V Sovietskom zväze desil príbeh kanibala Andreja Čikatila, ktorý zabil päťdesiat ľudí. Amerika má šialeného Charlesa Mansona. Aj v slovenských moderných dejinách sa objavili krutí masoví a sérioví vrahovia. Sexuálni devianti, profesionálni strelci podsvetia aj zúfalí kriminálnici zatlačení do kúta.
Zbraňou v rukách šialenca či čističa mafie môže byť čokoľvek. Strelec v Devínskej Novej Vsi zabíjal samopalom československej výroby, sériovému vrahovi Ondrejovi Rigovi stačila aj kovová tyč či dlažbová kocka.
„Prípad strelca z Devínskej Novej Vsi je iný ako akákoľvek masová vražda, akú Slovensko doteraz zažilo. Nešlo o prejav organizovaného zločinu. Bol to individuálny skrat," hovorí policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Vrah Ľubomír Harman.
Zohavené telá však zostávajú po zabíjaní šialencov aj po mafiánskych vraždách. Zatiaľ čo jedni ukájajú zvrátené túžby, druhí bojujú o teritórium a mstia sa. Prvých nútia zabíjať hlasy, druhých snaha presadiť sa v gangu. „V slovenskom podsvetí sa to robí tak, že zoberú viacerých členov skupiny k mafiánskej poprave. Tým pádom sa stávajú spoluvinníkmi. Prirodzeným výberom potom vzídu tí, ktorí vykonávajú vraždy na objednávku," hovorí forenzný psychológ Anton Heretik.
Najväčšie vraždy posledných dvadsiatich rokov súviseli so zmenami spoločnosti. Pád železnej opony priniesol uvoľnenie a nové podmienky pre podsvetie.
Útek z Leopoldova Rozsiahla amnestia Václava Havla z roku 1990 priviedla na slobodu tisíce väzňov. Zmena režimu a hnev tých najnebezpečnejších, ktorí zostali za mrežami, spustili najväčšiu väzenskú vzburu. Medzi vodcami prevratu v Leopoldove bol aj Tibor Polgári. Policajti vzbúrencov potlačili, Polgári však zažiaril opäť. Po roku zorganizoval útek väzňov, pri ktorom zomrelo päť dozorcov.
Väznica, ktorá vznikla z pôvodnej vojenskej pevnosti, počas komunizmu zabila aj desiatky politických väzňov.
Po revolúcii tam zostalo najmä mnoho vrahov.
V novembri 1991 sa sformovala skupina siedmich väzňov. Ručne vyrobenými nožmi zaútočili na dozorcov, ukradli samopaly a pištole a prebili sa za múry väznice. Vraždili iba dvaja z nich - Polgári a Miloš Uriga, obzvlášť brutálne. Jednému z dozorcov zabodli nôž do spánku.
V meste spustili poplach, ľudia sa báli vychádzať z domovov. Pátraciu akciu vtedy sledovala celá krajina, objavovali sa aj falošné správy o tom, kde ich videli.
Leopoldov.
FOTO - TASR
Brutálne vraždy
Irena Čubírková Prvá žena popravená po roku 1945 za násilný trestný čin. Na toalete vlaku z Trnavy do Bratislavy nechala v roku 1964 odseknutú hlavu svojho druha. Polícia pri vyšetrovaní zistila, že trinásť rokov predtým zavraždila aj svojho manžela.
Štefan Svitek Sadomasochistický Svitek z Podbrezovej zabil sekerou svoju ženu, nenarodené dieťa a dve dcéry. V roku 1989 bol posledným popraveným v Československu.
Jozef Slovák V rokoch 1990 a 1991 zavraždil štyri ženy. Podozrivý bol z viacerých vrážd, nikdy mu ich však nedokázali. Psychológovia o ňom hovorili ako o inteligentom vrahovi. Odsúdili ho na doživotie.
Vyvraždenie Vietnamcov Róbert Matta a Viliam Hauser v roku 1994 samopalmi škorpión v sklade na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave zastrelili piatich Vietnamcov a poduškou zadusili
dvojročné dieťa. Jedna zo zavraždených žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Ukradli 1,1 milióna korún.
Lojzo Čistič Nájomný vrah bossa podsvetia Mikuláša Černáka. Pripisujú mu aj brutálne vraždy, po ktorých zostali telá oddelené od hlavy. Odsúdili ho na doživotie za vraždu troch ľudí, pokus o vraždu šiestich ľudí a nedovolené ozbrojovanie. Ostatné vraždy mu nedokázali.
Kyselinári Skupina okolo Františka Mikera zavraždila a v kyseline rozpustila viacero bielych koní. V kyseline skončil aj boss Miker. Hlavných aktérov odsúdili na doživotie.
