Maďarské denníky sa venujú Benešovým dekrétom
Budapešť 22. mája (TASR) - Viaceré maďarské denníky sa dnes venujú
Benešovým dekrétom - väčšina z nich píše najmä o vývoji vzťahov
Nemecka a Česka v súvislosti s posudzovaním povojnových právnych
noriem prezidenta ČR Edvarda Beneša, pričom sledujú slovenskú reakciu
na tieto vzťahy ovplyvnené dekrétmi. Népszabadság uviedol, že
česko-nemecké vzťahy pozorne sledujú aj Maďari žijúci na Slovensku,
z ktorých mnohých sa ešte aj dnes platnosť dekrétov dotýka.
Ako príklad uviedol denník reformovanú cirkev na Slovensku, ktorej
v Komárne zobrali sirotinec postavený z verejnej zbierky. V roku 1945
túto inštitúciu označili za miesto protištátnej činnosti a dodnes ju
nevrátili. Podobná situácia je aj v prípade niekoľkých gemerských
cirkevných nehnuteľností, ktoré podobne odvolávajúc sa na dekréty
zhabali od maďarských kresťanov. Na príslušných súdoch ležia
donekonečna odkladané rozhodnutia týkajúce sa majetkov maďarských
majiteľov pôdy a priemyselníkov žijúcich na Slovensku, ktorí sa súdia
v súvislosti s dekrétmi na základe platného príslušného zákona z roku 1991.
Strana maďarskej koalície (SMK) sa zaviazala pred štyrmi rokmi
v koaličnej zmluve, že v záujme zachovania vnútropolitickej stability
a udržania sa vlády Mikuláša Dzurindu do konca vládneho cyklu
neotvorí otázku Benešových dekrétov, čo aj dodržala. Po septembrových
parlamentných voľbách však maďarská koalícia bude urgovať odškodnenie
a morálne zadosťučinenie tých na Slovensku žijúcich Maďarov, ktorým
tak dodnes nebolo urobené, píše Népszabadság. Magyar Nemzet v tejto
súvislosti pripomína slová prezidenta Paneurópskej únie Otta
Habsburga, ktorý Slovensko uistil, že diskusia okolo dekrétov sa ho
netýka, lebo Nemci si to chcú vyjasniť výlučne s Čechmi.
V rezolúcii EP o Slovensku nie je zmienka o Benešových dekrétoch
Brusel 22. mája (TASR) - Zahraničný výbor Európskeho parlamentu dnes
v Bruseli zamietol oba pozmeňovacie návrhy k slovenskej časti
rezolúcie o rozšírení týkajúce sa Benešových dekrétov. V prípade
Slovenska tak rezolúcia neobsahuje - na rozdiel od ČR - žiadnu
zmienku o sporných dekrétoch. Poslanci dnes tiež v prípade Slovenska
zamietli niektoré ďalšie návrhy týkajúce sa okrem iného amnestií
bývalého premiéra Vladimíra Mečiara či vytvorenia maďarských
univerzít. Text rezolúcie vyjadruje nádej, že nová slovenská vláda
vznikne čo najskôr po septembrových voľbách a bude s EÚ spolupracovať
rovnako pozitívne ako terajšia vláda. Dokument ďalej povzbudzuje
Maďarsko a Slovensko, aby našli vzájomne uspokojivé riešenie sporu
okolo tzv. krajanského zákona. EP rezolúciu definitívne schváli na
júnovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
Kukan vyzve Írov, aby v referende podporili Zmluvu z Nice
Varšava 22. mája (TASR) - Stretnutie ministrov zahraničných vecí
desiatich krajín kandidujúcich do EÚ začalo sa dnes vo Varšave.
Účastníkom schôdzky je aj minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan.
V rezidencii poľského prezidenta - paláci Belweder - sa dnes hovorí
predovšetkým o integračnom procese a postupe kandidátskych krajín,
ktoré ašpirujú na členstvo v EÚ. Do Varšavy prišli ministri
zahraničných vecí Slovenska, Slovinska, Maďarska, Česka, Litvy,
Lotyšska, Estónska, Malty a Cypru, čiže zástupcovia štátov, ktoré sú
na základe záverov summitu z Laekenu najhorúcejšími kandidátmi na
rozšírenie EÚ. Hostiteľom je prvý muž centrály diplomacie Poľska
Wlodzimierz Cimoszewicz. Tlačové oddelenie ministerstva zahraničných
vecí vo Varšave Rádio Slovensko a TASR informovalo, že program rozdelili na dva bloky.
