Muž s čudnou briadkou na Floride naplánoval čudnú akciu. Pastor Terry Jones chce v deň spomienky na teroristické útoky verejne spáliť Korán.
Terry Jones donedávna viedol 30-člennú farnosť a jeho meno nepoznalo viac ľudí než tí, ktorým pravidelne kázal. Teraz proti sebe stavia milióny. Deň 11. september 2010 nazval medzinárodným dňom pálenia Koránu. Tvrdí, že islam je od diabla.
Kresťania sa po celej Amerike modlili, aby od svojho plánu upustil. Odrádzal ho od neho Biely dom, ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová, minister spravodlivosti Eric Holder to nazval idiotstvom.
Vrchný veliteľ spojených síl v Afganistane David Petraeus varuje, že obrázky horiaceho Koránu zapália ďalšiu vlnu nenávisti a ohrozia životy Američanov po celom svete.
Nálada v krajine
Pastor ešte neškrtol zápalkou, a moslimovia už protestovali na druhom konci sveta. Hoci v posledných mesiacoch stúpol počet útokov vandalov na mešity, prieskumy verejnej mienky nepoukazujú na radikálne zostrenie protimoslimských nálad v USA.
Takmer polovica Američanov (49 percent) má nepriaznivý názor na islam, 37 percent sa k nemu stavia pozitívne. V roku 2002 to bolo 47 percent k 39 percentám. Tretina krajiny verí, že islam podporuje násilie proti nemoslimom, 54 percent Američanov ale toto náboženstvo vníma ako mierumilovné.
Výnimky však potvrdzujú pravidlo a tak to bude aj túto sobotu.
Aký bude ramadán?
Väčšina Američanov 11. septembra smúti. Tento rok sa však pohral s kalendárom, lebo na tragický deň vychádza koniec ramadánu. Čas, keď moslimovia niekoľko dní oslavujú koniec pôstu. Mnohí sa obávajú, že to môže napätú náladu ešte viac vyhrotiť.
„Keď sme si uvedomili, že ramadán sa bude končiť okolo 11. septembra, veľa ľudí sa začalo pýtať, čo s tým. Ako to zvládnuť tak, aby sme sa nikoho nedotkli," uviedol Haroon Moghul, líder moslimov v New Yorku. Mnoho veriacich v New Yorku podľa Moghula nebude oslavovať ako zvyčajne, pretože sami prišli pri útokoch o príbuzných. No zároveň tvrdí, že on ani nik z ostatných moslimských lídrov nechce veriacich pripraviť o možnosť koniec svätého mesiaca osláviť. „Je to, akoby ste niekoho obvinili z toho, že oslavuje Vianoce, ktoré náhodou pripadli na tragický dátum," tvrdí ústredný tajomník islamskej spoločnosti v Severnej Amerike Safaa Zarzour.
Čudné príbehy
Deväť rokov po teroristických útokoch bude Amerika spomínať na tých, ktorí pri nich zomreli. Dozvuky niektorých príbehov majú v takejto atmosfére ešte zvláštnejšiu príchuť.
23-ročný mladík sa ráno 9. septembra 2001 vybral do práce. Do laboratória v Rockefellerovej univerzite nikdy nedošiel. Rodičia vyvesili jeho fotografie po celom New Yorku. No stretli sa skôr s nepochopením než so súcitom.
Ich syn nemal typické americké meno, volal sa Salman Hamdani. V taške si neniesol iba svoj počítač, ale aj Korán. Napríklad noviny New York Post v tom čase zverejnili článok s nápisom Stratený alebo schovaný? Dlhé mesiace žili Salmanovi rodičia s tým, že ich syna okolie spájalo s terorizmom. Až do dňa, keď na ich dvere zaklopala polícia. Pozostatky ich syna našli v jednej z dvojičiek. Salman šiel pomáhať obetiam útokov. A zomrel tam spolu s nimi.
Z podozrivého sa stal hrdina až po niekoľkých mesiacoch. Jeho matka Talat sa cítila ako dvojnásobná obeť. Jednak obeť ostatných moslimov, ktorí jej vzali syna, a Američanov, ktorí ho považovali za teroristu. A tvrdí, že po deviatich rokoch je to ešte horšie. „Potom, čo vyšlo najavo, že môj syn chcel pomáhať, ľudia so mnou súcitili. Teraz dostávam nenávistné maily," hovorí učiteľka angličtiny na dôchodku. Za zmenou nálad stojí budova, ktorá ešte ani nestojí.
