Na Slovensku sú nemocnice, kde tehotenstvo umelo prerušia len zo zdravotných dôvodov. Zväčša
ide o štátne zariadenia.
BRATISLAVA. Slovenskí lekári odmietajú robiť interrupcie veľmi často.
„Na mojom pracovisku si z 22 lekárov vrátane doktorandov uplatňuje výhradu vo svedomí okolo 60 až 70 percent," hovorí Ján Danko o situácii na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.
Na iných pracoviskách je situácia podobná. „Určite je to cez 50 percent," povedal Danko, prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.
Nejde vždy o svedomie
Zrejme dvoma najväčšími nemocnicami, kde sa robí umelé prerušenie tehotenstva iba zo zdravotných dôvodov, sú ružinovská nemocnica v Bratislave a Roosveltova nemocnica v Banskej Bystrici.
„Keď sa pred desiatimi rokmi presťahovala gynekológia zo Šulekovej do Ružinova, tak sa profesor Karol Holomáň dohodol s ostatnými lekármi kliniky, že nebudú robiť interrupcie," vysvetlila hovorkyňa bratislavskej fakultnej nemocnice Rút Geržová.
V iných nemocniciach krajských miest je odpor k vykonávaniu umelého prerušenia tehotenstva menší.
V prešovskej fakultnej nemocnici je to tretina, v nitrianskej dvadsať percent a v košickej fakultnej nemocnici si výhradu vo svedomí neuplatňuje ani desatina lekárov.
Odmietnutie lekárov podieľať sa na potratoch nemusí byť vždy motivované ich presvedčením či svetonázorom. Spred dvoch rokov je známy prípad skupiny anestéziológov z petržalskej nemocnice v Bratislave, ktorí použili výhradu ako formu nátlaku na vedenie - ak im za ich asistenciu pri zákroku nepridajú, využijú právo odvolať sa na výhradu vo svedomí a nepôjdu na zákrok.
Na rozdiel od štátnych, väčšina súkromných kliník interrupcie robí. V bratislavskom Medessime za ňu tehotná žena zaplatí 900 eur.
Počet interrupcií klesá
Danko nepovažuje odpor lekárov proti umelému prerušeniu tehotenstva za významnejší problém. Hovorí, že keby proti nemu bolo hoci aj 90 percent lekárov, pri klesajúcom počte interrupcií ich stále má kto robiť.
Kým v roku 1990 bolo na Slovensku vykonaných takmer 48-tisíc interrupcií, minulý rok podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií len necelých desaťtisíc. Jedným z dôvodov je väčšie rozšírenie antikoncepcie.
Po novom má k nižšiemu počtu potratov prispieť aj prísnejší zákon, ktorý začal platiť vlani. Lekár musí žene, ktorá žiada o interrupciu, povedať o jej rizikách a o alternatívach.
Žena si musí zobrať dva dni na rozmyslenie. Ak nemá 18 rokov, musí mať na zákrok písomný súhlas zákonného zástupcu, ktorým je zväčša rodič.
Interrupcia je u nás povolená do 12. týždňa tehotenstva.

Beata
Balogová