Na prvom plenárnom zasadaní ministri zhodnotia súčasný stav vstupných rokovaní s EÚ. Zároveň majú
konzultovať otázky spolupráce a jednotného postupu kandidátskych
krajín vo finálnej fáze vstupných rozhovorov. Záver prvej časti
vypĺňa diskusia o finančných záležitostiach spojených s rozšírením.
Zhodnoteniu výsledkov predsedníctva Španielska v EÚ je venované druhé
plenárne zasadanie, na ktorom majú formulovať stanovisko adresované
vrcholnej schôdzke najvyšších predstaviteľov EÚ v španielskej
Seville. Majú tiež spracovať agendu určenú Dánsku, ktoré po
Španielsku preberá štafetu predsedníctva v únii. Očakáva sa, že
Eduard Kukan vystúpi na schôdzke s osobitnou iniciatívou a výzvou
k občanom Írska pred blížiacim sa referendom. Íri pred rokom
v ľudovom hlasovaní skoro 54 percentami hlasov odmietli ratifikáciu
Zmluvy z Nice. Zopakovanie situácie by vážne ohrozilo a možno
zablokovalo proces rozširovania.
FAZ: Prevádzači dopravujú bojovníkov al-Káidy do Európy
Frankfurt 22. mája (TASR) - Zatiaľ čo americkí politici varujú pred
prípadnými atentátmi, Europol a Interpol disponujú dôkazmi, že
teroristi z radov al-Káidy a Talibanu sú na ceste do Veľkej Británie,
tvrdí dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung
(FAZ). Z materiálov, ktoré pred dvoma mesiacmi zostavili špecialisti
Interpolu a Europolu a ktoré sa podarilo získať redakcii FAZ,
vyplýva, že viac ako 30 významných predstaviteľov al-Káidy a Talibanu
putuje za pomoci prevádzačov cez Bulharsko, Slovensko, Českú
republiku a Rakúsko do Veľkej Británie, kde sa majú preskupiť a začať
organizovať atentáty.
Zoznam 31 Afgancov majú k dispozícii aj nemecké
bezpečnostné orgány. V správe sa napríklad uvádza, že afganský konzul
v Bulharsku informoval slovenské veľvyslanectvo v Sofii o tom, že
slovensko-maďarské hranice prekročila skupina 16 afganských
emigrantov, pravdepodobne členov al-Káidy a Talibanu. Za tranzit
z Bulharska na Slovensko zaplatil každý z imigrantov po 1700 USD.
Podozrenie vyvolala práve táto nezvyčajne vysoká finančná čiastka.
Podľa informácií afganskej strany má byť v skupine aj niekdajší
zástupca riaditeľa väzenia v Kábule, istý Ahmed Zija, ovládajúci
perfektne ruštinu a angličtinu. Materiál Europolu a Interpolu zároveň
konštatuje, že príslušné bulharské miesta tolerujú príchod rôznych
teroristických skupín na svoje územie, nespolupracujú s afganským
veľvyslanectvom v Sofii a zadržaným Afgancom poskytujú zrejme za
úplatky štatút utečenca. V noci zo 6. na 7. marca zajali 30-členú
skupinu pravdepodobných členov al-Káidy slovenskí pohraničníci na
maďarsko-slovenských hraniciach v blízkosti Komárna. Vzhľadom na to,
že skupina po predvedení na políciu požiadala o azyl, odviedli
zadržaných do utečeneckého tábora v Adamove-Gbeloch, v blízkosti
hraníc s Rakúskom a ČR. Členovia skupiny nemali nijaké osobné
doklady. O krátky čas si afganskí utečenci oholili hlavy a brady
a tesne pred policajnou raziou 12. marca z Adamova utiekli.
