BRATISLAVA. Za odvahu postaviť sa na stranu slobody a spravodlivosti a priniesť aj najvyššiu obeť - vlastný život - treba si podľa slov predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej uctiť pamiatku viac ako 10.000 ľudí, ktorí zahynuli počas Slovenského národného povstania (SNP).
Príbehov odvahy a statočnosti, ľudskosti a vzájomnej pomoci v ohrození nie je podľa premiérky nikdy dosť. "Našu historickú pamäť si musíme strážiť a tieto príbehy odovzdávať ďalej, aby sa ani dnes, keď žijeme v demokracii, pluralite a slobode a SR tvorí súčasť spoločného európskeho domu, už zneužívanie moci, bezprávie či nespravodlivosť v nijakej podobe nemohli opakovať," uvádza Radičová v dnešnom vyhlásení k 66. výročiu SNP.
Predsedníčka vlády je v tejto súvislosti presvedčená, že hlasy volajúce po tom, aby historici jednoznačne zhodnotili vojnový slovenský štát a SNP, ešte dlho nebudú môcť byť vypočuté. "Ešte žijú pamätníci. Z čias vojny im zostala osobná história, individuálne príbehy, príkoria, zlyhania aj výhry. A historici sú minimálne ovplyvnení rodinným prostredím a majú tendenciu posudzovať celok podľa časti, priamo zažitej či odovzdanej osobnej skúsenosti," poznamenala premiérka.
Poukázala na ďalší faktor, kvôli ktorému sa pohľady na históriu líšia. "Kto posudzuje éru slovenského štátu podľa toho, ako sa vtedy materiálne žilo, a nebude si všímať hrôzy a utrpenia nevinných, bude k vojnovému slovenskému štátu veľmi zhovievavý," vyhlásila. Ďalej konštatovala, že ak je za najvyššiu hodnotu považovaná štátnosť, jej vytvorenie a udržanie, tak vojnový slovenský štát a SNP budú hodnotené inak, ako keď k najvyšším hodnotám priradíme demokraciu, slobodu a toleranciu.
Podľa jej hodnotových kritérií bolo dobro jednoznačne na strane tých, ktorí sa statočne a odvážne postavili proti agresorovi, proti totalite túžiacej po novom celosvetovom poriadku, kde by jedna rasa a jeden národ zotročoval tie ostatné.
Prejav Ivety Radičovej
Pred šesťdesiatimi šiestimi rokmi, o 20. hodine vydal Ján Golian šifrovaný rozkaz: Začnite s vysťahovaním. Na druhý deň do Banskej Bystrice, srdca Povstania, prišli jednotky partizánskej brigády. Bolo vyhlásené obnovenie Československej republiky, začal vysielať Slobodný vysielač. Začalo sa Slovenské národné povstanie. Netrvalo síce dlho, len dva mesiace, ale vyslalo domov i do sveta jasný signál: Nechceme totalitu, nechceme neslobodný, vazalský štát! Hoci sa do Povstania zapojili antifašisti vyše dvadsiatich národov, hlavnú bojovú zložku povstania tvorila povstalecká armáda pozostávajúca zo šesťdesiattisíc vojakov, ktorých prevažná väčšina boli Slováci.
Pripomeňme si dnes pamiatku všetkých tých, ktorí v Povstaní položili svoje životy. Bolo ich vyše desaťtisíc. Poďakujme im za to, že mali odvahu postaviť sa na stranu slobody a spravodlivosti a priniesli najvyššiu obeť. Zomreli mladí a mladými zostali podnes. Ale mladými zostali aj tí, čo so zbraňou či bez nej bojovali proti fašizmu a osud im doprial byť dodnes medzi nami. Lebo mladosť to nie je len fyzický vek. Mladosť je skôr vec ducha či duše človeka, jeho vlastností. Je to silná schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, právom a bezprávím, schopnosť postaviť sa na stranu spravodlivosti, slobody a práva aj s rizikom, neraz aj s rizikom vlastného života.
V súvislosti s vojnovým Slovenským štátom a Slovenským národným povstaním zaznievajú hlasy volajúce po tom, aby historici už jednoznačne zhodnotili obe udalosti, epochy. Som presvedčená, že tieto hlasy ešte dlho nebudú môcť byť vypočuté. Sú to dejiny spolu prežívaného času. Ešte žijú pamätníci. Z čias vojny im zostala osobná história, individuálne príbehy, individuálne príkoria, individuálne zlyhania aj individuálne výhry. A historici nevyrastajú mimo rodín, rodinným prostredím sú minimálne ovplyvnení, ak nie limitovaní. A tak ako každý človek, aj oni majú tendenciu posudzovať celok podľa časti, podľa priamo zažitej či odovzdanej osobnej skúsenosti.
Ďalším faktorom, kvôli ktorému sa pohľady na históriu líšia, sú kritériá, hodnoty, cez ktoré sa na dejinné udalosti pozeráme. Kto posudzuje éru Slovenského štátu podľa toho, ako sa vtedy materiálne žilo, a nebude si všímať hrôzy a utrpenia nevinných, bude k vojnovému Slovenskému štátu veľmi zhovievavý. Ak je za najvyššiu hodnotu považovaná štátnosť, jej vytvorenie a udržanie, tak vojnový Slovenský štát a Slovenské národné povstanie budú hodnotené inak, ako keď k najvyšším hodnotám priradíme demokraciu, slobodu a toleranciu.
Nepatrím k ľuďom, ktorí za najvyššiu hodnotu považujú plný žalúdok za každú cenu. Podľa mojich hodnotových kritérií bolo dobro jednoznačne na strane tých, ktorí sa statočne a odvážne postavili proti agresorovi, proti totalite túžiacej po novom celosvetovom poriadku, kde by jedna rasa, jeden národ zotročoval tie ostatné.
Príbehov odvahy a statočnosti, ľudskosti a vzájomnej pomoci v ohrození, nie je nikdy dosť. Našu historickú pamäť si musíme strážiť. A zároveň je potrebné tieto príbehy odovzdávať ďalej, aby sa ani dnes, keď žijeme v demokracii, pluralite a slobode a keď Slovensko tvorí súčasť spoločného európskeho domu, už zneužívanie moci, bezprávie či nespravodlivosť v nijakej podobe nemohli opakovať.
Iveta Radičová, predsedníčka vlády Slovenskej republiky
