Slovák je v uzbeckej vyšetrovacej väzbe už tri mesiace. Domov sa nedostal ani po urgencii slovenských a európskych orgánov. Vraj sa dopustil podvodu.
BRATISLAVA. Bude októbrová návšteva uzbeckého prezidenta na Slovensku znamenať návrat môjho manžela domov? Pýta sa manželka slovenského podnikateľa Zdenka Burianka Adriana.
Už viac ako tri mesiace sedí jej manžel vo vyšetrovacej väzbe v uzbeckom hlavnom meste Taškent bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou. Štrnásteho mája ho zadržala Služba národnej bezpečnosti Uzbekistanu vraj za „služobný podvod vo veľmi veľkom rozsahu“.
Čím sa ho mal dopustiť, uzbecké úrady jeho manželke nevysvetlili. Slovenské veľvyslanectvo v Uzbekistane len konštatovalo, že je obvinený.
Ministerstvo vie, ale nepovie
Ministerstvo zahraničných vecí o prípade vie, tvrdí že aktívne konalo a koná, oslovili uzbecké orgány a inštitúcie a komunikuje sa v Bratislave aj v Taškente.
„Máme záujem na pozitívnom vyriešení prípadu, avšak vzhľadom na súčasný vývoj situácie považujeme akýkoľvek mediálny ohlas za kontraproduktívny,“ reagovalo na otázky o okolnostiach zadržania a možnom prepustení Slováka ministerstvo. Viac nepovedal ani slovenský konzul v Uzbekistane Roman Krištofík.
Burianek podniká v Uzbekistane už vyše osem rokov. Slovenská spoločnosť Synecta Holding, v ktorej predsedá dozornej rade, v rámci medzinárodného konzorcia získala zákazku na modernizáciu paroplynovej elektrárne v Taškente.
Z májových rokovaní v Uzbekistane sa už Burianek domov nevrátil. Z budovy štátnej akciovky Uzbekenergo, s ktorou na projekte spolupracoval, ho odviedol vyšetrovateľ.
Adriana Burianková neskôr dostala dokument, kde partnerská firma a neskôr samotná Služba národnej bezpečnosti žiadajú zaplatiť pokutu okolo 700-tisíc dolárov. Manželka tvrdí, že 200-tisíc dolárov už do Uzbekistanu odišlo, veci sa však nepohli.
„Manžel má dobré strategické myslenie, bol to on, kto to celé dal dokopy s uzbeckým partnerom a ďalšími spoločnosťami a zrejme nejaké skupiny sa toho chceli zmocniť. Čakajú, kým zmäkne alebo kým sa niečo neudeje. Veď sa už uhradila prvá suma a nič,“ hovorí Burianková.
Podnikateľa zo Šale zastupuje uzbecký právnik Anvar Širinov. Hoci si ho mal oficiálne vybrať sám, Burianková má pocit, že jej manželovi ho vnútili.
Majiteľ spoločnosti Synecta Holding František Eliáš nechcel o Buriankovi hovoriť bez porady s ostatnými kolegami.
Prezident Ivan Gašparovič, bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a aj osobitný zástupca Európskej únie pre strednú Áziu Pierre Morel o prípade zadržaného Slováka vedia. Morel dokonca o Buriankovom prepustení hovoril s uzbeckým prezidentom.
Na listy Adriany Buriankovej odpísali, že pre prepustenie jej manžela už urobili všetko, čo mohli.
Môže sa vrátiť ešte pred prezidentskou návštevou
Honorárnym konzulom Uzbekistanu na Slovensku je bývalý minister hospodárstva prvej vlády Mikuláša Dzurindu Ľudovít Černák. Ten verí, že sa Burianek dostane domov ešte pred návštevou uzbeckého prezidenta Islama Karimova na Slovensku, ktorá sa má uskutočniť v prvej polovici októbra. V Bratislave ju práve v týchto dňoch pripravuje uzbecká delegácia.
„Je to vec dvoch podnikateľských subjektov. Uzbecké štátne orgány postupovali podľa právnych noriem, ktoré sú podobné európskym. Myslím, že zadržaného pustia hneď, ako sa mimosúdne dohodnú, a to bude skôr ako návšteva,“ povedal Černák.
Burianková zatiaľ dúfa, že jej manželovi napokon uzbecký prezident udelí milosť, ktorú vyhlasuje každoročne koncom augusta.
List žene písal pred konzulom, doteraz nedorazil
ADRIANA BURIANKOVÁ nevidela a nepočula manžela od mája. Nedostal sa k nej ani list, ktorý jej napísal z vyšetrovacej väzby v Uzbekistane.
Máte správy o manželovi?
„Konzul ma pravidelne informuje o jeho stave, on ho celkovo navštívil trikrát s tým, že medzi stretnutiami mal informácie len sprostredkované od manželovho advokáta. Posledná informácia je, že by mal byť psychicky a fyzicky v poriadku. Ale čo nevidím, neverím.“
Skúšali ste sa s ním spojiť?
„Snažila som sa skontaktovať s ním, ale nepodarilo sa to.“
Ani cez našu ambasádu v Uzbekistane?
„Podarilo sa mi len napísať dva listy, ktoré musel najprv konzul pretlmočiť vyšetrovateľovi do ruštiny. List, čo napísal manžel pred konzulom, sa ku mne dodnes nedostal. Bol písaný ešte niekedy v máji.“
Nemôžete do Uzbekistanu vycestovať?
