BRATISLAVA. Učiteľka Viera Samková (27) má vo svojom štyri roky dlhom príbehu plnom profesijných neúspechov jasno. „Som presvedčená, že ma do školy neprijali, pretože nechcú mať Rómku v škole,“ hovorí magistra z Prešovskej univerzity so špecializáciou dejepis a pedagogika. Rovnako je na tom jej sestra.
Práve séria neúspechov na školách, na ktoré prijali po jej odmietnutí aj uchádzača, ktorý bol len študentom učiteľstva s piatimi skončenými semestrami, pomohla paradoxne Viere Samkovej aspoň k miestu externej poradkyne pre školstvo v oblasti Gemera u štátnej tajomníčky Lucie Nicholsonovej.
Stredisko nenašlo dôkaz Pomoc od Nicholsonovej má byť len dočasným riešením. Ak Samková čakala, že oporu vo svojom spore so školami nájde v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP), tak márne. Súdiť sa bude musieť bez jeho pomoci. Právnici strediska totiž nedokázali v prípade, ktorý je dlhým zoznamom neúspešných pokusov zamestnať sa, nájsť dôvod diskriminácie mladej Rómky.
Školy chce Samková žalovať aj tak, sama. Aj keď antidiskriminačný zákon ukladá vecné bremeno dokazovania, že o diskrimináciu nešlo, na obžalovaných, súdy rasovú diskrimináciu vidia iba výnimočne.
Národné stredisko pre ľudské práva zriadené je od roku 1994 ročný rozpočet je 643tisíc eur má sedem regionálnych kancelárií ročne okolo 1600 podaní na súd idú len zriedka
Stredisko v prípade Samkovej skonštatovalo, že k nerovnakému zaobchádzaniu síce mohlo dôjsť, čo sa však môže, ale nemusí považovať za diskrimináciu. Antidiskriminačný zákon hovorí o diskriminácii po splnení jeho troch znakov.
Musí existovať dôvod diskriminácie, oblasť diskriminácie, v ktorej ste boli diskriminovaní a forma, ako k nej došlo. Právnici vraj nevedia prísť na dôvod, prečo by Samkovú diskriminovali.
„Na základe toho sme vydali stanovisko a usúdili sme, že slečnu Samkovú nebudeme zastupovať na súde, pretože by sme išli do vopred prehraného sporu,“ hovorí výkonná riaditeľka SNSĽP Anna Zachová.
Školské inšpekčné centrum, ktoré sa tiež prípadom zaoberalo, upozornilo stredisko na prijatie nekvalifikovaného pracovníka v škole, kde pred ním nezamestnali Samkovú. Stredisko zistilo aj ďalšie znevýhodnenia.
Na národné stredisko pre ľudské práva sa obracajú zväčša chudobní ľudia, ktorí sa nevedia brániť. Aj keď sa objavili prípady diskriminácie pre vek, pohlavie či farbu pleti, ktoré stredisko rieši, na súdoch neuspeli.
Pomoci sa nedočkajú Jeden z mála rozsudkov, ktorý poukázal na diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti, skončil na Okresnom súde v Košiciach mimosúdnym vyrovnaním.
V roku 2005 v pohostinstve v Medzeve odmietli obslúžiť Róma s odôvodnením, že od majiteľa majú príkaz Rómov neobsluhovať. Spolu s poradňou pre občianske a ľudské práva v Košiciach majiteľa zažaloval. Museli sa mu ospravedlniť.
Právna zástupkyňa z Poradne pre občianske a ľudské práva Vanda Durbáková hovorí, že niekoľko rozsudkov diskriminovaných v prístupe k službám už bolo.
„Napríklad osoby rómskej etnickej príslušnosti nevpustili na diskotéku alebo neobslúžili v kaviarni. Ide však o rozsudky súdov prvého stupňa, ktoré ešte nie sú právoplatné.“
Prípadov je na súdoch málo, dôvodov je viac. „Verejnosť má nízke právne vedomie, nevie, že existuje antidiskriminačná legislatíva a ako sa dá proti diskriminácii chrániť. Tiež je to preto, že iniciovať takéto súdne konanie a prejsť ním stojí značný čas a peniaze, nie všetci sa na to odhodlajú. Rovnako je tu nízka dôvera v súdnictvo,“ hovorí Durbáková.
Szatmáry vie, kde šetriť
Charta 77 má s podstatne menším rozpočtom viac práce aj odvahy.
BRATISLAVA. Riaditeľka Nadácie Charta 77 Zuzana Szatmáry, ktorá bezplatne poskytuje občanom ochranu v oblasti ľudských práv, fungovanie strediska kritizuje.
Bývala členkou správnej rady, pre nesúhlas s jeho smerovaním ju opustila. Z rovnakých dôvodov z rady v roku 2007 odišla aj dnešná štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková.
„Chodia k nám ľudia, ktorí sú buď priamo posielaní úradníkmi odtiaľ, alebo sú sklamaní a hľadajú pomoc u nás. Keď sa ide šetriť, tak si posvieťme tam, kde treba a to je aj Národné stredisko pre ľudské práva, aj kancelária ombudsmana a služby bezplatných právnikov,“ hovorí Szatmáry.
