Chcem vám povedať, že sme v poriadku a sme si istí, že sa všetci v zdraví dostaneme von.
Štyri mesiace v podzemí. Bez vody, bez jedla, bez svetla. Toľko musia podľa odhadov záchranárov vydržať zavalení čílski baníci, ktorých príbeh šokoval svet.
Zápas o ich život zvedie nielen technika, ale najmä psychika mužov, ktorá sa v takýchto extrémnych podmienkach začne správať podľa neznámych vzorcov. Čo zohráva v takýchto krízových situáciách kľúčovú rolu, aby sa nenaplnil hororový scenár?
Z výskumov vyplýva, že najničivejší dopad na človeka má utrpenie v izolácii. „Každý ho lepšie znáša, keď nie je v ňom sám," hovorí Katarína Lukáčová, psychologička psychiatrického oddelenia NsP Prievidza v Bojniciach. V záťažovej situácii je však možná aj výbušná dynamika kolektívu, kde sa vytvárajú prirodzení lídri, ale aj šikanovaní. „Skupina má veľkú moc. Vie byť podporná, ale aj agresívna. Reakcie sa môžu rýchlo meniť, kolísať medzi pocitmi bezmocnosti, napätia, viny, zúfalstva, neschopnosti a dištancom od ťaživých pocitov k prežívaniu solidarity, súdržnosti, blízkosti," hovorí Lukáčová.
Uväznenie v podzemí je špecificky sprevádzanie aj nedostatkom svetla a obmedzeným priestorom. „Vtedy vznikajú pocity frustrácie základných až biologických potrieb. Prežívanie tohto nedostatku má svoju dynamiku, ktorá závisí od osobnosti človeka, jeho adaptácie a času," hovorí Lukáčová.
Podľa nej to síce nejaký krátky čas môže byť aj príjemné, keď to však trvá dlhšie, nastávajú poruchy spánku, extrémna únava či somatické problémy ako celotelová slabosť. Nastupujú aj rôzne bolesti, zmeny vo vnímaní času a priestoru, problémy s rozpoznávaním reality, pozornosťou, pamäťou, myslením, menia sa teda nálady a prichádzajú pocity úzkosti a depresie. „Keď sa tieto záťažové podmienky dlhší čas nemenia, nastáva deprivácia, ktorá v extrémnych prípadoch môže smerovať až ku smrti," zdôrazňuje.
Zásah odborníka je v takejto situácii nevyhnutný. „Akýkoľvek kontakt s vonkajším svetom pomáha. Zásah odborníka umožňuje skupine, ale aj jedincom nachádzať ďalšie vlastné psychické zdroje, ktoré im pomáhajú prežiť," hovorí.
Tam, kde nie je dostačujúca verbálna intervencia, sú nutné aj psychofarmaká. „Ideálne je, keď sa to kombinuje. Je možné, že niektorí zavalení baníci sú aj medikovaní," hovorí.
Pochovaní zaživa? Dokumenty ako Boj o prežitie - Ultimate Survival, ktorý vysiela kanál Discovery, v ktorom britský dobrodruh Bear Grylls ukazuje, ako prežiť na tých najextrémnejších miestach sveta, majú svoje nadšené publikum. Kto však niečo také reálne a zvyčajne nedobrovoľne zažije, ten si prúd spomienok nebude veľmi rád znova a znova púšťať.
Fakty o nešťastí v bani San José v Čile
baňa na zlato a meď leží 850 kilometrov severne od Santiaga, zával nastal 5. augusta pod zemou v hĺbke 670 metrov zostalo 33 baníkov sú v priestoroch s teplotou 32-34 stupňov Celzia 17 dní boli v bani bez kontaktu so záchranármi vyslobodenie sa očakáva na Vianoce okrem liekov, potravín, tekutín, šatstva a hier dostávajú muži cez úzku rúru aj poštu od rodiny a priateľov. do hĺbky spustili aj komunikačné zariadenie experti pripravujú aj zariadenie, ktoré by simulovalo deň a noc a pomohlo baníkom spať
Ako dopadnú čílski baníci, ktorým prorokovali vyslobodenie spod zeme až na Vianoce?
Psychológ Tibor Hrozáň si myslí, že ak budú v dennom styku s povrchom a ak budú dostávať veci potrebné na prežitie, väčšie komunikačné problémy by medzi nimi nemali nastať. „Ak by ale podľahli chaosu, ich šanca na prežitie by sa znížila," dodáva.
