verička. Usmiata.
Športová streľba sa v posledných rokoch rozrástla o viacero nových disciplín, ktoré sú mimoriadne príťažlivé nielen pre strelcov, ale aj pre divákov. Patrí medzi ne aj westernová streľba, ktorá so sebou nesie nielen atmosféru naozajstných streleckých výkonov, ale aj neopakovateľnú chuť divokého západu. Rozhodli sme sa preto navštíviť strelnicu v Domaniži pri Považskej Bystrici, kde sa pred niekoľkými dňami konalo štvrté kolo Česko – Slovenskej ligy vo westernovej streľbe. Snažili sme sa zistiť, čo dáva strelcom prívlastok westernoví.
Zväzarm mu nevoňal, ochutnal western
V blízkosti strelnice síce nenatrafíme na žiadny „saloon“ či stádo bizónov, no na každom kroku stretávame ľudí ako vystrihnutých z dobrého westernu. Väčšina z nich má na sebe kovbojské oblečenie, pričom jeho výber musí spĺňať prísne kritériá. Ak ich súťažiaci podcení a možno aj nevedomky na seba navlečie niečo, čo odporuje pravidlám, rýchlo môže v súťaži skončiť.
Karel Bauer z Hradca Králového o tom vie svoje, pochodil už mnohé svetové súťaže. Každý ho tu pozná pod prezývkou Wild Charlie. O tom, že je v streľbe naozaj divoký, svedčí množstvo streleckých trofejí. Tú poslednú si doniesol z európskeho šampionátu vo Švédsku. Strieľať pritom začal iba pred ôsmimi rokmi, keď už mal na krku šesťdesiatku.
„To viete, za socializmu sa dalo strieľať iba vo Zväzarme, a to nikomu nevoňalo. O to viac som tejto vášni podľahol dnes,“ prezradil nám. Dodnes má ťažké srdce na komunistov, ktorým prekážali trampi a „čundráci“. Jeho to naopak vždy ťahalo práve k nim. „Akosi prirodzene sme spájali tieto pocity s pobytom v prírode, s gitarou a dlhými nocami pri ohni. Sem na nás žiadny socializmus nedosiahol. Je to aj určitá nostalgia, ktorá ma do tohto prostredia vrátila.“
Pedagogička Anka Horváthová sa so zbraňami vždy rada pomazná, hoci
strieľať už prestala. Zradil ju zrak a chrbtica, no atmosféru westernovej
streľby si nedokáže odpustiť ani dnes
Komercia kontra tradícia
Westernová streľba sa stala jeho srdcovou záležitosťou, ktorú si chce poriadne užiť. Aj keď na druhej strane priznáva, že trénovať poctivo niekoľkokrát do týždňa sa mu vždy nepodarí: „Väčšina mojich priateľov to robí, lebo berú túto streľbu smrteľne vážne.“ Miluje atmosféru, keď môže po vydarenom streleckom dni spať pod širákom, počúvať country hudbu a debatovať pri ohni s ostatnými kovbojmi. Nie je to iba nostalgia z mladosti.
Trikrát sa mu už podarilo navštíviť Ameriku, ktorá je kolískou westernovej streľby. „Mal som to šťastie, že som mohol navštíviť Kaliforniu či Nové Mexiko. Bol som trochu sklamaný z toho, ako silno poznačila komercia westernovú tradíciu v USA ,“ povedal.
Bola to zároveň jeho nepriama odpoveď na naše otázky, prečo sme v blízkosti strelnice nenašli pár stavieb, ktoré by pripomínali divoký západ. „Viete, aj v slávnom Tombstone je to tak, že popri vás kone ťahajú koč a vedľa trúbi auto. A muž v kovbojskom oblečení sedí pred saloonom a surfuje na notebooku. Tomu sa chceme vyhnúť.“ Z Ameriky si však priniesol originálne kovbojské nohavice, košeľu aj topánky, pretože u nás sa tento sortiment zháňa dosť ťažko.