„Chcela som, len sa mi nepodarilo dostať pozvanie a ani konzulát nebol ústretový v sprostredkovaní pozvania, aby som obdržala vízum.“
Žiadali ste konzulát o pozvanie?
„Konzul povedal, že získať pozvanie z uzbeckej strany trvá dlho a ubezpečoval ma, že nikoho z rodinných príslušníkov by k manželovi aj tak nepustili.“
Ako pomáha ambasáda a konzulát vášmu manželovi?
„Ambasáda tvrdí, že v rámci svojich kompetencií vynaložila všetko úsilie, aby manželovi pomohla. Mám pocit, že konzulátu v Uzbekistane sa niečo takéto ešte nestalo. Pomohlo by viac ochoty a nasadenia. Stále sa len čaká a nič sa nedeje.“
Veríte, že sa to dobre skončí?
„Veľmi sa bojím, že to bude pokračovať takýmto spôsobom. Manžel je nevinný, no obávam sa, že nám budú klásť ďalšie umelé prekážky.“
(mk)
Jeden prípad, dve verzie
BRATISLAVA. Okolnosti zadržania slovenského podnikateľa Zdenka Burianka v Uzbekistane sú nejasné. Buriankova manželka obvinenie nevidela. Oficiálne mal spáchať „služobný podvod vo veľmi veľkom rozsahu“, ona však tvrdí, že nech tým myslia čokoľvek, jej manžel je v tom nevinne.
Honorárny konzul Uzbekistanu na Slovensku a exminister hospodárstva Ľudovít Černák slovenskú spoločnosť Synecta Holding, pre ktorú Burianek pracoval, pozná. Hovorí, že s uzbeckou stranou nepostupovali vždy férovo a seriózne.
Dôvodom na zadržanie Burianka sa malo stať údajne falošné potvrdenie z banky, ktoré mala firma zo Šale predložiť uzbeckému partnerovi Uzbekenergo. Na základe nepravého dokumentu mali uzbeckej strane vzniknúť náklady vo výške okolo milióna amerických dolárov.
„Chceli udržať trojmiliardový projekt, na ktorý, ako vysvitlo, nie sú dostatočne kapitálovo silní,“ dodáva Černák.
Buriankova manželka tvrdí, že projekt mal hodnotu 423 miliónov dolárov a že všetci partneri ešte v máji 2009 spoločne vyhlásili, že s podvodom nemajú nič spoločné. V deklarácii, ktorú má denník SME k dispozícii, sa Uzbekenergo i Synecta Holding a ďalší partneri od „neplatného a podvodného dokumentu dištancujú“ a zaväzujú sa pokračovať v plnení zmluvy a projektu.
„Prečo by deklaráciu podpísali a pokračovali v rokovaniach do mája tohto roka, ak by podozrievali manžela alebo firmu?“ pýta sa manželka. Nejasné tiež je, prečo by Burianka zadržali až v máji, keď do Uzbekistanu cestoval pravidelne.
(mk)
Štát jedného klanu
Uzbekistanu od jeho nezávislosti vládne ten istý človek. Bez opozície.
TAŠKENT, BRATISLAVA. Príbeh nezávislého Uzbekistanu sa začína rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991
a miestnym komunistickým vodcom, ktorý sa v jednej z najchudobnejších stredoázijských krajín chopil príležitosti. Odvtedy vládne Islam Karimov (72) v takmer 30 miliónovej krajine, najľudnatejšej v regióne. „Ak nemáte vôľu urobiť to, dajte mi pištoľ a ja ich zastrelím sám,“ povedal začínajúci prezident Karimov parlamentu, keď nevedel zatočiť s islamistami, ktorí chceli urobiť z prevažne islamskej krajiny kalifát. Odvtedy sa nezmenil a likviduje akúkoľvek opozíciu. Uzbekistan je v prvej dvadsiatke najmenej slobodných krajín.
Brutálna tvár Karimovho režimu sa prejavila pred piatimi rokmi v meste Andižan, kde vládne jednotky strieľali do davu demonštrantov, kým nezutekali. Zomreli stovky ľudí, incident sa nikdy nevyšetril a medzinárodné spoločenstvo na chvíľu uvalilo na Taškent sankcie. Odvtedy sa Karimova vláda umiernila. Voľby síce stále nie sú slobodné, mučenie vo väzniciach je podľa OSN stále bežné, ale k masakrom tam nedochádza.
Podľa stredoázijských zvyklostí je rodinný klan Karimova najsilnejší v Uzbekistane a na rozdiel od chudobnej väčšiny obyvateľov si užíva peniaze, ktoré plynú z bohatstva krajiny (plyn, bavlna, drahé kovy). Prezidentova dcéra Gulnara je doma celebritou, pre ktorú je ochotný prísť do Taškentu aj Sting. Magazín Foreign Policy ju zaradil medzi päť najhorších dcér na svete. Získala si pozornosť rozvodom s bohatým americkým manželom. Jeho fabriku v krajine zatvorili a príbuzných poslali do väzenia.
Napriek tomu nemá Karimov na Západe dvere zatvorené. Má nerastné suroviny, a keď treba, pomôže v medzinárodnom boji proti terorizmu. Aj tak, že povolí Američanom zriadiť vojenskú základňu.
Mirek Tóda
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