Sám istý čas pracoval ako baník 900 metrov pod zemou, zažil, čo je to pukanie výstuží šácht. Pripomína, že podobné pocity ako baníci môžu mať poniektorí ľudia aj v preplnenom autobuse a symbolicky aj v určitej životnej situácii - ako choroba či úmrtie v rodine - s ktorou nemôžu pohnúť. "Spoločným základom pre všetky tieto situácie je bezmocnosť, zúfalstvo, zúrivosť, pasivita, depresia, teda emócie, ktoré poznáme všetci, ale v zavalenej bani ich blízkosť smrti zosilňuje na maximum," dodáva.
Kruté podmienky nezvládne každý. Vyplýva to aj z rôznych výskumov a experimentov s prežitím skupiny ľudí v uzavretom priestore.
Cesta na Mars Ideálnou možnosťou na štúdium ponorkovej choroby je simulovanie cesty na Mars, ktoré od júna prebieha v Rusku. Pokusu sa zúčastňuje šesť dobrovoľníkov - traja Rusi, Francúz, Talian a Číňan majú stráviť 520 dní v makete vesmírnej lode a v úplnej izolácii od okolitého sveta.
"Experiment má preveriť psychiku, izoláciu od sveta, riešenie problémov v uzavretom životnom cykle. Teda sú to všetko podmienky, z ktorých každá môže spôsobiť neúspech misie," povedal pre portál Newsru Lev Zeľonij, riaditeľ Ústavu vesmírneho výskumu pri Ruskej akadémii vied.
Vlani sa už uskutočnil pokus trvajúci 105 dní. Jeho účastníci sa vyjadrili, že najhoršie bolo pre nich vydržať psychický tlak monotónnosti, v ohrození života však priamo neboli.
Počas letu Apollo 13 došlo k výbuchu jednej z kyslíkových nádrží. Následky ohrozili životy posádky, ktorá sa dostala živá naspäť len vďaka niekoľkým núdzovým scenárom, ktoré vyvinulo riadiace stredisko v Houstone.
Riskujú aj jaskyniari Uväznenie v podzemných priestoroch neriskujú len baníci, ale aj speleológovia. „V jaskyniarstve sa také niečo občas stáva, spravidla však prichádza dobrý koniec," hovorí bývalý predseda Slovenskej speleologickej spoločnosti Zdenko Hochmuth.
Jedna z najnáročnejších záchranných akcií sa konala v januári 2002, keď sa jeden maďarský potápač nevynoril zo sifónu v jaskyni Rákoczy barlang pri našich hraniciach. V zakalenej vode stratil orientáciu, podarilo sa mu síce vynoriť, ale v uzavretom priestore, ktorý však našťastie komunikoval cez kolmú puklinu so známymi priestormi jaskyne. Najprv sa ho pokúšali vyslobodiť potápači cez vodu, donášali mu mokrou cestou pitie, jedlo, neskôr provizórne lôžko či veci na ohriatie. Postihnutý sa však cez vodu odmietal vrátiť, mal z toho panický strach.
Slovenskí jaskyniari začali odpaľovanie náloží v štrbine s cieľom preraziť záchranný otvor. Oslobodenie však trvalo približne päť dní.
„Veľmi zle to znášal. Najhorší bol deň, kým ešte nevedel, že ho nájdeme, kým s nami nenadviazal kontakt. Bol úplne na dne, pomýšľal aj na samovraždu, ale nebol ani toho schopný," opisuje stav uviaznutého Hochmuth.
Pod vodou Aj po tejto skúsenosti ho prekvapilo, ako dobre podľa videozáberov znášali čílski baníci celých sedemnásť dní bez kontaktu. „Super sa držali," hodnotí. Zdá sa mu, že ak budú mať zabezpečené dávky jedla, nemal by byť už pre nich problém dočkať sa záchrany. „Psychológ dokáže zázraky," myslí si.
Aj uviaznutému potápačovi bola po celý čas k dispozícii psychologička, ktorá sa s ním zhovárala cez telefón po drôte. Prítomnosť rodinných príslušníkov však odmietli s tým, že by ho rozrušila.
Na jeho vytiahnutie čakali televízne štáby, stal sa na chvíľu celebritou. Hoci kontaminovaná voda, chlad, nedostatok jedla a spánku urobili na jeho zdravotnom stave svoje, paradoxne, najviac ohrozený bol po záchrane, keď mu bez dostatočnej úvahy podali jedlo.