Big Bizon z Českej republiky je neopakovateľný svojimi fúzikmi
Striktné pravidlá
Westernoví strelci sú združení v Slovenskej asociácii westernovej streľby (SAWS). Strieľajú zo zbraní, ktoré majú konštrukčný základ v druhej polovici 19. storočia v USA, v časoch dobývania divokého západu. Ide zväčša o repliky, ktoré sú však poriadne drahou záležitosťou. Wild Charlie hovorí, že napríklad slávna puška winchestrovka vychádza aj na dvadsaťpäť – tridsaťtisíc českých korún. V Amerike existujú aj originály zbraní, zväčša však ide o múzejné exponáty a aj solventný človek si dobre rozmyslí, či z nich bude strieľať. Akákoľvek úprava zbrane má pritom svoje jasné pravidlá a zároveň podlieha slovenskej legislatíve. Kovbojskú akčnú streľbu – ako tomuto športu hovoria v USA, zastrešuje vo svete Single Action Shooting Society (SASS), ktorú založili v roku 1987 v Kalifornii. Raz ročne organizuje End of Trail, čo znamená Koniec cesty. Pre mnohých novodobých kovbojov je to však skôr začiatok, lebo vyhrať majstrovstvá sveta v kovbojskej akčnej streľbe je prestížnou záležitosťou.
Účastníci celoamerickej streleckej súťaže End of Trial. Aj oni berú dobové
kostými vážne, majú však viac možností na ich zháňanie
V maskáčoch si nezastrieľate
Pri westernovej streľbe sa strieľa z viacerých stanovíšť a viacerých zbraní na oceľové, deštrukčné, prípadne papierové terče. Hodnotenie je založené na presnosti a rýchlosti streľby. Používajú sa jednočinné revolvery – kolty, pákové opakovačky – winchestrovky, dvojhlavňové brokovnice či ďalekonosné pušky. Strelecká príručka presne stanovuje nielen to, ako musí zbraň vyzerať, ale aj spôsob voľby prezývky a oblečenia. Prezývka by mala vychádzať z tradície Old West Cattle Brand – Registra dobytka starého Západu a v žiadnom prípade sa nemôže stať, že by dvaja strelci mali tú istú prezývku.
Zle by pochodili aj strelci, ktorí by sa medzi ostatných zamiešali v maskáčoch, moderných streleckých rukaviciach, značkových džínsoch či v moderných kovbojských klobúkoch s perím. V tom prípade by im automaticky zasvietila červená. Oblečenie musí verne kopírovať westernové, prípadne dobové oblečenie z 19. storočia.
Colt Navy z roku 1851. Jedna z legendárnych zbraní divokého západu,
vyrábaná Samuelom Coltom
Kovbojov drží na uzde Veverička
Medzi westernovými strelcami nie je veľa žien, o to viac sú však mužmi cenené. Nie náhodou si zvolili za svoju prezidentku Smilling Squirrel, Usmievavú Veveričku. Tá má v civilnom živote meno Slávka Rybanská a pracuje v potravinárstve. K westernovej streľbe ju nepriviedla nostalgia za Siedmimi statočnými, ale celkom prozaické dôvody: „Ocitla som sa v situácii, keď nám chceli vykradnúť dom. Veľmi nás to vyľakalo a mne napadlo, že sa naučím strieľať. Bežné streľby ma však neoslovili, a tak som sa zašla pozrieť na westernovú. Okamžite ma to dostalo.“
Paradoxne však nezačala bojovať strelnými zbraňami, vytiahla skôr tie ženské. Predvádzala westernovú módu, ktorá je, mimochodom, veľmi atraktívna a uprednostňuje výhradne prírodné materiály. Materiály ako nylon či plast sú vyslovene zakázané.
Slávku však predvádzanie modelov po čase už nenapĺňalo a postavila sa tvárou k terčom. Vydržala dodnes. Prezidentskú taktovku prevzala po Jožkovi Hollom, ktorý tragicky zahynul a pre westernovú streľbu žil celou dušou.
