VIERA

Cirkev chce o odluke diskusiu

Audit všetkého majetku katolíckej cirkvi považuje exhovorca KBS za nemožný.

ilustračné foto

O odluke cirkvi od štátu sa hovorí každé volebné obdobie. V médiách vždy na chvíľu vznikne virvar, aby potom ustal a neskôr sa zopakoval.

Takto to bolo za Mikuláša Dzurindu, keď za odluku brojila ANO, aj za Roberta Fica, keď čosi nahryzol Dušan Čaplovič, aby nakoniec vyhral pakt o neútočení medzi ľavicou a cirkvou. Nič nenaznačuje, že SaS Richarda Sulíka dopadne inak. Formulácia v programovom vyhlásení vlády je vágna, k ničomu nezaväzuje: „Vláda SR otvorí celospoločenskú diskusiu o problematike financovania cirkví."

Rokovania v príprave

Minister kultúry Daniel Krajcer pre SME naznačil, že cirkvi nemusia mať strach. „Určite nehrozí, že by vláda prišla s nejakou legislatívou, ktorú by si navrhla a schválila v parlamente bez toho, aby cirkvi mali možnosť na tú tému diskutovať."

Hovorca KBS Jozef Kováčik potvrdil, že stretnutie s úradníkmi má byť už „koncom tohto týždňa".

Exhovorca KBS a katolícky kňaz v Devíne Marián Gavenda však upozorňuje, že treba zistiť vôľu občanov, lebo SaS nereprezentuje všetkých.

„Treba na to pozerať z pohľadu štátnika - tým je ten, kto pozerá ďalej než po najbližší rozpočet," naznačuje s tým, že mu chýba odborná a objektívna verejná diskusia. Na poznámku, či za to nezodpovedá aj cirkev, pripúšťa, že do istej miery áno, ale „hlavný vplyv na verejnú mienku majú vlastníci peňazí a médií".

Dnes je to ešte nemožné

Ak sa spomenie odluka cirkvi od štátu, mnohí si predstavia financie. Štát im dal totiž v roku 2009 viac ako 37 miliónov eur. Kováčik sa pýta - „Ide len o odluku ekonomickú alebo odluku ako takú? Sú to dve rôzne veci, pričom médiá aj verejnosť v tom majú zmätok." Otázka teda znie - ide len o platy duchovných a peniaze na chod cirkevných ústredí alebo o zrušenie akéhokoľvek prepojenia medzi štátom a cirkvami?

K istým záväzkom sme totiž viazaní Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou z roku 2000. Historička práva zo SAV Katarína Zavacká, ktorá sa venovala aj vzťahom štátu a cirkví, si preto myslí, že celková odluka je dnes, „bohužiaľ nemožná. Jednostranne sa vypovedať nedá. A keďže zmluva je výhodná pre Vatikán, pretože SR sa zaviazala k podpore cirkvi, ťažko čakať, že by sa tejto výhody vzdal."

So záväzkami vyplývajúcimi zo zmluvy operuje aj Kováčik. Zmenám vo financovaní cirkvi sa nebráni, podmienkou je, „aby sa rokovania diali na odbornej, nie emocionálnej úrovni. Výsledok musí mať charakter medzinárodnej zmluvy so Svätou stolicou."

Platiť či neplatiť?

Argument zástancov odluky znie, prečo by mali financovať „zábavku" veriacich. Zavacká tvrdí, že „platiť takto plošne je nehoráznosť. Občania musia prispievať povinne bez ohľadu na to, či sú veriaci, alebo ateisti."

Gavenda to odmieta. „Aj veriaci financujú veci, o ktorých často jednak nevedia, jednak sa ich nikto nepýta, či súhlasia. Trebárs s vysielaním „návodov o tom, ako strieľať ľudí v Devínskej Novej Vsi. Mnohé filmy v STV sú o vytváraní kultúry násilia, pričom sa financujú aj z ich daní."

Na poznámku, že aj veriaci musia prispievať na to, s čím nesúhlasia, trebárs na futbal, historička práva priznala, že je pravdivý. „Tiež nevidím dôvod prispievať na podujatia, ktoré sú bojiskom rôznych živlov. Už vôbec nie na zásahy polície počas zápasov. Iná vec je príspevok na športové i kultúrne aktivity detí v rámci mimoškolskej činnosti. Ak ich organizuje cirkev, príspevok patrí aj jej."

Krajcer spomenul dva základné modely, z ktorých sa pri zmene financovania dá vychádzať. „V Taliansku, pokiaľ nedáte peniaze na cirkev, automaticky prejdú do iného prostredia, z ktorého sa financuje kultúra, školstvo.

Alebo je tu nemecký model, kde vy rozhodujete, či dáte peniaze a ak nedáte, tak vám ostanú. To je drsnejší model vo vzťahu k cirkvám."