Henrich Masár Najvyšší súd v roku 2006 potvrdil doživotie pre vraha Masára. Najskôr ubodal 74-ročnú dôchodkyňu, tri dni potom ubil ďalšiu ženu. Zastrelil ešte jedného muža, na úteku pred políciou havaroval v Kaplnej. Policajti ho po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali.
Zdroj: Múzeum zločinu, Gustáv Murín: Mafia na Slovensku, tasr
Na slobode väzni zastavovali so zbraňou autá. Chceli sa dostať do Poľska a odtiaľ do Austrálie. Do dvadsiatich hodín ich chytila polícia.
„Bezpečnostné zbory nasadili obrovské sily. Väzni mali precízne pripravený útek, ale už nie to, ako sa budú správať za múrmi. Keď sa dostali za brány, situácia bola chaotická a robili už mnoho chýb," hovorí Peter Vačok, ktorý viedol vyšetrovaciu skupinu vo väznici. Neskôr pracoval aj na vyšetrovaní únosu Michala Kováča mladšieho.
Keď sa utečenci dostali opäť pod zámku, upokojili sa a opísali policajtom celý plán úteku. „Iba Polgári menil výpovede, snažil sa zlepšiť si postavenie," hovorí Vačok. Väzňov sa pýtal aj na to, prečo chceli utiecť. Nie všetci totiž mali dlhé tresty. „Jeden z obvinených mi povedal, že pokiaľ ste za múrmi a niekto vám dá možnosť sa odtiaľ dostať, urobíte pre to všetko a nerozmýšľate. Racionálne správanie ide do úzadia."
Len dvaja z mužov na úteku sa správali inak ako ostatní. Presvedčili Polgáriho, aby nezabil ďalšieho dozorcu. Potom zachránili aj manželský pár, ktorému väzni na úteku ukradli auto. „To bol moment, prečo im súd uložil podstatne nižší trest ako ostatným," hovorí Vačok. Vladislava Fedáka ako prvého z utečencov minulý rok prepustili na slobodu. Vladimíra Dudu majú prepustiť na budúci rok.
Prípad Ondreja Riga Recidivista Ondrej Rigo s pádom komunizmu unikal z Československa. V zahraničí pokračoval v tom, čo ho jediné dokázalo uživiť - vlámačkami. „Rigo bol kriminálnikom od mladého veku, vykrádal byty, no spočiatku nevraždil. V zahraničí bol zrazu stratený. Pri vlámaní do bytu v Mníchove ho prekvapila majiteľka. Zabil ju a nad jej mŕtvolou sa sexuálne vzrušil. To spustilo jeho vývoj," hovorí forenzný psychológ Anton Heretik, ktorý pri vyšetrovaní prípadov vypracoval Rigov znalecký psychologický posudok.
Tibor Polgári.
FOTO - TASR
Ondrej Rigo zavraždil osem žien a jedného mladého chlapca, syna jednej zo ženských obetí. Jeho vraždy sa na seba podobali. V ľahko dostupných prízemných bytoch prepadával spiace osamelé ženy a ubil ich na smrť. Potom ich sexuálne zneužil a obete okradol.
„Baživý vývoj je názov pre proces, keď človek na základe jednorazového zážitku objaví v sebe deviantné sklony, v tomto prípade sexuálne agresorstvo," hovorí Heretik.
To, že sa u Riga objavili v zahraničí, nebola náhoda. Cítil sa tam nesvoj a odcudzený. Po druhej nemeckej vražde zabíjal raz v Amsterdame, kde žila jeho sestra. Potom sa vrátil do Česko-Slovenska, kde do roku 1992 vraždil podobným spôsobom ešte šesťkrát. Ako vražedný nástroj používal tyče a dlažbové kocky, na rukách mal pritom svoje ponožky, aby nezanechal odtlačky prstov. Ešte pred jeho odhalením vypracoval znalec jeho psychologický profil na základe spôsobu vykonania série zabití.
K vraždám sa nikdy nepriznal, odsúdili ho na základe dôkazov získaných analýzou DNA. Do väzby za ním chodil aj Heretik. Pokúšal sa zistiť aj motivácie jeho činov. „S Rigom bol veľmi ťažký kontakt, mal schizoidnú poruchu osobnosti. Emočný kontakt sa s ním nadviazať nedal.
„Musel som s ním stráviť veľa času."
Trest si dodnes odpykáva vo väznici v Ilave. „Šanca na nápravu u Riga nie je, aj preto dostal doživotie," hovorí Heretik.
Roháč alias Potkan Označovali ho za strelca mafie i nájomného vraha tajných služieb. Doteraz mu nič nedokázali, sedí však už za mrežami. V Maďarsku je Jozef Roháč alias Potkan obžalovaný z atentátov, pri ktorých zahynuli aj nevinní. Práve pre tento proces sa už možno nikdy nevráti na Slovensko. Napriek tomu, že aj tu bol podozrivý z vraždenia na objednávku.
