby bol boj proti cezhraničnej trestnej činnosti účinný, potrebujú vnútroštátne orgány jasné a nebyrokratické pravidlá spolupráce. Vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje medzinárodnú zločineckú skupinu alebo páchateľa, ktorý sa dopustil znásilnení vo viacerých krajinách, by nemal strácať čas vyplňovaním rozličných formulárov. Zároveň však musíme zabezpečiť správne procedurálne záruky, pokiaľ ide o základné práva osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka, najmä podozrivých, ktorých vina ešte nebola dokázaná,“ povedala podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová.
"Podnietiť justičné orgány k tomu, aby navzájom spolupracovali a dôverovali si, nie je jednoduché, no je to však nevyhnutné, poznamenala s tým, že komisia bude sledovať vývoj rozhovorov o európskom vyšetrovacom príkaze a je pripravená pomôcť členským štátom zabezpečiť, aby ich návrhy rešpektovali Chartu základných práv EÚ nielen počas rokovaní, ale aj neskôr v rámci praktického uplatňovanie tohto nástroja EÚ.
Zdieľanie dôkazov musí byť transparentné
Ako sa uvádza v tlačovej správe EK, Komisia si uvedomuje, že orgány nebudú mať záujem používať zdieľané dôkazy, ako sú bankové údaje, záznamy telefónnych rozhovorov alebo DNA, pokiaľ budú mať pochybnosti o ich pôvode. Preto k návrhu treba pripojiť spoločné minimálne normy týkajúce sa získavania dôkazov v rámci EÚ, aby sa zabezpečila ich prípustnosť na súde a zároveň dodržiavanie základných práv a práva na spravodlivý proces. Každá výmena informácií bude musieť rešpektovať pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov.
Všetkých 27 členských štátov EÚ bude teraz rokovať o konečnom návrhu, o ktorom bude neskôr hlasovať Európsky parlament v rámci riadneho legislatívneho postupu. Komisia potom rozhodne, či je potrebné predložiť samostatné návrhy, najmä pokiaľ ide o získavanie/prípustnosť dôkazov. Všetky návrhy pravidiel EÚ musia rešpektovať Chartu základných práv EÚ.
