BRATISLAVA. Historický pohľad na Slovenské národné povstanie (SNP) nebol nikdy jednotný. "Hodnotenie povstania sa diametrálne líšilo už v čase jeho vzniku a priebehu," uviedol v rozhovore pre TASR Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN) a autor publikácie SNP 1944.
Na povstanie sa, okrem politického hľadiska, nahliadalo i podľa svetonázorového, náboženského či úzko osobného zreteľa. Za desaťročia sa naň preto vyprofilovali úplne odlišné názory, od glorifikácie až po úplné zatracovanie. Nielen na Slovensku, ale aj mimo neho."
Začalo sa v Bystrici
Povstanie vypuklo 29. augusta a skončilo sa obsadením Banskej Bystrice Nemcami 27. októbra 1944. Po tejto udalosti pokračoval partizánsky odboj. "To sú fakty, ako také sa vlastne meniť nemôžu, mení sa len ich poznanie, výber a hlavne interpretácia," komentuje historické dátumy Lacko s tým, že hlavným cieľom SNP bolo poraziť okupačné nemecké vojská, spojiť sa s Červenou armádou a tým urýchliť koniec vojny, čo sa však nepodarilo.
Väčšina obyvateľstva ani armády sa do povstania nezapojila. "Podľa všetkého ho chápali, podobne ako prezident Tiso, ako zbytočnú akciu s množstvom obetí. Pre mnohých iných Slovákov to však bol akt historického vzdoru, oprávnený boj voči okupácii a hitlerizmu vôbec," vysvetlil autor knihy o SNP, ktorá oslovila jedného filmára do tej miery, že sa podľa jej námetu chystá nakrútiť film.
Bežný smrteľník môže byť na základe rôznych pohľadov a výkladov dopletený z toho, čo SNP vlastne bolo, zrejme prišiel čas aj na nové filmové spracovanie témy.
"Najrôznejšie deformácie až klamstvá, vedené desaťročia z najvyšších kruhov, mnohých úplne poplietli či znechutili natoľko, že rezignovali na hľadanie pravdy. Dnešní tridsiatnici, štyridsiatnici nasávali vojnovú históriu akosi prirodzene. Najhoršie to je u najmladších, nemajú predstavu, kto boli pionieri, tobôž čo bolo SNP," uznal historik s tým, že značná časť generácie, ktorá vyrástla po roku 1989, je pohodlná až lenivá, nemá o dejepis záujem.
"K takýmto ľuďom sa treba približovať aj inými formami než len učebnicami a knihou. Napríklad výstavami, muzeálnymi exponátmi, no najmä filmami. Ideálne by bolo možno spraviť čosi ako novú Povstaleckú históriu."
Množstvo pojednaní
Na otázku, ako dnes vyzerá vedecký pohľad na SNP a či vôbec niekedy historici dospejú k pravde o tejto kapitole slovenskej minulosti, Lacko reagoval. "Za posledných 20 rokov vyšiel nespočet odborných či spomienkových pojednaní. V roku 2009 napríklad veľká syntetická publikácia o povstaní vydaná Múzeom SNP. Rok predtým, po takmer 40 rokoch, vyšla nová veľká edícia nemeckých prameňov k SNP."
Historik sa však napriek uvedeným zdrojom obáva, že téma povstania bude s pribúdajúcim časom a prichádzaním iných tém upadať. Zároveň si je vedomý toho, že tém, ktoré by bolo dobré v súvislosti s SNP dopracovať, je ešte stále dosť.
Akcia buržoáznych dôstojníkov
"Predovšetkým spresňovanie počtov obetí, ich mien, ako vojenských, tak i civilných. Postoj ZSSR a Stalina k povstaniu, ktoré tento pokladal za akciu "buržoáznych dôstojníkov", ďalej otázka príslušníkov cudzích národov na Slovensku. Všeobecne sa vie o "internacionalite v SNP", že na strane odboja bojovali okrem Slovákov aj príslušníci vyše 30 národností. No možno rovnaký počet ich bol aj na druhej strane," uviedol príklady nespracovaných povstaleckých tém Lacko, ktorý podľa vlastných slov nemá rád výrazy ako "odkaz SNP".
"Povstanie síce nesplnilo svoj základný cieľ, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o babráctve jeho veliteľov pri vedení vojenských akcií, chybou bolo aj to, že jeho vodcovia sa vzdali slovenskej štátnosti, môžeme tiež hovoriť o ľahostajnosti mnohých účastníkov," reagoval Lacko na otázku, či má SNP čo povedať dnešným ľuďom.
"Povstanie nerozhodlo ani o našom zaradení na stranu vojnových víťazov, ako sa to dlho traduje. No už samotný fakt, že sa na malom, konzervatívnom až ľahostajnom Slovensku dokázalo zorganizovať antinacistické povstanie takýchto rozmerov, môže byť aj s odstupom času zdrojom našej hrdosti."
Pri príležitosti 66. výročia Slovenského národného povstania, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, vydáva TASR jeho chronológiu.
- December 1943 - Opoziční predstavitelia slovenského politického spektra, ktorí sa nemohli v nedemokratickom prostredí vojnovej Slovenskej republiky podieľať na riadení štátu, podpísali na tajnom stretnutí v bratislavskom byte Mateja Josku na Gajovej ulici Vianočnú dohodu o vzniku Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá mala vo vhodnej chvíli prevziať moc na Slovensku.
- 23. marca 1944 - Československý prezident Edvard Beneš z exilu v Londýne poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana.
- 20. alebo 27. júla 1944 - V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala schôdza ilegálnej SNR so zástupcami vojenského ústredia SNR. Prerokovali sa na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potreba nadviazania spojenia s blížiacou sa Červenou armádou.
- 29. augusta 1944 - Nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali v dopoludňajších hodinách obsadzovať územie Slovenskej republiky.
- 29. augusta 1944 - Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Vypuklo Slovenské národné povstanie.
- 1. septembra 1944 - SNR prijala Deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR a prevzatie všetkej moci na Slovensku.
- 2. septembra 1944 - V tiesňave pod hradom Strečno neďaleko Žiliny sa rozpútali najťažšie z bojov povstania.
- 5. septembra 1944 - Na povstaleckom území sa uskutočnila prvá mobilizácia do 1. čs. armády na Slovensku.
- 5. septembra 1944 - Prezident Jozef Tiso prijal demisiu vlády Vojtecha Tuku. Pod nátlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa stal Štefan Tiso.
- 8. septembra 1944 - Začala sa spoločná Karpatsko-duklianska (východokarpatská) operácia vojsk Červenej armády a 1. československého armádneho zboru aj s účelom pomôcť SNP.
- 16. septembra 1944 - Vznikol Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku.
- 6. októbra 1944 - Vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády v priestore Duklianskeho priesmyku vstúpili na územie Slovenska.
- 7. októbra 1944 - Generál Rudolf Viest sa stal hlavným veliteľom povstaleckých vojsk. Vymenil dovtedajšieho veliteľa generála Jána Goliana, ktorý sa stal jeho zástupcom.
- 26. - 27. októbra 1944 - Politickí, partizánski a vojenskí predstavitelia povstania sa presunuli z Banskej Bystrice do katastra obce Donovaly.
- 27. októbra 1944 - Nemecká armáda po dvojmesačných bojoch obsadila sídlo povstaleckého územia - Banskú Bystricu.