Iný prípad sa stal v roku 1990, keď sa zvýšila hladina vody v jaskyni Javorinka a zamedzila návrat skupine jaskyniarov. Boli vo veľkej suchej jaskyni, vedeli, že vydržia aj dva týždne. „To boli čistokrvní jaskyniari, znášali to celkom dobre," tvrdí Hochmuth.
Predminulé leto zas zostali v jaskyni Hučiaca vyvieračka v Kunovej Teplici pri Rožňave uväznení dvaja českí potápači, ktorí si omylom prerezali vodiacu šnúru. Hoci sa na ich záchranu rozbehla masívna akcia hlavne zo strany českých záchranárov, ich vyslobodenie tiež trvalo viac ako deň. Zachránení neskôr skonštatovali, že nocovali už aj v lepších hoteloch.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Vojaci v zajatí Do krízových situácií majú reálnu šancu dostať sa napríklad vojaci. Zvyčajne majú psychologickú prípravu na prípadné zajatie. „Počas vojenského výcviku bývajú istý čas zavretí v obmedzených priestoroch, v priebehu mínometného útoku na základňu zostávajú v úkryte aj niekoľko hodín," vysvetľuje hlavný vojenský psychológ Miroslav Čápek.
Podľa psychológa Tibora Hrozáňa sa v život ohrozujúcej či obmedzujúcej chvíli štandardne vyskytujú isté reakcie: „Najprv prichádza prekvapenie, uvedomenie si situácie, potom fáza boja, hľadanie východiska. Keď je táto snaha neúspešná, nastupuje zúfalstvo a rezignácia vedúca až k prípadnému prijatiu nevyhnutnosti konca."
Tu a teraz Pri istých povolaniach či športoch je riziko ohrozenia života vysoké, preto sú školenia zvládania kríz bežnou súčasťou prípravy. "Ak má niekto nacvičený spôsob správania v konfliktnej situácii, dosahuje pri jej riešení oveľa väčšiu efektivitu," hovorí Hrozáň.
„Veľmi pomáhajú už len bezpečnostné predpisy, vytváranie a dodržiavanie krízových plánov. Ľudí to aktivuje, dáva im to pocit moci nad situáciou, a tým aj umožňuje jej zvládanie," hovorí Katarína Lukáčová, psychologička psychiatrického oddelenia NsP Prievidza v Bojniciach.
Lukáčová radí, aby si ľudia v ohrození, pokiaľ je to možné, zabezpečili základné životné potreby - pravidelné dýchanie, tekutiny, stravu, teplo. Prinajmenšom by si mali vytvoriť „bezpečie v nebezpečí" - nájsť si polohu tela, v ktorej sa cítia dobre, presunúť sa na miesto, kde sa cítia bezpečnejšie, napríklad do nejakého rohu, a sústrediť sa na tento pocit, uvedomiť si, kde ho v tele vnímajú.
„Ďalšou pomôckou je práca s pozornosťou - predstavovať si čo najpodrobnejšie miesto, kde sme sa cítili bezpečne, spomínať si, čo sme tam videli, počuli, cítili, či bol niekto s nami," poznamenáva Lukáčová. Treba sa sústrediť na to, čo môžem „tu a teraz" ovplyvniť, nad čím mám moc.
Uväznení ľudia
Júl 2009 - Čína - počas záplav zostali v 500-metrovej šachte v bani uväznení traja čínski baníci. Záchranári sa k nim prekopali po 25 dňoch, čo bol až doteraz banícky rekord. Prežili vďaka tomu, že pili vodu, ktorá k nim presakovala a údajne tiež žuli uhlie.
Január 1983 - Čína - zavalilo dvoch baníkov na severovýchode Číny. V podzemí prežili 23 dní, kým ich napokon zachránili.
Január 2010 - Haiti - po tohtoročnom zemetrasení na Haiti zostal 27-ročný predavač ryže pod troskami 27 dní, čo je neoficiálne rekord medzi ľuďmi, ktorí prežili zemetrasenie. Zatarasený troskami nemohol hýbať končatinami. Prežil iba vďaka tomu, že pil presakujúcu špinavú vodu. Keď ho vytiahli, bol na pokraji smrti a mal halucinácie.
December 1987 - Cyprus - šesť dní bola v zaseknutom výťahu uväznená 76-ročná Cyperčanka, čo je rekord podľa Guinnessovej knihy rekordov. Výťah bol taký malý, že si v ňom nemohla ani ľahnúť. Našťastie pre ňu šla z nákupov, takže potraviny mala po ruke. Ako neskôr spomínala, jedla len toľko, aby nemusela vo výťahu ísť na záchod.
Beata
Balogová
