BRATISLAVA. Tento čin zostal dodnes neobjasnený. Exprezident Michal Kováč vyjadril v uplynulých dňoch nádej, že sa súčasnej vláde podarí zrušiť amnestie, ktoré bránia vyšetreniu tohto trestného činu.
Únos, ktorý neskôr Vladimír Mečiar označil za "samoúnos", sa podľa výsledkov vyšetrovania a výpovede poškodeného začal tým, že osem mužov v dvoch autách so slovenskými poznávacími značkami zablokovalo auto syna vtedajšieho prezidenta neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval. Členovia osádok áut vyvliekli Kováča ml. z automobilu a ohrozovali ho pištoľou. Následne mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Michal Kováč ml. sa vo svojom aute, ktoré pôvodne zostalo vo Svätom Jure, prebral v rakúskom Hainburgu.
Z policajného vyšetrovania vyplynulo, že prítomnosť Michala Kováča ml. na území Rakúska oznámil tunajšej polícii dôstojník SIS Ján T., ktorý v deň únosu odcestoval do Hainburgu. V mercedese zaparkovanom pred hainburskou policajnou stanicou našli policajti zbitého a nevládneho Michala Kováča ml. Zariadili jeho prevoz do nemocnice a vzápätí ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý naňho vydali v Nemecku. Nemeckí vyšetrovatelia ho obvinili z účasti na podvode presahujúcom dva milióny dolárov. Išlo o kauzu Technopol.
Na Slovensko sa Michal Kováč ml. dostal vo februári 1996 na základe rozhodnutia rakúskej prokuratúry, ktorá jeho vydanie do Nemecka odmietla.
V decembri 1995 obvinil prokurátor mestskej prokuratúry v Bratislave Michala Kováča ml. z napomáhania trestnému činu podvodu v súvislosti s prípadom Technopol. V decembri 1997 udelil prezident SR svojmu synovi milosť, čím bolo trestné stíhanie v kauze Technopol voči Michalovi Kováčovi ml. na území Slovenska zastavené.
Vyšetrovanie jeho únosu však pokračovalo. Charakteristické preň bolo striedanie vyšetrovateľov. Bývalý príslušník SIS Oskar Fegyveres vypovedal, že na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča sa podieľala Slovenská informačná služba. Fegyveres vzápätí odišiel do zahraničia.
Na jar 1998 sa skončilo riadne funkčné obdobie prezidenta Michala Kováča. Keďže Národnej rade SR sa nepodarilo zvoliť novú hlavu štátu, prešli prezidentské právomoci po 3. marci 1998 na predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Ten využijúc svoje ústavné právo rozhodol o zastavení, resp. nezačatí trestného stíhania trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča ml., ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
Dňa 7. júla 1998 vyhlásil Mečiar ešte jednu amnestiu na rovnaké skutky.
O zmenu týchto rozhodnutí sa usilovali poslanci Národnej rady SR, aj premiér Mikuláš Dzurinda, návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií však pri hlasovaní v parlamente nenašli dostatočnú podporu. Dňa 4. februára 1999 Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.
Prípad únosu Michala Kováča ml. si vyžiadal jednu obeť. Dňa 29. apríla 1996 v Bratislave na križovatke ulíc Botanická, Karloveská a Devínska cesta zahynul pri výbuchu svojho auta Róbert Remiáš.
Expolicajt Remiáš bol spojkou medzi bývalým príslušníkom SIS Oskarom Fegyveresom a jeho príbuznými na Slovensku. Policajný vyšetrovateľ obvinil z Remiášovej vraždy dvoch údajných vykonávateľov Jozefa Roháča a Imricha Oláha, z návodu na vraždu obvinili neskôr Ivana Lexu.
Kauza Technopol sa napokon pre Ing. Michala Kováča ml. skončila 2. februára 2000. Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie.