Prezidentka SAWS Slávka Rybanská miluje nielen streľbu, no oči kovbojov
dokáže potešiť aj westernovým kostýmom. Spoločnosť jej robí Wild Charlie
Ženy na strelnici
Keď zisťujeme, prečo si muži vybrali za prezidentku ženu, viceprezident Ivan Urgošík zažartuje: „Bola jediná. Šikovná, pracovitá a hlavne mladá.“ Slávka v skutočnosti nie je jedinou ženou, ktorá sa venuje westernovej streľbe. Pôvodne boli štyri, dnes už strieľajú iba dve z nich. Učiteľka Anna Horváthová to musela vzdať pre chrbticu a neskôr aj zhoršujúci sa zrak. Na strelnici však nechýba takmer nikdy a je dôkazom toho, že westernové oblečenie pôsobí na peknej žene naozaj príťažlivo. Na naše prehováranie predsa len vezme do rúk pušku a aspoň symbolicky zacieli. Trochu ju mrzí, že terč by už asi netrafila, no z dobrej nálady jej to neuberie. Vie, že v súčasnosti je pre priateľov nenahraditeľná ako kameramanka a fotografka.
Z westernovej módy dodnes čerpajú prvky poprední módni návrhári. V časoch divokého západu štýl obliekania presne charakterizoval postavenie ženy. Čepiec či klobúk bol príznačný pre počestné a vydaté ženy. Dievčiny ľahších mravov z barov sa zas vyznačovali nápadným oblečením. Podľa štýlu obliekania sa dalo zistiť, či žena patrí k bohatej, alebo k chudobnej vrstve a či je súca na vydaj. Zvláštny štýl malo aj spodné oblečenie, kde zväčša nechýbali „bombardiaky“ a typické sieťované pančucháče.
Príchod na strelnicu vždy sprevádza napätie, ruka však musí ostať pevná
Piesočkári a tí druhí
Prezidentka je hrdá, keď členovia SAWS nosia ocenenia z medzinárodných zápolení. „Napríklad z dlhej pušky strieľajú naši muži na cieľ rovnako dobre ako tí, ktorí si pri tom pomáhajú optikou,“ hovorí.
Aj keď mnohí westernoví strelci berú tento šport ako relax po nabitom týždni a príjemný adrenalín, pre väčšinu z nich sa spája aj s ambíciou ukázať maximum. Slávka Rybanská sa už dávno stotožnila aj so zvláštnou terminológiou, ktorú používajú. Slovíčko „zaholstriť“ už v nej nevyvoláva pocit bezradnosti. Vie, že ide o pohyb, ktorým chcete vložiť zbraň do puzdra. Rovnako jej nie je neznámy rozdiel medzi „piesočkármi“ a športovcami. Piesočkárov zväčša pošlú hrať sa na piesok, ak dostatočne netrénujú a berú streľbu výhradne ako zábavu. Byť piesočkárom však nemusí byť nevýhodou, lebo vtedy sa dá lepšie precítiť duch hry.
Kontrola počas vybíjania zbraní je vždy veľmi precízna
Strelci na vymretie?
Westernových strelcov tvoria predovšetkým kovboji v strednom a staršom veku. Mladí sú výnimkou, ale potvrdzujúcou pravidlo. O streľbu sa zaujímajú najmä tí, ktorých za westernovým dobrodružstvom priviedli rodičia. Wild Charlie sa s obavami zamyslí, ako dlho ešte môže westernová streľba prežiť: „Mladí dnes majú úplne iné priority ako kedysi my. Divoký západ je pre nich takmer neznámy pojem. Predpokladám, že je to otázka niekoľkých rokov a westernová streľba odíde spolu s nami,“ hovorí.
Rád si spomenie na časy, keď za každým panelákovým domom naháňal Vinetou nejakú tú Ribanu a chlapci v domácich kôlňach vyrábali luky, šípy, tomahawky a drevené pušky. Dnes majú mladí svoj čarodejnícky svet, no napríklad na Harryho Pottera sa hrať nevedia. Radšej si hru s ním zahrajú na počítači.