Zo skupiny sa podarilo chytiť len jedného. Zvyšných 29 osôb utieklo
s najväčšou pravdepodobnosťou do Čiech a Rakúska, cituje z materiálov
Europolu a Interpolu nemecký denník. Bezpečnostné sily medzitým
zistili, že koncom marca sa v Lisabone uskutočnilo stretnutie
islamských teroristických organizácií, ktoré sa mali dohodnúť na
taktike spoločného boja "proti nepriateľom". Na stretnutí sa
zúčastnili predstavitelia al-Káidy, Hamasu, Hizballáhu, Islamského
džihádu a troch ďalších islamských zoskupení. Podľa poznatkov
európskych tajných služieb plánujú členovia skupín rôzne teroristické
akcie. Patria sem aj výbuchy výškových obytných budov, v ktorých si
prenajmú byty a tie naplnia výbušninami, uzatvára FAZ.
Žalovaní v kauze Ďumbier zaplatili poškodeným dovedna takmer tri
milióny eúr
Viedeň/Bratislava 22. mája (TASR) - Kauza havárie slovenského
tlačného remorkéra Ďumbier, ktorá si na vodnom diele Viedeň-Freudenau
vyžiadala životy ôsmich členov posádky, sa skončila po viac ako
piatich rokoch univerzálnym vyrovnaním všetkých zúčastnených strán.
K vyrovnaniu dospeli hlavní účastníci sporu, žalujúca Slovenská
plavba a prístavy (SPaP), a.s. Bratislava a londýnska poisťovňa The
Standard Stemship Owner i žalovaná Rakúska republika, spoločnosť
Verbund-Austrian Hydropower a.g.,právny zástupca pozostalých obetí
nešťastia a holandské poisťovacie spoločnosti.
Žalovaní uhradili dovedna 2 954 379,29 eúr, z čoho pripadlo poisťovni The Standard 40,6
percenta, SPaP 36,1 percenta, pozostalým 12,1 percenta a holandským
poisťovacím spoločnostiam 11,2 percenta, vzhľadom na čo bude spor
proti SPaP v Bratislave zastavený. Čiastočne boli uhradené aj trovy
rakúskych advokátov. Okamžite po havárii, ku ktorej došlo 22. októbra
1996 za extrémne nepriaznivých poveternostných podmienok, začalo sa
policajné vyšetrovanie, ktoré skončilo konštatovaním, že sa žiadne
trestno-právne konanie nezistilo. Paralelne boli odstránené zvyšky
vraku lode a člna D č.DE-16265. Nasledovalo dlhodobé získavanie
podkladov pre súdne spory vo forme znaleckých posudkov od slovenských
a nemeckých expertov, vypočutie mnohých svedkov a získanie listinných
podkladov. Po neúspešnej snahe o priamu úhradu škôd a uplatnenie
nárokov voči zodpovedným rakúskym organizáciám, bolo v zákonných
lehotách pripravených a podaných 24 žalôb.
Z nich boli dve v občiansko-právnych konaniach proti Republike Rakúsko a Verbundu
Hydro-Power o náhradu škôd, ktoré utrpeli Slovenská plavba
a prístavy, a.s. a na základe poistnej zmluvy z plnenia anglická
poisťovňa The Standard. V 32 sporných konaniach uplatnili svoje
nároky nad rámec plnení podľa slovenských predpisov 16 pozostalí
- 7 vdov, 1 matka a 8 maloletých detí. Právni zástupcovia žalujúcich
poukázali v žalobách na nedostatočné bezpečnostné opatrenia
v priebehu výstavby vodného diela, nedodržanie jeho prevádzkového
poriadku, nezastavenie plavebnej prevádzky a nevhodnú činnosť vodnej
polície v kritický deň. Na tieto žaloby reagovali kontrahenti
vlastnými argumentmi, poukazujúcimi na údajné technické nedostatky
plavidla a chyby pri jeho riadení v kritickej situácii. Súdne spory
boli zdĺhavé, najprv išlo o zlúčenie konaní kvôli rozličnej súdnej
príslušnosti u sporov pozostalých o získanie súhlasu k predbežnému
bezplatnému súdnemu konaniu, potom zase o prerušenie sporov.
Holandské poisťovne, ktoré uhradili náklad lode -rybnú múčku,
žalovali najprv v Bratislave SPaP a následne vo Viedni oboch odporcov
slovenskej strany požadujúc približne milión DEM. Počas sporov
vypočuli niekoľko desiatok svedkov, predložili sa znalecké posudky
a listinné dôkazy. V sporoch spolupracoval tím ôsmich slovenských,
rakúskych, nemeckých a anglických advokátov a početná skupina znalcov
z týchto krajín. Ich prácu koordinoval bratislavský advokát Peter
Volko, ktorý o výsledkoch definitívneho vyrovnania informoval TASR.
