Zbrane sú momentálne v médiách jednou z najfrekventovanejších tém, ktoré spustil nešťastný prípad z Devínskej Novej Vsi. Nehrozí z ich strany nejaké potencionálne nebezpečenstvo?
Attilu Angyala pozná v Kolárove každý. Nie je úplne bežné mať doma na podstavci naaranžovanú naozajstnú stíhačku MIG, protilietadlovú raketu vyššiu ako elektrické stĺpy a niekoľko tankov a obrnených transportérov. A to zďaleka nie je všetko.
Angyal triezvo odhaduje, že jeho asi päťtisíc zbraní a predmetov súvisiacich s armádou (militárií) je podľa všetkého najväčšia súkromná zbierka na Slovensku. Ako jediný má aj zneškodnenú atómovú bombu.
Teda nie takú, čo sa vyhadzuje z lietadla, ale zariadenie na simuláciu atómového výbuchu, odborne zneškodnené. Vyzerá ako drevená debna.
„Zbrane a vojenské záležitosti ma zaujímajú od detstva," vraví Angyal.
„Mám pocit, že nie je správne, aby som si všetky tieto predmety, ktoré majú veľkú historickú hodnotu, nechával pre seba a tak chcem otvoriť v Kolárove vojenské múzeum, ktoré by mapovalo históriu vojenstva od prvej svetovej vojny."
Angyal bol pred revolúciou mechanikom v lodeniciach a dnes vie so svojimi ľuďmi dať dokopy čokoľvek.
Obzerám si obrnené transportéry. Jeden z nich v dielenskej časti onedlho dostane nový nástrek. Všetky sú plne funkčné (okrem zbraní). „Teraz ich tu máme málo," hovorí Angyal. Niektoré sú v Maďarsku, požičiavame ich na filmovačky." Samozrejme, zaujíma ma, koľko stojí taký transportér alebo tank.
„To máte rôzne, od tisíc do tridsaťtisíc eur," hovorí. „Ale intenzívne spolupracujeme s Vojenským historickým múzeom v Piešťanoch, dávame im do poriadku stroje zadarmo a potom ich môžeme nejaký čas vystavovať."
Bezúhonní občania
Bavíme sa aj o nešťastí v Devínskej Novej Vsi. Angyal hovorí, že schválenie zákona o úplnom zákaze automatických zbraní by bolo pre zberateľov veľmi ťažké. Vo všeobecnosti totiž považujú zberatelia znehodnotené zbrane za menejcenné.
„A čo s raritami, ktoré majú obrovskú cenu? Je to, ako keby niekto prišiel za zberateľmi obrazov a z každého im polovicu odstrihol. Ja, samozrejme, rátam s tým, že v našom múzeu budú zbrane znehodnotené, aby mohli byť naaranžované v expozíciách, aj v obrnených transportéroch a tankoch ich podľa zákona znehodnocujeme," podotýka Angyal.
Ale nútiť do toho všetkých, aj tých, čo majú zbierku predpisovo v trezore, už podľa neho hraničí s obmedzovaním vlastníckych práv, chránených ústavou.
„Zberatelia sú pod dohľadom, pravidelne komunikujú s políciou, na polícii sú v podstate ako doma. Musia byť bezúhonní, nemôžu si dovoliť žiaden problém, prišli by o svoju radosť. To, čo sa stalo, bola skrátka strašná smola. Prepnúť môže hockomu," vzdychne si.
V pivnici
Zneškodnené zbrane a ostatný materiál má zatiaľ bývalý mechanik uložené v pivnici rodinného domu. Hneď vidno, že to bude veľké múzeum. Angyal je zhovorčivý typ. Určite nevyzerá ako zamračený asociál, ktorý by mal nejaký problém. Hovorí, že v podstate nemá veľmi rád, keď sa zo zbraní strieľa a aj keď prevádzkuje strelnicu, sám ju veľmi nevyužíva.
„Pre mňa sú zbrane historickými predmetmi a naozaj neviem, prečo by zberatelia mali ich zbieraním prejavovať svoju agresivitu. Naopak, mnohí zberatelia, ktorých poznám, sú uvážliví a dobre si premyslia každú vetu, ktorú povedia. Napokon, taká zbierka niečo stojí, takže sú to úspešní a často vážení občania," uzatvára.
Dôkaz dôvtipu
Ak idete okolo obchodu so zbraňami a strelivom pri Námestí hraničiarov v Petržalke, vo výklade zbadáte dekoračné guľomety a keď vojdete dnu, uvidíte aj samopaly visiace na stenách.
Majiteľ obchodu a zberateľ Jozef Vránsky je usmievavý, príjemný pán. Zbrane má rád od detstva a radostne ich zbiera. Možno preto, že jeho otec bol za druhej svetovej vojny vojak, ktorý sa pridal k partizánom, čo sa postavili proti mnohonásobnej presile. Všetko prežil, zomrel tento rok.
O tom, koľko kúskov má vo svojej zbierke, nechce Vránsky hovoriť, ale časť z nej ochotne rozkladá na pulte.
„Napríklad tieto tri samopaly proti sebe bojovali v druhej svetovej vojne - ruský, nemecký a americký," hovorí a podobne aranžuje pištole. Dodáva, že keď raz bude mať viac času, urobí verejnú expozíciu týchto zbraní. „Zbrane obdivujem ako dôkaz ľudského dôvtipu. „Je pravda, že konkrétne tieto zbrane za vojny zabíjali ľudí, ale oveľa viac zbraní pomáha chrániť hodnoty a životy," zdôrazňuje.
