Prvú zbraň si vrah z Devínskej Novej Vsi kúpil v roku 1989, psychotesty údajne nikdy nerobil (oprava ministerstva vnútra: dvakrát urobil psychotesty. Naposledy v roku 2006.)
BRATISLAVA. Ak chce niekto na Slovensku získať zbrojný preukaz, psychologické testy nie sú podľa zákona povinné. Psychológovia aj ministerstvo vnútra hovoria, že hlavne pre poľovnícku loby.
Na povolenie nosiť zbraň stačí iba potvrdenie od praktického lekára. Ten môže poslať žiadateľa o zbrojný pas aj k psychológovi, no nemusí.
Ministerstvo vnútra denníku SME vo štvrtok potvrdilo, že Ľubomír Harman, ktorý zabil sedem ľudí v Devínskej Novej Vsi prešiel dvakrát psychotestami. Dnes túto informáciu minister Daniel Lipšic dementoval. Povedal, že vznikla nepresnou informáciou, ktorú dostali od polície. Strelec podľa neho len prešiel štandardnou lekárskou prehliadkou u všeobecného lekára.
Psychológovia však tvrdia, že ich testy by akékoľvek poruchy osobnosti mali odhaliť.
Polícia zatiaľ nechce o detailoch Harmanových lekárskych potvrdení informovať. „Súčasťou vyšetrovania je aj lekárske potvrdenie, ktoré preveríme,“ povedal hovorca ministra vnútra Gábor Grendel.
Psychotesty zastavili poľovníci
Zbrojný preukaz je možné dnes získať bez toho, aby žiadateľ prešiel psychotestmi. Podľa zákona stačí prehliadka u praktického lekára, ktorý môže, ale aj nemusí poslať žiadateľa k psychológovi. V minulosti boli testy povinné. Platilo to v rokoch 1994 a 1995. Potom sa zrušili.
Ministerstvo vnútra ich navrhovalo zaviesť ako povinné opäť v roku 2002, ale neúspešne. Proti boli poľovníci prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva. To vtedy v pripomienkovom konaní napísalo, že takéto ustanovenie nemá žiadny prínos, čo sa ukázalo v minulosti, keď platilo.
„Na základe rozsiahlej vlny protestov a petičnej akcie nakoniec Národná rada toto ustanovenie ako kontraproduktívne zrušila. Nemáme však námietky, aby sa psychologickému vyšetreniu podrobil žiadateľ, u ktorého má všeobecný lekár pochybnosti o jeho zdravotnom stave,“ tvrdilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Poľovníci nechcú trpieť
Pri terajšej snahe ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) zaviesť povinné psychotesty bude odpor poľovníkov zrejme rovnako silný.
Avizuje to riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba. Poľovníctvo je podľa neho všeobecne prospešná činnosť a pýta sa, prečo by malo 57-tisíc poľovníkov trpieť pre jeden prípad.
„Tento človek nebol poľovník, pozrite sa na to, čo mal v ruke. Kto povolil, aby takáto zbraň mohla byť používaná na športové účely?“ pýta sa Šuba.
Polícia by podľa neho mala vyšetriť, aký lekár mu vydal povolenie na zbrojný preukaz. „Veď môj obvodový lekár, za ktorým chodím celý život, ma pozná a vie posúdiť, či potrebujem psychotesty,“ obhajuje súčasné znenie zákona.
Ľubomír Harman podľa informácií z ministerstva vnútra psychotestmi prešiel dvakrát, hoci neboli povinné. Prvú zbraň vlastnil od roku 1989, zbraň, ktorou strieľal, od roku 2005. Polícia podrobnosti lekárskych vyšetrení zisťuje.
Mathé: Nie sme jasnovidci
Psychológ Róbert Mathé, ktorý v minulosti povinné psychotesty robil, hovorí, že argumenty poľovníkov, že neboli účinné, nie sú pravdivé.
„Na základe analýzy, ktoré sme robili, neprešlo vyšetreniami zhruba 5 percent, nie je to veľa, ale je to niekoľko tisíc ľudí, čo nie je zanedbateľný počet.
Z analýzy tiež vyplynulo, že vyše tri štvrtiny z toho boli uchádzači o prácu v SBS,“ hovorí Mathé. Poľovníci podľa neho považovali psychotesty za otravné a báli sa ich.
„Ľudia, ktorí sú ozbrojení, by mali byť prísnejšie a častejšie monitorovaní a mali by tam byť aj psychologické vyšetrenia,“ tvrdí psychológ. Interval by dal aj častejší ako päť rokov, závisieť by podľa neho mohol od veku držiteľa zbrojného preukazu alebo počtu zbraní.
Psychotesty podľa Mathého dokážu odhaliť poruchu osobnosti, aj keď nie vždy. „Nechcem povedať, že sme stopercentní, nie sme jasnovidci, ale s pomerne vysokou mierou pravdepodobnosti zistíme sklon k rizikovému správaniu,“ dodal.
Poslanci ešte uvidia
Predseda Most-Híd Béla Bugár podporoval povinné psychotesty už pred niekoľkými rokmi. Tvrdí, že ešte vtedajší minister Ladislav Pittner (SDKÚ) ho presviedčal, že nie sú potrebné. Bugár má zbrojný preukaz ešte z čias, keď boli testy povinné.
Bugár už nie je presvedčený o tom, či by sa mali opakovať.
„Na prvý pohľad sa mi tie opatrenia nezdajú zlé, ale treba si dôkladne vypočuť aj argumenty, ktoré hovoria proti takýmto zákonom,“ povedal predseda brannobezpečnostného výboru Martin Fedor z SDKÚ. Podpredseda výboru Pavol Hladký zo SaS by psychotesty tiež privítal, ale rovnako hovorí, že bude chcieť počuť argumenty oboch strán.
Za zbrane chcú športovci peniaze
BRATISLAVA. Ministerstvo vnútra plánuje úplný zákaz automatických zbraní upravených na jednotlivé strely. Odovzdať by ich mali aj tí, čo ich používajú na šport.
Člen predsedníctva Slovenského streleckého zväzu Ján Mlynarčík neverí, že k tomu dôjde. „Keby aj novela prešla a zbrane by sa museli odovzdať, určite by za ne museli zaplatiť. Veď sú legálne nadobudnutým súkromným majetkom,“ povedal.
Upravenú útočnú pušku vzor 58 na športové a zberateľské účely, ktorú použil aj vrah v Devínskej Novej Vsi, predávajú obchodníci so zbraňami za 150 až 220 eur, znehodnotený samopal škorpión za 265 eur.
(wm, mož)
Spišiak: Škorpión je štandard
BRATISLAVA. Každá hliadka by mala na základe príkazu ministra vnútra nosiť samopal vzoru škorpión. Minister Daniel Lipšic hovorí, že policajti ho budú nosiť v aute a ak bude treba, použijú ho.
Policajný prezident Jaroslav Spišiak tvrdí, že keď auto opustia, zbraň zoberú zo sebou. Škorpión bol podľa neho bežnou výbavou policajtov vždy, zrušilo sa to iba posledné dva roky, nevie prečo.
„Za mojich čias sme mali pištoľ aj škorpión,“ hovorí Spišiak s tým, že v určitých situáciách ho nosil so sebou.
Škorpión je podľa neho len o niečo väčší ako pištoľ. Bola to bežná výbava hlavne pohotovostných motorových jednotiek. Polícia tvrdí, že s takouto zbraňou by v Devínskej dokázala zasiahnuť už prvá hliadka.
(mož)

Beata
Balogová