Podľa jeho názoru výsledok naznačuje, že prevážili argumenty
slovenskej strany. Samotný sudca však upozornil na pravdepodobnosť
určitej deľby zodpovednosti a odporučil pokus o zmierovacie riešenie
sporov aj s poukázaním na to, že bolo možné očakávať ešte ďalšie
mnohoročné trvanie sporov vo forme pokračujúceho dokazovania
ustanovenia viacerých súdnych znalcov a vykonania viacdimenzionálnych
modelových pokusov. K tomu bolo možné predpokladať aj ďalšie
druhostupňové konania vyplývajúce z pravdepodobných odvolaní proti
prvostupňovým rozsudkom. Konanie by teda bolo nielen dlhotrvajúce, čo
by sa osobitne negatívne dotklo pozostalých. Navyše by vyžadovalo
enormne vysoké náklady, ktoré by z veľkej časti museli predbežne
niesť žalujúci. Zmierovacie konanie navrhla ako prvá finančná
prokuratúra, ku ktorej sa priklonila anglická poisťovňa.
Hrozilo teda, že SPaP by zostala jediným žalobcom. S návrhom súhlasila preto
aj slovenskú stranu zastupujúca advokátska kancelária. Po
viacmesačných rokovaniach dospeli všetky strany sporu k riešeniu
formou univerzálneho jednorázového vyrovnania, ktoré bolo
najvýhodnejšie, pretože sa pri ňom ušetrili ďalšie súdne náklady.
Podľa Volka výsledok vyrovnania možno považovať za úspech žalujúcich
strán, pretože uplatnené nároky boli priznané približne z dvoch
tretín a pozostalí dostali ešte pomerne vyšší podiel. V materiálnej
oblasti sa tak podarilo dosiahnuť dôstojné odškodnenie pre
pozostalých obetí, ktorých životy zostávajú nenahraditeľné, ako aj
pre SPaP, dodal advokát Peter Volko.
Výbor EP schválil rezolúciu o Slovensku bez Benešových dekrétov
Brusel 22. mája (TASR) - Rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorú dnes
v Bruseli schválil zahraničný výbor, neobsahuje v prípade Slovenska
žiadnu zmienku o Benešových dekrétoch. Poslanci totiž zamietli oba
pozmeňovacie návrhy o tejto otázke, ktorá sa však dostala do českej
časti rezolúcie. Poslanci dnes v prípade Slovenska zamietli aj
niektoré ďalšie návrhy týkajúce sa okrem iného amnestií bývalého
premiéra Vladimíra Mečiara či vytvorenia maďarských univerzít.
Text rezolúcie vyjadruje nádej, že nová slovenská vláda vznikne čo najskôr
po septembrových voľbách a bude s EÚ spolupracovať rovnako pozitívne,
ako terajšia vláda. Dokument ďalej povzbudzuje Maďarsko a Slovensko,
aby našli vzájomne uspokojivé riešenie sporu okolo tzv. krajanského
zákona. Poslanci dnes zamietli pozmeňovací návrh zelených, v ktorom
mal EP vziať na vedomie prebiehajúce analýzy Benešových dekrétov
s cieľom zistiť, či nemajú právne účinky v rozpore s európskym
právom, a vyjadriť očakávanie, že slovenské úrady ich budú pozorne
sledovať a v prípade potreby sporné ustanovenia slovenského právneho
systému príslušným spôsobom prehodnotia. Návrh zdôrazňoval, že otázka
reštitúcií nie je súčasťou súboru legislatívy EÚ.
