BRATISLAVA. Kto sa chce zúčastniť na referende, no bude budúcu sobotu mimo bydliska, má na požiadanie o hlasovací preukaz už len niekoľko dní. Hlasovacie preukazy voličom vydávajú obecné a mestské úrady v mieste ich trvalého pobytu.
Doterajší záujem voličov
o preukazy umožňujúce hlasovať kdekoľvek na Slovensku naznačuje, že referendum zatiaľ veľmi neláka. Napríklad v Žiline dosiaľ vydali len 122 preukazov, kým v rovnakom období pred konaním volieb do Národnej rady to bolo až 982.
Podobná situácia je aj inde. „Dosiaľ sme vydali 235 preukazov. V porovnateľnom období pred parlamentnými voľbami to bolo 1170,“ vraví aj Iveta Katreničová z prešovskej radnice. V Trenčíne je pomer 79 k 523 v neprospech referenda.
Preukazy poštu nezahltili
Aj z čísiel ďalších oslovených miest vyplýva, že záujem o hlasovanie v referende je dosiaľ zhruba šesťkrát nižší, ako to bolo pred parlamentnými voľbami. Aj pri nich však účasť napokon dosiahla len 58,83 percenta oprávnených voličov. Aby bolo referendum platné, musí ich prísť viac než 50 percent.
Spôsob, ako možno o preukaz požiadať, sa rôzni. Všade možno žiadať osobne, cez splnomocnenú osobu alebo poštou, v mnohých mestách však stačí poslať aj email. Kým napríklad v Prešove k nemu treba priložiť oskenovaný formulár s podpisom, v Trenčíne stačí len prostý email s kontaktným údajom, kam preukaz poslať. Úrady ich posielajú do vlastných rúk.
Posledný termín, kedy možno úrady o preukaz požiadať, je štvrtok 16. septembra, dva dni pred konaním referenda.
Záväzné či nezáväzné
Nízky záujem o referendum pripisujú analytici najmä vlažnému postoju politikov, ktorým by mohlo siahnuť na výhody. „Zdá sa, že po voľbách politické strany vrátane SaS, stratili záujem o konanie tohto referenda, navyše viacero tém je priamo v programovom vyhlásení vlády,“ vraví politológ Juraj Marušiak.
Záujmu voličov neprospievajú ani spory o záväznosť referenda. Kým jedna skupina právnikov tvrdí, že výsledky platného referenda by boli pre poslancov záväzné, iní upozorňujú na nález pléna Ústavného súdu z roku 1995.
„Hovorí, že referendum je určitou poistkou občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal poradiť od občanov,“ upozorňuje bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR Ernest Valko. Poslanci sa však napokon rozhodujú podľa svojho svedomia a presvedčenia.
„Ak by bolo platné a parlamentná väčšina by odmietla akceptovať výsledok referenda, bolo by to gesto politickej arogancie,“ domnieva sa Marušiak.
Beata
Balogová
