BRATISLAVA. Koalícia je podľa predsedu strany Most-Híd Béla Bugára schopná znovu v Národnej rade zahlasovať za vznik ministerstva životného prostredia.
„Predpokladám, že všetci prítomní poslanci koalície budú hlasovať za vznik ministerstva, a tým sa prelomí veto prezidenta,“ povedal dnes Bugár na tlačovej besede. Strana Most-Híd zároveň odsúva schválenie nominanta, ktorý sa mal stať ministrom životného prostredia. „Máme troch kandidátov,“ dodal Bugár. Rezort životného prostredia pripadol strane Most-Híd po uzatvorení Koaličnej zmluvy.
"Rozumieme, prečo pán prezident nepodpísal tento zákon, však podpísal ten, ktorým bolo zrušené ministerstvo životného prostredia, kde boli pseudodôvody," konštatoval Bugár. Medzi tie zaradil napríklad ušetrenie pracovnej sily či administratívnych priestorov. "Výsledkom je, že sa nič neušetrilo, urobil sa chaos, nemali výplaty..." Myslí si, že za zrušením envirezortu mohli byť aj snahy o zakrytie stôp napríklad z emisnej kauzy.
Podľa Bugára jedným z dôvodov, prečo koalícia trvala na tom, aby sa rezort obnovil čo najrýchlejšie, je aj to, že na európskej úrovni je táto agenda dosť sledovaná a dôležitá. Pripomenul tiež, že väčšina krajín takýto rezort má. "Ministerstvo v určitých veciach musí mať kontrolnú právomoc smerom aj na ministerstvo pôdohospodárstva, takže nemôže existovať jedno." Podotkol tiež, že šéf spojeného ministerstva Zsolt Simon teraz nemusí stíhať celú agendu, keďže má málo ľudí a dva problematické rezorty.
Postoj prezidenta SR Ivana Gašparoviča ohľadne zriadenia samostatného envirorezortu považuje riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman za mimoriadne zvláštny. "V čase, keď sa rušilo ministerstvo životného prostredia, ani v čase, keď sa debatovalo o jeho obnovení, sme nezaznamenali, že by pán prezident prišiel s alternatívnym návrhom, zapojil sa do diskusie, alebo aspoň vyjadril svoj názor," konštatoval pre TASR. Nevyužil tak podľa neho príležitosť, ktorú nepochybne mal, zasiahnuť do diskusie a ovplyvniť jej výsledok na základe svojich predstáv.
"Za jeho terajším krokom teda nevidíme úprimnú snahu pomôcť, zapojiť sa do riešenia problémov životného prostredia, ale skôr politickú obštrukciu," povedal Rizman. Podotkol, že prezident totiž nepochybne vie, že vody a sčasti aj lesy boli a podľa vládneho návrhu opäť majú byť v gescii samostatného envirorezortu. "A nepochybne si tiež uvedomuje aj fakt, že dôležitejšie ako názov rezortu sú kompetencie, ktoré bude budúce ministerstvo mať," podotkol.
Ministerstvo životného prostredia ako samostatný útvar podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča nemá význam, pretože je závislé od rozhodnutí Európskej únie (EÚ). "Ono môže len odpisovať zákony alebo príkazy Európskej únie, samo si nemôže vytvárať vlastnú legislatívu. Starať sa cez ministerstvo len prostredníctvom Európskej únie, to môže hociktorý orgán," uviedol počas dnešnej návšteve Spišskej Novej Vsi Gašparovič.
Zároveň dodal, že týmto nechcel ministerstvo životného prostredia odstaviť, práve naopak, chcel ho posilniť, aby malo oveľa lepšie postavenie na to, ako spravovať lesy a vodu. "Myslím si, že po konzultáciách s odborníkmi z tohto odvetvia je môj názor správny," konštatoval prezident. Dodal, že už raz podpísal zrušenie MŽP a teraz len pokračuje v tom, čo začal. Zároveň dodal, že nebude blokovať rozhodnutia vlády, pokiaľ budú správne. Zložka životného prostredia vo vzťahu k poľnohospodárstvu by hrala podľa neho sekundárnu úlohu.
Prezident Ivan Gašparovič vo štvrtok oznámil, že nepodpísal novelu kompetenčného zákona. Znovu tak o nej bude musieť rokovať parlament, ktorý na jej schválenie bude musieť zahlasovať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Prezident navrhuje, aby zákon národná rada neprijala ako celok.
Bugár rozhodnutie prezidenta očakával. „Podpísal predsa zrušenie ministerstva životného prostredia, aj keď naň existovali pseudodôvody. Neušetril sa ani jeden človek, ani jeden meter štvorcový,“ dodal. Podľa Bugára za zrušením envirorezortu bola snaha o zakrytie stôp, napríklad v kauze emisií.
Pripomienky prezidenta sú iracionálne
BRATISLAVA. Pripomienky prezidenta SR Ivana Gašparoviča k znovuvytvoreniu samostatného ministerstva životného prostredia (MŽP), na základe ktorých vetoval novelu kompetenčného zákona, sú v tejto chvíli iracionálne. Pred dnešným výjazdovým rokovaním vlády v Košiciach to vyhlásil minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsolt Simon (Most-Híd).
"On žiadne podobné názory nevyjadroval, keď vláda Roberta Fica (Smer-SD) za účelom zakrytia všetkých škandálov na ministerstve pristúpila k jeho urýchlenému zrušeniu. Dnes potrebujeme envirorezort postaviť na pôvodný piedestál so všetkými kompetenciami, ktoré mal predtým," apeluje Simon.
Myšlienku, aby patrilo pod MŽP aj lesné hospodárstvo, považuje za chorý prístup. "Životné prostredie kontroluje to, čo sa v lesoch deje. Ale pokiaľ by tam malo byť všetko, tak by to bolo paradoxné. MŽP by zodpovedalo aj za ťažbu, aj za jej kontrolu," dodal.
MŽP malo od 1. septembra opäť existovať samostatne. Poslanci Národnej rady SR totiž 11. augusta schválili novelu kompetenčného zákona, ktorá mala vrátiť situáciu pred 1. júl 2010. Práve vtedy sa envirorezort z iniciatívy bývalej vlády zlúčil s ministerstvom pôdohospodárstva. Za obnovenie rezortu zahlasoval aj Miroslav Číž (Smer-SD) ako jediný z opozície. Najvyšší ústavný činiteľ však jeho vznik neodobril.
Prezident už 20. augusta avizoval, že zvažuje podpísanie kompetenčného zákona. Ako vtedy uviedol pred novinármi, prikláňal sa skôr k nepodpísaniu. Gašparovič sa totiž domnieva, že tento rezort by sa nemal zaoberať iba problematikou životného prostredia, ale aj lesov, vody a ekológie. "Súčasnosť mi dáva za pravdu, pri veľkých prírodných katastrofách by rezort racionálnejšie riešil vzniknuté situácie," povedal.
(tasr)