Neuspel ani návrh predsedu zahraničného výboru Elmara Broka a nemeckého poslanca
Jürgena Schrödera, ktorí chceli vyjadriť v rezolúcii očakávanie, že
ak slovenské právo obsahuje ustanovenia, ktoré - napríklad účinkom
Benešových dekrétov - vytvárajú diskriminačné účinky, čo je v rozpore
s právom EÚ, Slovensko ich odstráni najneskôr k dátumu vstupu do
únie. "Nie som sklamaný, pretože aj tak každá kandidátska krajina
musí plniť acquis (legislatíva EÚ), a keď nie je problém voči acquis
pochádzajúci z dekrétov, tak nie je," komentoval hlasovanie výboru
Brok, ktorý neplánuje túto otázku opäť nastoliť na júnovom plenárnom
zasadaní. Zdôraznil, že táto otázka nemá nič spoločné s povojnovým
usporiadaním alebo reštitúciami, ide len o to, aby neboli v právnom
systéme ustanovenia, ktoré majú dnes diskriminačné účinky, čo by bolo
v rozpore s právom EÚ.
Výbor však dnes schválil kompromisný text o Benešových dekrétoch k českej časti rezolúcie, ktorý nahradil
pôvodných päť odsekov venovaných tejto otázke. Text berie na vedomie
vyhlásenia českého parlamentu, premiéra Miloša Zemana i komisára pre
rozšírenie Güntera Verheugena, že dekréty nemajú žiadne nové právne
účinky. Vyjadruje očakávanie, že ČR odstráni zo svojho právneho
poriadku prípadné ustanovenia, ktoré sa ukážu byť v rozpore s právom
EÚ. Podľa Broka je dôvodom rozdielneho prístupu EP k Slovensku
a Česku prebiehajúca diskusia. "Viem si predstaviť, že rozhodnutie
slovenského parlamentu z roku 1991 hrá tiež dôležitú úlohu, že toto
politické gesto už parlament urobil," vysvetlil TASR Brok.
Parlamentný spravodajca pre SR Jan Marinus Wiersma súhlasí: "Myslím,
že pomohla skutočnosť, že vaša vláda ostala veľmi pokojná. Rovnako
pomohlo vyhlásenie slovenského parlamentu z roku 1991
s ospravedlnením za to, čo sa stalo. A tiež spôsob, ako pristupoval
k tejto otázke premiér (Mikuláš) Dzurinda, keď bol pred pár mesiacmi
v našom výbore, veľmi pomohol," vysvetlil holandský socialista. Podľa
jeho slov tak nakoniec vyšiel jeho pôvodný zámer - nezaradiť do
slovenskej časti rezolúcie žiadnu zmienku o Benešových dekrétoch.
"Vždy som hovoril, že toto nie je otázka, ktorá by sa mala spájať
s rozšírením," vyhlásil Wiersma. Neočakáva, že by sa zmienka
o dekrétoch mohla dostať do rezolúcie na júnovom plenárnom zasadnutí
a ak by sa tak stalo, išlo by podľa neho o miernejší text navrhovaný
zelenými.
Rezolúcia EP chváli aj kritizuje Slovensko
Brusel 22. mája (TASR) - Zahraničný výbor Európskeho parlamentu
schválil dnes v Bruseli
pravidelnú rezolúciu o rozšírení. Jej slovenská časť je podľa
parlamentného spravodajcu pre SR Jana Marinusa Wiersmu vyvážená
- chváli dosiahnutý pokrok Slovenska v príprave na členstvo v EÚ, ale
upozorňuje na mnohé problematické oblasti. Rezolúcia vyjadruje nádej,
že nová slovenská vláda vznikne čo najskôr po septembrových voľbách
a bude s EÚ spolupracovať rovnako pozitívne ako terajší kabinet.
Povzbudzuje všetky politické strany v SR, aby podporili vládu v snahe
zachovať dynamiku prípravy na členstvo a aby nedošlo k jej spomaleniu
kvôli predvolebnej kampani. V maďarskej časti dokument povzbudzuje
Budapešť a Bratislavu, aby našli vzájomne uspokojivé riešenie sporu
okolo tzv. krajanského zákona. "Celkovo je správa vyvážená. Má
pozitívne body, ale obsahuje tiež kritiku. Myslím, že je dôležité
v tejto záverečnej fáze procesu zaujať aj kritický postoj, aby sme
mohli - dúfajme že na budúcu jar - pripraviť obhájiteľný
a dôveryhodný záverečný posudok," komentoval schválenú rezolúciu
autor slovenskej časti Wiersma. Tradične správa upozorňuje na potrebu
ďalšieho pokroku v oblastiach ako postavenie rómskej menšiny, boj
proti korupcii či posilňovanie administratívnych kapacít. Pripomína
tiež vysokú nezamestnanosť, veľké rozdiely v rozvoji regiónov
a vysoké deficity obchodnej bilancie a bežného účtu. Na druhej strane
dokument víta pokrok Slovenska v mnohých oblastiach a vyjadruje
nádej, že pri zachovaní súčasného tempa prístupových rokovaní s EÚ
môže byť SR súčasťou prvej vlny rozšírenia naplánovanej na rok 2004.