Hodnota majetku nejasná

Príspevky štátu
v roku 2009

  • Rímskokatolícka cirkev: 21,3 milióna
  • Gréckokatolícka cirkev: 3,8 milióna
  • Evanjelická cirkev augsb. vyzn.: 3,7 milióna
  • Slovenská katolícka charita: 2,3 milióna
  • Reformovaná kresťanská cirkev: 1,9 milióna
  • Pravoslávna cirkev: 1,7 milióna
  • Konferencia vyšších predst. ženských reholí: 421-tisíc
  • Apoštolská cirkev: 370-tisíc
  • Cirkev bratská: 318-tisíc
  • Bratská jednota baptistov: 287-tisíc
  • Evanjelická cirkev metodistická: 266-tisíc
  • Diakonia Evanjelickej cirkvi a. v.: 209-tisíc
  • Konferencia biskupov Slovenska: 147-tisíc
  • Židovské náboženské obce: 125-tisíc
  • Starokatolícka cirkev: 103-tisíc
  • Cirkev českoslov. husitská: 102-tisíc
  • Ekumenická rada cirkví: 70-tisíc
  • Ústredie diakonie Reform. kresťanskej cirkvi: 27-tisíc
  • Cirkev adventistov siedmeho dňa: 19-tisíc

Zdroj: MK SR, sumy sú zaokrúhlené

„Katolícka cirkev vlastní dosť majetku na to, aby sa financovala sama," tvrdí Zavacká, ktorej sa nepáči bránenie sa finančnému auditu: „Kontrola by ukázala, že sa jej dávno vrátilo všetko, čo jej komunisti vzali. Navyše sa nerada priznáva, že niektoré majetky arizovala Židom." Kováčik to odmieta, podľa neho sa cirkvi po revolúcii vrátilo približne 40 percent nehnuteľného majetku.

Gavenda považuje audit hodnoty všetkého majetku „za taký technicky náročný, až je nemožný. Ako chcete vyčísliť hodnotu kultúrnej pamiatky? Ak v dedinke vlastníme kostolík, jeho hodnota je vysoká, ale finančný prínos nulový. Vlastníme lúky a polia, pričom zisk z nich často nie je žiadny, hoci platíme dane. Miešajú sa tu slivky s orechmi. Jedna vec je hodnota majetku, druhá príjmy z neho."

Má cirkev prehľad o celkovej hodnote svojho majetku? „Nemá súhrnnú štatistiku, lebo každá farnosť je samostatný právny subjekt," vysvetľuje Gavenda. „Keby sme chceli ohodnotiť všetko, čo cirkev vlastní, musel by to urobiť znalec. Bol by to proces trvajúci roky, stál by veľké peniaze, a výsledok neistý. Na čo by vlastne slúžil?"

Faktom je, že ani príjmy zo zbierok v kostoloch povinnosti verejného vyúčtovania nepodliehajú. Štát navyše prispieva nielen na platy kňazov a chod ústredí, nemalé peniaze ho stojí aj cirkevné školstvo, platy učiteľov náboženstva a podobne.

Gavenda vraví, že peniaze na platy duchovných (podľa kňazov na úrovni približne 400 eur v čistom) a chod biskupských úradov musia štátu vyúčtovať, preto sú pod kontrolou. „Navyše na rozdiel od súkromného sektora, kde prebieha každoročná valorizácia, platy duchovných sa hýbu po niekoľkých rokoch a len vyrovnávajú zameškanú valorizáciu."

Zavacká oponuje, že na výške nezáleží. „Ide o princíp, že občania platia de facto štátnych zamestnancov, ktorých služby nevyužívajú."

7733455.jpg

Zvládol by to súkromný sektor?

Kováčik pripomína, že cirkev vykonáva množstvo aktivít, prospešných pre celú spoločnosť - charitu, prevádzkovanie hospicov, opravy pamiatok a podobne. „Urobte si súčet všetkého, čo cirkev týždenne robí v jednotlivých farnostiach, a porovnajte to s inými organizáciami," dopĺňa ho Gavenda.

Zavacká oponuje, že „o peniaze by sa mali uchádzať napríklad zariadenia sociálnych služieb, či už súkromné, alebo cirkevné. Na opravy pamiatok aktívne prispieva štát." Gavenda namieta, že „súkromník sa chytí len toho, čo je ziskové a tretí sektor tiež nepôjde všade, pričom rozsah jeho aktivít v porovnaní s cirkvou by bol na zváženie."

Niektorí peniaze od štátu nechcú

Väčšina oslovených menších cirkví a náboženských spoločností sa k otázke odluky vyjadrila, že si počká, a snahy štátu nechcela komentovať. Podľa niektorých odborníkov by práve ony vzhľadom na počet veriacich a výšku majetku mohli na finančnú odluku doplatiť najviac. Nie všetky však poberajú príspevky štátu, viaceré ho principiálne odmietajú už dnes.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 29 735
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 438
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 159
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 988
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 592
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 057
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 725
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 009
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 2 445
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Zbohom, Praha. Hľadá sa nová Krnáčová

Primátorka prichádzala s nádejou na zmenu. Odchádza ponížená.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

Farmári reagujú na premiéra, z jeho prístupu sú znechutení

Počkajú si na september. V hre je stále aj ich návrat do Bratislavy.

Majiteľka nebankovky sľubovala 48-percentné ročné výnosy. Odsúdili ju za podvod

Za pyramídovú hru dostala najprv osem a pol roka, teraz štyri.

Päťdesiat mŕtvych. Jarovnice zmietla pred 20 rokmi prívalová vlna

Na extrémnej povodni sa podieľalo viacero faktorov.

Pozrite si rozvodnený Dunajec v prielome cez Pieniny

Aj v PIENAP-e sú poškodené turistické chodníky.