Viceprezident Ivan Urgošík hovorí, že westernovou streľbou si mnohí z nich plnia detské sny. „Zrejme je to naozaj o tom, že niekto v štrnástich a pätnástich číta Vinetoua. Keď zostarne, môže si splniť svoje detské sny.“ K westernovej streľbe dokázal pritiahnuť aj svojho syna. Ako inak, knihou. „Mal zlomenú ruku a ja som mu doslova nanútil Vinetoua.“
Drevené vozíky súce nie sú súčasťou westernovej tradície, ale slúžia na bezpečné
prenášanie zbraní a streliva, prípadne na sedenie. Mnohí si ich vyrábajú sami
Bezpečná streľba
Michal Venglarčík pôsobí ako lekár, no biely plášť pravidelne mení za kovbojský odev. V duchu svojej profesie sa dokáže pozrieť aj na westernovú streľbu: „Vezmite si, že táto streľba o rok oslávi už tridsiate výročie svojho vzniku a na celom svete má viac ako stotisíc členov. Napriek tomuto obrovskému počtu sa nikdy nikto pri streľbe vážne nezranil. Iba ak by sa popálil od nábojnice alebo zakopol.“
Aby bola aj doprava zbraní na miesta streľby bezpečná, používa väčšina strelcov špeciálne drevené vozíky, kam sa ukladajú zbrane. Tie sa síce bežne na divokom západe nepoužívali, ale pre novodobých strelcov sa stali výbornou pomôckou.
Strelecké legendy nezomierajú
Divoký západ mal niekoľko preslávených pištoľníkov. Za najrýchlejšieho sa považoval James „Wild Bill“ Hickok, preslávený Divoký Bill. Stal sa šerifom v nebezpečnom mestečku Hays City s množstvom darebákov, v ktorom dokázal nastoliť poriadok. Jeho opakom bol najkrutejší strelec Billy Kid, paradoxne nazývaný nežným označením Chlápätko. Svojich protivníkov však strieľal hlava-nehlava, neraz od chrbta. Medzi ženami má dodnes primát Calamity Jane, ktorá dokázala so zbraňou narábať lepšie ako mnohí muži.
Naši strelci sa v špičke nestratia
Spoločne s Nemcami či Švajčiarmi tvoria slovenskí westernoví strelci v súčasnosti absolútnu európsku špičku. Každý úspech je podľa nich podložený nekonečnými hodinami dlhého tréningu, obetovaním prakticky všetkého voľného času a značných finančných prostriedkov. Najvýznamnejšie úspechy slovenských westernových strelcov dosiahli v posledných troch rokoch na medzinárodnom a domácom „bojisku“ Ľuboš Radakovič, alias O´ Reilly, Peter Milata (Armament King), Milan Deák (Dedo), Barnabáš Bolcso (Barny), Stanislav Rybanský (Stanley), Jozef Hollý (Supo), Richard Bajus (Richard), Milan Urgošík (Little Dog) a ďalší.
Z úspechov našich
Rok 2008:
- Majstrovstvá Európy – Slovensko – Domaniža
- Ľuboš Radakovič alias O`Reilly – spomedzi 147 strelcov sa umiestnil na 3. mieste vo svojej kategórii i celkovo.
- Peter Milata alias Armament King – 4. miesto vo svojej kategórii.
- Milan Deák alias Dedo – 2. miesto vo svojej kategórii.
- Barnabáš Bolcso alias Barny – 1. miesto vo svojej kategórii.
- Stanislav Rybanský alias Stanley – 2. miesto vo svojej kategórii.
- Jozef Hollý alias Supo – 3. miesto vo svojej kategórii.
Rok 2009:
- Majstrovstvá Európy - Česká republika – Opařany
- Ľuboš Radakovič alias O`Reilly – spomedzi 218 strelcov sa umiestnil na 3. mieste vo svojej kategórii, 4. celkovo.
- Milan Deák alias Dedo – 1. miesto vo svojej kategórii a 7. celkovo.
Rok 2010:
- Majstrovstvá Európy – Švédsko – Torsby
- Ľuboš Radakovič alias O`Reilly – spomedzi 169 strelcov sa umiestnil na 2. mieste vo svojej kategórii, 5. celkovo.
- Milan Deák alias Dedo – 1. miesto vo svojej kategórii a 7. celkovo.
- Miloš Urgošík alias Little Dog – 3. miesto vo svojej kategórii a 28. celkovo.
- Richard Bajus alias Richard – 1. miesto vo svojej kategórií a 66. celkovo.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