Do textu sa v dnešnom hlasovaní nedostala žiadna zmienka o Benešových
dekrétoch, ani návrhy týkajúce sa napríklad amnestií bývalého
premiéra Vladimíra Mečiara alebo požiadavka na vytvorenie maďarských
univerzít. Prešla však výzva vláde, aby zabezpečila "dobrú
a bezpečnú" hranicu s Ukrajinou, aj požiadavka, aby vláda vypracovala
plán na zlepšenie uplatňovania zákona o jazyku národnostných menšín
z roku 1999, vrátane poskytnutia finančnej podpory oblastiam s viac
ako 20-percentným podielom menšinového obyvateľstva s cieľom
zabezpečiť ich lepšiu informovanosť o jazykových možnostiach.
Viacero kritických poznámok voči Slovensku adresovali zahraničnému výboru
k textu rezolúcie ostatné špecializované výbory EP. Výbor pre práva
občanov napríklad kritizuje slovenskú azylovú procedúru a vyzýva na
jej zosúladenie s medzinárodnými a európskymi štandardmi. Výbor pre
hospodárske a menové otázky konštatuje, že politika hospodárskej
súťaže, ktorá je kľúčovým nástrojom politiky EÚ, naďalej predstavuje
pre SR "výrazné problémy".
Výbor pre životné prostredie presadil do hlavného textu rezolúcie kritiku projektu na vybudovanie kanálu medzi
riekami Dunaj, Odra a Labe, ktorý je spolufinancovaný z peňazí EÚ,
ohrozuje však niekoľko chránených prírodných oblastí. Výbor pre
poľnohospodárstvo zasa zaznamenal v prípade SR "malý pokrok"
v preberaní legislatívy EÚ v tejto oblasti s výnimkou veterinárnej
oblasti. Európsky parlament schváli dnes odsúhlasený text nezáväznej
rezolúcie o rozšírení na svojom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu
10.-13. júna 2002.
Spolkový úrad na ochranu ústavy nemá správy o presune teroristov
Kolín nad Rýnom 22. mája (TASR) - Spolkový úrad na ochranu ústavy
(BfV) nemôže potvrdiť správy, že viac ako 30 teroristov z radov
al-Káidy a Talibanu je na ceste do Veľkej Británie, pričom ako
tranzitnú krajinu použili aj Slovensko. "Hromadné prevádzanie nepatrí
medzi spôsoby práce al-Káidy," povedala dnes hovorkyňa BfV agentúre
DPA. Podľa nej v súčasnosti koluje množstvo varovných správ, majúcich
spravidla základ, ktorý sa nedá konkretizovať. "Keby existovala
konkrétna hrozba, ministerstvo vnútra by ju sprostredkovalo,"
povedala hovorkyňa. Dodala, že značné abstraktné ohrozenie existuje,
ale zatiaľ nie sú informácie o plánovaní konkrétnych útokov.
Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung dnes napísal, že z materiálov,
ktoré pred dvoma mesiacmi zostavili špecialisti Interpolu a Europolu
vyplýva, že viac ako 30 významných predstaviteľov al-Káidy a Talibanu
putuje za pomoci prevádzačov cez Bulharsko, Slovensko, Českú
republiku a Rakúsko do Veľkej Británie, kde sa majú preskupiť a začať
organizovať atentáty. Zoznam 31 Afgancov majú k dispozícii aj nemecké
bezpečnostné orgány. V noci zo 6. na 7. marca zajali 30-členú skupinu
pravdepodobných členov al-Káidy slovenskí pohraničníci na
maďarsko-slovenských hraniciach v blízkosti Komárna.
Vzhľadom na to, že skupina po predvedení na políciu požiadala o azyl, odviedli
zadržaných do utečeneckého tábora v Adamove-Gbeloch. Členovia skupiny
nemali nijaké osobné doklady. O krátky čas si afganskí utečenci
oholili hlavy a brady a tesne pred policajnou raziou 12. marca
z Adamova utiekli. Zo skupiny sa podarilo chytiť len jedného.