Strieľa sa z iných
Žiadna súkromná osoba nemôže vlastniť zbraň schopnú strieľať dávkami. Pritom samopaly sú funkčné. Ako to vlastne je?
Z takýchto zberateľských zbraní je zakázané strieľať, bez výnimky. Každý jeden prírastok musí schváliť Prezídium Policajného zboru a aj zberateľov si polícia dôkladne prelustruje a rovnako sa preveruje, či sú uložené v bezpečí.
Dôkladne kontrolovaná je aj munícia a zberateľ môže vlastniť k samopalom a guľometom iba minimum nábojov. „Neviem si predstaviť, že by zberateľská zbraň bola použitá pri zločine," hovorí Vránsky. „Na zločiny sa používajú moderné zbrane, v drvivej väčšine nelegálne držané."
Pod Hradom
Pod hradným vrchom v Bratislave je známy podnik SubClub a pri ňom je strelnica Colt Club. Je tiež súčasťou krytu CO, vybodovaného ešte v 50. rokoch. Peter Šutjak, ktorý má kryt prenajatý, sa k zbieraniu historických zbraní dostal cez podnikateľský plán, takže nešlo o nejakú lásku z detstva.
Rozmýšľal, čo s priestorom a napadlo mu, že ideálnym využitím je strelnica. A keď už mal strelnicu, začal zbierať zbrane, aj keď sám strieľa, ako vraví, len raz za uhorský rok.
Zbrane má uložené vo vitrínach, ošetrené prístrojmi na znižovanie vlhkosti. Bežne ich ukazuje návštevníkom. V niektorých chlapoch to vraj vyvoláva priam chlapčenské reakcie a nevedia sa od nich odtrhnúť.
Pozeráme si poklady - napríklad pištoľ Mauser s pažbou, ktorá slúži ako puzdro, a sériu jej klonov - tieto zbrane majú už takmer sto rokov. Veľmi vzácna je pamätná pištoľ, vyrobená v limitovanom počte pre veteránov pri príležitosti 25. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Inú pištoľ mal zasa šéf ochranky generála Franka.
Je tu americká pištoľ Colt s nápisom v azbuke - ruský cár tieto zbrane objednal pre svojich dôstojníkov. V ďalšej vitríne sú zasa samopaly a guľomety. Ako vlastne človek príde k zbierke zbraní, ktorá má niekoľko desiatok kusov? „Postupne," usmieva sa Peter Šutjak a hovorí, že prírastky nikdy nepredáva.
Detektoristi
Zberatelia, ktorých je na Slovensku niekoľko stovák, majú veľa možností legálneho nadobudnutia zbraní - výmeny, špecializované distribúcie, burzy, internetové burzy.
Jeden spôsob je obzvlášť zaujímavý - detektoristi. Tu je zberateľstvo skrížené s archeológiou. Na bývalých bojiskách sa dá nájsť ešte obrovské množstvo zbraní, zvyškov zbraní a materiálu.
Drobné nálezy ako nábojnice a zvyšky zbraní si nálezca môže nechať, pri munícii je to ťažšie a nález treba hneď oznámiť polícii. Ak si však niekto ponechá hromadne účinnú zbraň (napríklad granát) alebo jej súčasť, alebo komponent, je to už trestný čin.
Bude teda nový zákon brať alebo znehodnocovať majetky zberateľov? To ešte nikto nevie. „Pre ministerstvo vnútra je podstatná bezpečnosť občanov, " povedal hovorca ministerstva Gábor Grendel.
„Nové návrhy priamo reagujú na udalosť v Devínskej Novej Vsi a zákaz používania niektorých druhov zbraní či povinné psychotesty by boli rozhodne schopné zaručiť bezpečnosť. Druhá vec však je, že návrh novely zákona o zbraniach a strelive je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
To aj určí jeho konečnú podobu. Návrh môžu pripomienkovať ministerstvá a môžu sa k nemu vyjadriť aj občania, teda aj zberatelia, prostredníctvom hromadných pripomienok. Zaručujeme, že všetky pripomienky prejdú rukami odborníkov. Termín odovzdania pripomienok je 14. september."
Z pohľadu zákona
Na podrobnosti zberateľského držania plnoautomatických zbraní sme sa spýtali policajnej hovorkyne Denisy Baloghovej, ktorá uviedla: V zákone č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive sú uvedené zbrane kategórie A (zakázané zbrane, zakázané strelivo a zakázané doplnky ), ako aj podmienky na nadobudnutie týchto zbraní.
Výnimku na nadobudnutie vlastníctva a na držanie zbrane udeľuje ministerstvo na základe písomnej žiadosti. Výnimku je možné udeliť, len ak to neodporuje verejnému poriadku, pričom ju možno časovo obmedziť. Zbrojný preukaz vydá polícia s platnosťou na desať rokov.
Ak vznikne odôvodnená pochybnosť o zdravotnej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu, policajný útvar, ktorý vydal zbrojný preukaz, je oprávnený od neho požadovať v určenej lehote predloženie nového lekárskeho posudku. Ak tak neurobí, považuje sa to za stratu odbornej spôsobilosti.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
