BANSKÁ BYSTRICA. Samopal vzor 58, osem zásobníkov a dve pištole. Strelec z Devínskej Novej Vsi mal pri sebe celý arzenál. Polícia ešte včera v noci potvrdila, že zbrane mal v legálnej držbe. Opravila tak informácie, že na ich držanie nemal oprávnenie.
Samopal československej výroby je najúčinnejšou automatickou zbraňou dostupnou u nás, používa ju aj podsvetie.
Vynálezca a konštruktér zbraní Jaroslav Kuracina hovorí, že dostať sa k zbrani nelegálne nie je na Slovensku veľký problém. Pomerne jednoducho je možné získať funkčnú zbraň „oživením“ vyradených a znehodnotených samopalov.
Z atrapy zbraň
Oživiteľná atrapa samopalu stojí okolo 200 eur, legálny o 50 až 100 eur viac. Napríklad v apríli minulého roku banskobystrická polícia rozbila gang obchodníkov s nelegálnymi zbraňami a zaistila štyri samopaly. Priekupníci prerábali zbrane a predávali ich na čiernom trhu. Polícia pri fingovanej akcii kúpila tri samopaly za štyritisíc eur, ďalší zaistila pri zásahu.
Československý samopal vz. 58 sa veľmi podobá na známy kalašnikov, ale ide o rozdielne zbrane. FOTO – military–today.com
Polícia vyšetrovala aj ďalší prípad, keď policajt legalizoval v okrese Bardejov niekoľko desiatok samopalov z jedného z vojenských opravárenských podnikov. Znehodnotené samopaly majú vybrané súčiastky a prevŕtané a zazvárané hlavne. Kuracina však tvrdí, že odborníci na zbrane ich vedia pomerne ľahko sfunkčniť. Na Slovensko podľa neho prúdia aj samopaly z krajín bývalej Juhoslávie, Ukrajiny a Moldavska.
Samopal vzor 58 je vo výzbroji slovenskej armády aj polície. Vyrábali ho bývalé československé zbrojovky a funguje na tie isté náboje ako známy kalašnikov. Skúsený strelec s ním dokáže zasiahnuť cieľ vzdialený na 300 až 600 metrov. Samopal vzor 58 prestrelí aj bežne používané ochranné vesty.
Slovensko má naopak podľa expertov veľmi prepracovaný a jeden z najnáročnejších systémov licencií na zbrane v Európskej únii. Na samopal je pritom možné získať zbrojný preukaz iba so špeciálnou výnimkou z ministerstva vnútra.
V komisii je policajt aj lekár
„Na legálny nákup zbrane potrebujete zbrojný preukaz a nákupné povolenie. To je prvé, čo sa vás predavač v obchode opýta,“ vysvetľuje Kuracina.
O preukaze na ručnú zbraň rozhoduje komisia po konzultácii s kriminálkou. Žiadateľ musí mať čistý výpis z registra trestov a doklad o právnej a odbornej spôsobilosti. „Obvodný lekár zisťuje, či žiadateľ nebol v minulosti liečený na psychické poruchy, či nemal nejaké psychické problémy alebo či nemal problémy s alkoholom a drogami. Niektorí lekári automaticky posielajú žiadateľov na psychotesty,“ hovorí Kuracina.
V komisii sedia policajti, prokurátor, lekár a zástupca miestnej samosprávy. Skúmajú aj vedomosti z trestného práva, zákona o zbraniach a strelive, ale aj schopnosť manipulovať so zbraňou. „Pri akýchkoľvek pochybnostiach komisia zbrojný preukaz nevydá.“
Najviac ľudí zabil opitý policajt
Sprísniť pravidlá na držanie zbraní? Podobná diskusia sa začína po každom hromadnom vraždení.
BRATISLAVA. Chodil od domu k domu a strieľal do ľudí. Zabil ôsmich susedov, nakoniec ho miestni dobili na smrť. Tragédia podobná včerajšej bratislavskej sa odohrala v roku 1998 v Litve. Polícia tvrdí, že páchateľ nemal na vraždenie susedov žiadny zjavný motív.