Zvyšných 29 osôb utieklo s najväčšou pravdepodobnosťou do Čiech
a Rakúska, cituje z materiálov Europolu a Interpolu nemecký denník.
Fico rokoval vo Viedni o jadrovej energetike i Benešových dekrétoch
Viedeň 22. mája (TASR) - Citlivé otázky v bilaterálnych vzťahoch
dominovali na dnešnom stretnutí predstaviteľov strany Smer s rakúskou
ministerkou zahraničných vecí Benitou Ferrerovou-Waldnerovou
a zástupcami rakúskeho parlamentu vo Viedni. Predseda Smeru Robert
Fico ich ubezpečil, že Slovensko vníma Benešove dekréty ako otázku
spravodlivosti a reakciu Československa na hrôzy, ktoré sa odohrali
v rokoch 1938-45. Akékoľvek pokusy otvárať túto otázku alebo
diskutovať o nej je neprijateľné, zdôraznil pre TASR Fico, ktorý
dekréty označil na nedotknuteľné.
Pokiaľ ide o jadrové elektrárne, Fico rakúskym predstaviteľom jasne naznačil, že zo Slovenska, ktoré
elektrickú energiu vyváža, nemožno urobiť krajinu dovážajúcu
elektrinu. V tomto kontexte sa bude Smer správať v prípade vstupu do
vládnej koalície a rozmýšľať o dostavbe tretieho a štvrtého bloku
elektrárne v Mochovciach. Rakúski predstavitelia si podľa Fica
s pochopením vypočuli stanoviská Smeru, pokiaľ ide o citlivosť
Benešových dekrétov pre Slovensko. Rakúsko sa v tejto otázke správa
veľmi štandardne, zdôraznil predseda Smeru, podľa ktorého to skôr
bude problém medzi Českou republikou a Nemeckom.
Obe strany sa na rokovaniach nevyhli ani otázke vstupu Slovenska do Európskej únie
a NATO, čo Fico označil za prioritu. Pokiaľ ide o povolebný vývoj na
Slovensku, Fico nemení nič na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
z domáceho prostredia. Smer nebude podľa neho vylučovať žiadnu
politickú stranu, bude však vyvodzovať osobnú zodpovednosť voči
politikom za to, čo s krajinou urobili. Delegáciu Smeru, v ktorej je
okrem Fica aj tieňový minister zahraničných vecí Juraj Zervan
a podpredsedníčka strany Monika Beňová, prijal okrem šéfky rakúskej
diplomacie aj predseda parlamentu Heinz Fischer a predseda
zahraničného výboru Peter Schieder. Stretnú sa i s generálnym
tajomníkom OBSE Jánom Kubišom. Pracovnú časť jednodňovej návštevy
ukončí Fico prednáškou na rakúskej Diplomatickej akadémii.
Miller: Slovensko sa v krátkom čase môže začleniť do
Severoatlantickej aliancie
Varšava 22. mája (TASR) - Slovensko sa v krátkom čase môže začleniť
do Severoatlantickej aliancie, vyslovil sa v exkluzívnom rozhovore
pre Rádio Slovensko a TASR predseda Rady Ministrov a premiér Poľskej
republiky Leszek Miller. Poľský premiér pricestuje vo štvrtok na
dvojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska. Ako dodal poľský ministerský
predseda, stane sa tak pochopiteľne za predpokladu, že SR splní
všetky podmienky a kritériá, ktoré NATO vyžaduje a formuluje.
"Myslím si, že na vrcholnom stretnutí NATO v Prahe sa rozhodne o takzvanom
veľkom rozšírení. To, čo sa stalo pred niekoľkými dňami v Reykjavíku,
vzbudzuje veľké nádeje. Okrem iného to potvrdzuje tézu, že NATO sa
chce pre nových členov otvoriť, že odpor Ruskej federácie nie je
rozhodujúci," vysvetli Miller svoje tvrdenie. S ohľadom na možnosť,
že parlamentné voľby na Slovensku môžu zmeniť situáciu, ktorá sa týka
pozvania našej krajiny do aliancie, Miller uviedol, že "NATO predsa
neskrýva, že kandidátom na členstvo v aliancii je každý štát, ktorý
musí spĺňať celý komplex nevyhnutných požiadaviek.