Stredisko podľa nej nikdy svoju funkciu neplnilo. „Ukazuje to aj fakt, že od nás žiadajú informácie, ktoré by oni zapracovali do správy o ochrane ľudských práv, pretože žiadne svoje nemajú.“
Ak stredisko neuspeje, neplatí súdne trovy, zaplatiť ich musí klient, ktorého zastupovalo. Szatmáry to kritizuje, pretože s diskrimináciou si sami nevedia poradiť väčšinou ľudia zo sociálne slabších vrstiev a toto ich odrádza brániť svoje práva na súde.
„Výročná správa Charty 77 visí na webe. My máme na rozdiel od strediska ročne dvetisíc klientov, úspešnosť prípadov 83 percent a rozpočet 2,5 milióna v starých korunách.“
Samková: Stanovisko strediska je domotané
Učiteľka VIERA SAMKOVÁ si už štyri roky nemôže nájsť prácu učiteľky. Rada by pracovala s rómskymi deťmi, pretože sama je Rómka a chcela by ich motivovať k učeniu.
Čo hovoríte na postoj strediska pre ľudské práva?
„Celé stanovisko k môjmu prípadu je domotané. Aj priznávajú, že nedošlo k rovnakému zaobchádzaniu a že z tohto hľadiska som bola diskriminovaná, ale zároveň uvádzajú, že nie je relevantný dôkaz na to, aby sa diskriminácia dokázala.“
Ako dlho už riešite problémy s hľadaním práce?
„Od roku 2006. Už viackrát sa zopakovala podobná situácia. Bola tu pracovníčka z regionálnej kancelárie strediska pre ľudské práva a pokúšali sa o mediáciu, ale nič sa nevyriešilo. Mediáciou to už nechcem riešiť.“
Podáte žalobu na školy, ktoré vás mali diskriminovať?
„Určite. Vidím v tom diskrimináciu. Som presvedčená, že ich rozhodnutia nevyplývali na základe nejakých referencií od bývalých zamestnávateľov, pretože som nikdy nemala pokarhanie.“
Ako to teda bolo?
„V predošlom zamestnaní som sa starala o rómske deti, mali ma radi, Rómovia boli s mojou prácou spokojní. Jediný problém bol, že ma zaradili do zlej platovej triedy. Informovala som sa na ministerstve školstva, samozrejme sa im to nepáčilo a zmluvu mi v škole nepredĺžili. Takže teraz, keď sa ďalší riaditelia vyhovárajú na nejaké zlé referencie, ktoré nie sú navyše žiadnym písomným podkladom podložené, tak ide len o výhovorku. Nechceli mať kolegyňu, Rómku v zborovni, to je dôvod, prečo som neuspela.“
Začína školský rok, chcete sa vrátiť učiť do školy?
„Neviem, či v tomto regióne po týchto skúsenostiach je to možné. Títo riaditelia mi znepríjemnili život. Mám rozposlané žiadosti aj po iných školách, ale neozývajú sa mi. Samozrejme, že by som chcela robiť svoje povolanie. To som vyštudovala a mala by som sa tomu aj venovať. Práca s rómskymi deťmi ma baví, preto idem študovať špeciálnu pedagogiku. Ale nechcem byť prijatá do škôl, kde uprednostnili nekvalifikovaných pedagógov, nasilu, pod nátlakom strediska a médií, ale niekde, kde ma vezmú dobrovoľne.“
Do rady si sadol Smer
Do správnej rady verejnosti nie veľmi známej organizácie sa v posledných rokoch dostali ľudia blízki Smeru.
BRATISLAVA. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zriadili v roku 1994 ako nezávislú organizáciu, ktorá má pomáhať aj diskriminovaným. Na chod dostáva stredisko zo štátneho rozpočtu ročne 643-tisíc eur (necelých 20 miliónov korún).
V posledných rokoch sa tam dostali vďaka nomináciám predsedu vlády, parlamentu či ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ľudia z okolia Smeru.
Podpredsedníčkou Správnej rady strediska je napríklad politologička známa najmä z STV Marcela Gbúrová, ktorej komentáre boli minulej vláde naklonené.
Okrem Gbúrovej jej členom je aj číslo 150. na kandidátke Smeru v parlamentných voľbách Anton Martvoň či právnička Zuzana Kupcová, ktorá zastupuje aj Roberta Fica a je parlamentnou asistentkou poslancov Smeru.
V rade sedí aj Ladislav Richter, ktorý podporoval expodpredsedu vlády za Smer Dušana Čaploviča (na snímke). Členovia Správnej rady volia výkonného riaditeľa alebo schvaľujú rozpočet a za činnosť dostávajú odmenu.
„Ročne dostávame približne tisícšesťsto podnetov aj v rámci regionálnych kancelárií. To je všeobecne na porušenie ľudských práv. Vyše tretina je diskriminačných,“ hovorí riaditeľka Anna Zachová.
Diskriminačných podnetov je do šesťsto, ale nie všetky musia ísť na súd. Možnosťou je aj mediácia, Samková ju odmietla. „V rámci mediácií sa nám podarilo vyriešiť jeden spor rómskej slečny. Z desiatich začatých mediácií sme boli úspešní minulý rok v troch prípadoch,“ hovorí Zachová.