Z mafiánskych vrážd sa vymyká jedna. Obeťou nebol člen podsvetia, ale spojka korunného svedka v prípade únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Robert Remiáš zomrel v apríli 1996 pri výbuchu auta v Bratislave. Výbušninu mali podľa polície nastražiť Roháč a Imrich Oláh. V jednom z áut, ktoré v tom momente stáli pri mieste činu, mal sedieť aj dunajskostredský boss Tibor Pápay, ktorý v roku 1999 zahynul pri vyvraždení svojho gangu.
Miesto Remiášovej smrti.
FOTO - TASR
Prípad nikdy nevyšetrili, zabránili tomu Mečiarove amnestie. No po konci mečiarizmu ho znovu otvorili. „Prípad dostal špecializovaný Odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Vypracovali sme aj návrh na obžalobu Roháča s Oláhom. Prečo sa prípad nedostal nikdy na súd, bolo už mimo mňa," hovorí dlhoročný šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Dnes je dekanom na Právnickej fakulte súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva.
Šéf SIS Vladimír Mitro v správe o stave tajnej služby v roku 1999 aj v súvislosti s Roháčom hovoril o prerastaní tajnej služby a podsvetia za čias Mečiarovej vlády. Roháč zmizol, mnohí špekulovali o jeho smrti. V roku 2006 prokuratúra zastavila jeho stíhanie.
Roháč stál podľa polície za viacerými vraždami. V roku 1985 uniesol námestníka ministra zdravotníctva, aby sa dostal za hranice. Po návrate pracoval pre podsvetie. Mal byť napríklad za výbuchom, ktorý zabil mafiánskeho bossa Eduarda Diniča.
„Boli indície a podozrenia, že sa na Slovensku mohol dopustiť aj iných trestných činov, že pracoval na objednávku. Mali sme takéto informácie operatívneho charakteru z kriminálneho prostredia. Vo všetkých týchto prípadoch však hralo v jeho prospech a proti nám to, že od spáchania uplynula pomerne dlhá doba. Navyše pátrali sme po ňom a on na niekoľko rokov zmizol," povedal Ivor.
Roháča vinia aj z viacerých bombových útokov na členov podsvetia v Maďarsku. Pri jednom z nich zahynuli aj traja nevinní, tri desiatky ľudí explózia zranila.
Prezradil sa iba náhodou. Pred dvomi rokmi ho zadržali českí policajti potom, ako šoféroval opitý. Nepomohla mu ani falošná identita, vydali ho do Maďarska.
Fontána krvi Z väzenia sa dostal na Havlovu amnestiu a rokmi sa prepracoval na čelo územne malej, ale o to brutálnejšej skupiny v Dunajskej Strede. Tibor Pápay, neskôr známy ako Papa Joe, terorizoval mesto a jeho okolie. Držali ho ruskí aj slovenskí bossovia, cez nich sa chválil aj podporou Slovenskej informačnej služby.
„Pápayovci ovládali celý spoločenský život v Dunajskej Strede. Keď držali smútok za jedného z členov svojho gangu, nemohlo sa v meste oslavovať, boli dokonca zakázané aj stužkové," hovorí policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý bol v tom čase okresným policajným riaditeľom v Dunajskej Strede. „Zaviedli nadvládu podsvetia.
Keď chcel niekto podnikať, musel získať ich súhlas. Odvádzali sa podiely zo zisku."
Na jar roku 1999 prišla rana, ktorú slovenské podsvetie dovtedy nezažilo. V dunajskostredskom bare Fontána sa stretlo celé vedenie gangu pápayovcov. Hrali poker, zabávali sa takmer bez ochrany. Do Fontány vtedy vtrhla trojica mužov v kuklách. Po výkriku: Policajná akcia! samopalmi pápayovcov rozstrieľali. Po streľbe zostalo jedenásť mŕtvych tiel.
Dunajská Streda sa však smrťou pápayovcov nevyčistila. „Po veľkých oslavách konca éry pápayovcov prišla sprcha - taxy sa zdvojnásobili. A to hneď na druhý deň. Mŕtvi muži ešte neboli pochovaní a už všetky obete vydierania dostali echo: nič sa nemení, platí sa ďalej!" píše v knihe Mafia na Slovensku Gustáv Murín.
Situáciu v meste upokojil podľa Spišiaka až následný tlak polície. Objavili sa totiž skupiny, ktoré chceli na pápayovcov nadviazať a ďalej terorizovať mesto a okolie.
Vraždu doteraz súdy neuzavreli. Verzií bolo až priveľa. Objavila sa aj ruská stopa, odveta predchádzajúcich bossov, ktorých pápayovci vytlačili. Nepotrestali nikoho. „V drvivej väčšine sú svedkovia a obžalovaní mŕtvi alebo nezvestní," hovorí Spišiak.
Beata
Balogová