Zomierajú náhodné obete
Väčšina vraždí bez dôvodu. Často ide o jedincov vylúčených zo spoločnosti či šikanovaných, ktorí sa rozhodnú pre pomstu. Obete si pritom vyberajú náhodne.
Podobne to bolo aj pri najhoršej podobnej masakre, ktorá sa odohrala v roku 1982 v Južnej Kórei. Policajt Wu Pumkchon sa pohádal s partnerkou, na policajnej stanici sa opil, zobral samopal a niekoľko granátov, a začal zabíjať.
V roku 2007 zabil juhokórejský študent americkej univerzity Virginia Tech 32 ľudí. FOTO – SITA/AP
Najprv zabil operátorov na linke rýchlej pomoci, aby na neho nikto nemohol upozorniť. Potom začal chodiť po meste, vďaka policajnej uniforme ho púšťali ľudia bez starostí dnu. Väčšinu ľudí zastrelil, jednu rodinu zabil granátom. Nakoniec zabil aj sám seba. Jeho vyčíňanie trvalo osem hodín, neprežilo ho 57 ľudí, zranených bolo 35. Tento masaker bol výnimočný nielen dĺžkou a počtom obetí, ale aj prostredím, ktoré si páchateľ zvolil. Väčšinou sa totiž podobné tragédie odohrávajú na verejných miestach, kde sa pohybuje množstvo ľudí – v školách či v nákupných centrách.
Jednou z najznámejších masových vrážd sa stala masakra na strednej škole v americkom Columbine, kde v roku 1999 dvaja študenti zabili 13 ľudí a potom spáchali samovraždu. Ešte horšiu masakru Američania zažili o osem rokov neskôr. Študent na univerzite Virginia Tech zabil 32 ľudí.
Sprísniť, či nesprísniť?
Školy sú častým miestom tragédií aj v Európe. V marci 2009 napríklad 17ročný študent pri nemeckom Stuttgarte zastrelil deviatich študentov a troch učiteľov. Sám zomrel pri prestrelke, celkový počet obetí dosiahol číslo 16.
Po každej tragédii sa v krajine spustí rovnaká diskusia. O vplyve médií na útočníkov, o prísnejších bezpečnostných kontrolách na školách a hlavne o sprísnení pravidiel na držanie strelných zbraní, aby sa páchatelia ťažšie dostali k zbraniam. Odporcovia pripomínajú, že obete by sa potom nemali ako brániť.
Matúš Krčmárik
Lipšic chce vymeniť dvadsaťročné pištole
O plošnom prezbrojení polície hovoria ministri minimálne osem rokov. Žiadny to doteraz neurobil.
BANSKÁ BYSTRICA. „Musíme čím najskôr pristúpiť k prezbrojeniu polície, aby vedela účinnejšie zasahovať v obytných priestoroch,“ vyhlásil včera minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) neďaleko miesta činu niekoľko hodín po streľbe v Devínskej Novej Vsi.
Polícia s výnimkou špeciálnych jednotiek používa najmä pištole ČZ vzor 82 a 57. Ich zaradenie do výzbroje naplánovalo ešte Federálne ministerstvo vnútra, k policajtom sa dostali začiatkom 90. rokov. Security revue uvádza, že ich stav je nevyhovujúci a ČZ-57 sú na hranici životnosti.
O prezbrojení polície ministerstvo vnútra hovorí minimálne od roku 2002. Plošne však podľa informácií SME žiaden z ministrov policajtov neprezbrojil, hoci ministerstvo skúšalo niekoľko typov zbraní. Dôvodom sú pravdepodobne financie. „Hovorilo sa o tom, ale k plošnému prezbrojeniu nedošlo. Prezbrojili len niektoré útvary,“ potvrdil policajný zdroj.
Polícia by na výmenu zbraní potrebovala okolo 20-tisíc pištolí. Ak vychádzame z ceny jednej zbrane, ktorá sa pohybuje okolo 400 eur a viac, vyžiadalo by si to investíciu presahujúcu osem miliónov eur.
Lipšic s prípravami na prezbrojenie podľa informácií SME začal ešte pred tragédiou v Devínskej Novej Vsi. Jedna z firiem, ktorá vyrába pištole, už ministerstvu svoje zbrane ponúkla, v najbližších dňoch ich má poslať na posúdenie.
(wm)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