Čiže podmienok súvisiacich s prispôsobením armády štandardom a úrovni
Severoatlantickej aliancie, ale aj tých politických. Teda byť
v súlade s kritériami, ktoré v súčasnosti chápeme pod pojmami
demokracia, ľudské práva," argumentoval Leszek Miller. K praxi
fungovania vlády "širokej koalície" predseda poľskej vlády povedal,
že vo Varšave sa podarilo aplikovať isté pravidlá umožňujúce pomerne
harmonické fungovanie, harmonickú prácu koaličného kabinetu.
"Poučili nás smutné skúsenosti z prechádzajúcich čias, osobitne
z obdobia rokov 1993-97. Vtedy sme sa tiež venovali a zaoberali viac
sami sebou a v konečnom efekte sme prehrali voľby. Teraz, zhodnocujúc
skúsenosti tých rokov, je to inak," zdôraznil. Premiér Miller sa
ďalej v rozhovore vyjadril aj k integračnému procesu do Európskej
únie. Ako uviedol, cieľom jeho krajiny je zavŕšenie vstupných
rokovaní do konca tohto roka. Vyzdvihol pritom rýchlosť napredovania
Slovenska. Zároveň však poukázal na širšiu škálu problémov,
s ktorými Poľsko zápasí. Ako príklad uviedol poľnohospodárstvo, ktoré
v jeho krajine priberá význam nielen hospodársky, no aj politický.
Napriek všetkým pochybnostiam a ťažkostiam si však Miller myslí, že
všetky plány načas splnia. Predstavu posunutia termínu začlenenia
kandidátskych štátov takzvaného prvého sledu do Európskej únie
označil Miller ako ponurú, temnú perspektívu. "Nazdávam sa, že rok
2004 je termínom optimálnym. Urobíme všetko preto, teraz myslím aj na
zvyšné reformné štáty, ktoré ašpirujú na členstvo v Európskej únii,
aby sa spomínaný termín v žiadnom prípade nezmenil. Ak by bol
odsunutý na neskôr, potom neviem, kedy sa objaví ďalší," podčiarkol.
Šéf poľského kabinetu ďalej vyjadril znepokojenie a poľutovanie, že
v posledných mesiacoch sa oslabila intenzita a klesla teplota
spolupráce medzi členmi Visegrádskej štvorky. " Osobne sa budem
usilovať, aby visegrádske zoskupenie potvrdilo svoje opodstatnenie
a prednosti - rovnako v štvorstranných vzťahoch, ako aj v kontaktoch
s inými krajinami," nechal sa počuť Miller. K mimoriadne dôležitej
otázke spolupráce v oblasti transportu ropy a zemného plynu a s tým
súvisiaceho projektu výstavby plynovodnej spojnice na Slovensko cez
Veľké Kapušany predseda poľskej vlády uviedol, že si nemyslí, že na
jeho realizáciu chýba stanovisko z poľskej strany. "K tejto otázke je
predovšetkým potrebné poznať postoj Gazpromu a Rusov.
Lebo záležitosť plynovodnej trasy cez Kapušany sa objavuje, stráca sa. Opäť sa
nastoľuje a znovu mizne. Je ťažké v tejto chvíli presne odhadnúť či
Gazprom chce skutočne realizovať ohlásenú investíciu," uzavrel
Miller. Predseda poľského kabinetu v závere rozhovoru ocenil
spájanie síl a koncentrovanie úsilia pri likvidovaní ohrozenia
v podobe medzinárodného terorizmu. "Bezpečnosť krajiny je dnes
potrebné hľadať aj mimo hraníc vlastného štátu a usilovať sa
eliminovať nebezpečenstvo a ohrozenie tam, kde jestvujú. V tomto
prípade ničiť zdroje terorizmu nezávisle od toho, kde sa nachádzajú,"
argumentoval. S ohľadom na deficit Poľska vo vzájomnej obchodnej
výmene so Slovensko, dosahujúci okolo 300 miliónov dolárov, má poľsky
premiér záujem prerokovať počas návštevy aj otázku hospodárskej
spolupráce.