Salmanova matka. FOTO: SITA
Islamské centrum
Brat Debory Burlingame sedel v kokpite letu 77 spoločnosti American Airlines. 35 minút po štarte únoscovia nasmerovali Boeing 757 do budovy Pentagónu.
Debore sa v ten deň zmenil život. Stala sa hlasom tej časti Ameriky, ktorá chce robiť len minimum kompromisov v otázke vlastnej bezpečnosti. Jednu z organizácií, vyzývajúcich k ostražitosti proti terorizmu, založila s dcérou Bushovho viceprezidenta Dicka Cheneyho.
V poslednom čase sa však zviditeľnila cez iný projekt. Dva bloky od Ground Zero sa v jednej z postranných uličiek krčí nenápadný dvojblok. Kým na tejto ulici predávala firma Burlington svoje kabáty, nikoho táto budova nezaujímala. Teraz je v centre debaty o samej podstate Ameriky. Onedlho tu má stáť islamské centrum. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí projekt podporujú. Patrí medzi nich aj Salmanova matka Talat Hamdaniová: „Ak by na môjho syna nikdy nedopadol tieň podozrenia, nikdy by som sa do toho nemiešala. Ale moja zlosť pramení z toho, že jeho vlastná krajina ho podozrievala."
Ground Zero
Na druhej strane stojí Debora bojujúca proti islamskému centru, ktoré sa má vybudovať neďaleko Ground Zero.
„Ground Zero je umelo vytvorený priestor. V skutočnosti sa pozostatky obetí nachádzali niekoľko blokov od budov Svetového obchodného centra. Celé okolie je tak posvätnou pôdou," vysvetľuje Debora.
Neprekáža jej, že neďaleko Ground Zero už stojí striptízový bar, a o kus ďalej iné moslimské centrum. „Problém je v tom, že ten imám jasne vyhlásil, že chce zmeniť pohľad na 11. september a to nikdy nedovolíme," tvrdí Debora, pre ktorú je to svätá vojna.
Rovnako ako pre mladý pár, ktorý o pár ulíc ďalej vyzýva k náboženskej tolerancii. Zapálene tvrdia, že skutočným nebezpečenstvom pre Ameriku nie je islam, ale popieranie práva na náboženskú slobodu. Tú ako základ americkej spoločnosti obhajoval aj prezident Barack Obama. Od Debory si za to vyslúžil označenie zradca. A nepolepšil si zrejme ani u mnohých voličov. Zhruba dve tretiny Američanov s výstavbou 13-poschodového islamského centra nesúhlasia.
Dnešný 11. september teda nebude iba pripomienkou minulosti. Amerika si musí dať pozor, aby sa nestal zároveň začiatkom niečoho, čo bude mať za následok rovnaké hrôzy ako pred deviatimi rokmi. Ak nie ešte horšie.
FOTO:TASR
Boj o Ground Zero, boj o islam?
Je to miesto, kde pred deviatimi rokmi zabili islamistickí fanatici útokom na mrakodrapy dvetisícsedemsto ľudí. Dnes sa však na Ground Zero nebude len spomínať na mŕtvych.
Pamiatku obetí 11. septembra 2001 v posledných týždňoch zatienili spory o postavení islamu v Spojených štátoch. Diskusiu naštartovali dve od seba nezávislé provokácie.
Provokácia číslo jeden dostane zrejme konečnú podobu dnes vo vzdialenej Floride. Práve na výročie útokov chce totiž pastor malej čudnej cirkvi varujúci pred islamom spáliť dvesto Koránov.
Podľa amerických zákonov to nie je nelegálne. Pre moslimov je to však základná kniha ich viery a mnohí radikáli môžu zneužiť akciu malej kongregácie ako dôkaz protiislamskej Ameriky. Do radov teroristov by mohli vstúpiť noví pobúrení mladíci. Aj preto štátnici od prezidenta Obamu po nemeckú kacelárku Merkelovú vo veľkom vyzývali cirkev, aby knihy nepálili.
Druhá provokácia, z opačnej strany, sa nachádza neďaleko Ground Zero. Presnejšie len dva bloky. Práve tu má vzniknúť moslimské centrum. Väčšina Newyorčanov je proti tomu, aby moslimovia mali svoje centrum tak blízko miesta, kde teroristi v mene ich náboženstva vraždili. Mnohým tiež prekáža aj kontroverzná osoba miestneho imáma.
Tento rok tak jedenásty september nebude len o spomínaní na minulosť, ale aj diskusiou o to, aká bude budúcnosť islamu v Spojených štátov.
Tomáš Vasilko
Autor: Washington
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
