PREŠOV. Hlavne, že má rotor a letí, tak pristupuje naša armáda k výcviku pilotov vrtuľníkov. Výcvik pilotov zabezpečuje pre slovenskú armádu súkromná spoločnosť Heli company na amerických strojoch Schweizer.
Majú opačné ovládanie ako ruský transportný vrtuľník Mi–17 a bojový Mi–24. Americký stroj váži 900 kg, ruský transportný vrtuľník sedem ton. Hovorí to inštruktor leteckého výcviku pri Centre leteckého výcviku v Pardubiciach. Podľa neho napríklad nácvik autorotácie, keď vrtuľník vypne motory a padá na zem, je rozdielny na ľahkom a veľkom vojenskom stroji.
„Každý typ má svoje špecifiká,“ pripúšťa Peter Korba, konateľ Heli company. Podstata pilotovania je podľa neho na všetkých helikoptérach rovnaká. Vedenie armády tvrdí, že nemá dostatok vrtuľníkov ani inštruktorov, aby výcvik neprebiehal na rozdielnych strojoch a v súkromnej firme.
Učia sa na muškách, lietajú na obroch
V autoškole sa učil jazdiť na aute strednej triedy s manuálnou prevodovkou, v práci ho hneď posadili do autobusu. Podobne sa môžu cítiť naši vojenskí piloti.
„Tie stroje sú úplne odlišné,“ hovorí inštruktor leteckého výcviku pri Centre leteckého výcviku v Pardubiciach, ktorý si želal zostať v anonymite. Pri takýchto rozdieloch podľa neho výcvik nemá parametre, aké k vojenskému tréningu patria.
Trénujú vľavo, v práci to majú vpravo Napríklad systém ovládania v Schweizeri je na opačnú stranu ako v ruskom Mi. Rozdiel vo váhe robí podľa neho začínajúcim pilotom veľké problémy pri nácviku autorotácie. Vrtuľník vtedy vypne motory a padá k zemi.
Tender na modernizáciu ruských strojov
ide o zmluvy na modernizáciu desiatich vrtuľníkov Mi17. podpísal ich krátko pred voľbami minister obrany Jaroslav Baška (Smer) hodnota zákazky je 57 miliónov eur kontrakty zabezpečujú modernizáciu, ale nie predĺženie životnosti vrtuľníkov zmluvy tiež riešia zástavbu zariadení do vrtuľníkov tieto komponenty pritom ešte nemajú vypracovanú a schválenú dokumentáciu zmluvy sú podľa nového ministra Ľubomíra Galka prakticky nevypovedateľné o ich úprave rezort rokuje s ruským výrobcom.
„Robiť autorotácie na ľahkom vrtuľníku a potom na vojenskom je veľký rozdiel,“ vysvetľuje český inštruktor. Česká armáda robí výcvik pilotov od začiatku na vrtuľníkoch Mi-2. Prechod na Mi-17 je oveľa ľahší, tieto typy ruských vrtuľníkov na seba nadväzujú.
„Každý typ má svoje špecifiká,“ pripúšťa aj Peter Korba, konateľ Heli company, ktorá zabezpečuje pre armádu výcvik pilotov vrtuľníkov. Filozofia pilotovania je však podľa neho na všetkých helikoptérach rovnaká. To, že by výcvikom na Schweizeroch utrpela kvalita prípravy na ruské Mi, odmieta.
Nemáme také výcvikové stredisko ako Česká republika ani dostatok vrtuľníkov a inštruktorov, vysvetľuje zasa ministerstvo obrany, prečo musia naši piloti pri tréningu prestupovať medzi dvoma typmi strojov.
Prvá zmluva na výcvik pilotov medzi armádou a Heli company bola podľa hovorcu ministerstva obrany Richarda Šümeghyho podpísaná ešte za druhej Dzurindovej vlády 28. apríla 2005. Rámcová zmluva na výcvik pilotov je platná až do 31. mája 2012. Celková hodnota zákazky je 1,3 milióna eur.
Modernizujeme, hoci technický život končí
Vrtuľníkový park prešovskej základne tvoria najmä ruské helikoptéry – transportný Mi-17 a bojový Mi-24.
Po nedávnom zverejnení zmluvy bývalej vlády na modernizáciu vrtuľníkov novým ministrom obrany Ľubomírom Galkom sa teraz hovorí najmä o type Mi–17.
Video: Autorotácia je v podstate voľný pád stroja s vypnutým motorom, spojený s využitím zostávajúcich otáčok rotora len na pristátie. Takto to vyzerá z kokpitu vrtuľníku Schweizer.
Len pár dní pred voľbami sa ministerstvo obrany zaviazalo stroje zmodernizovať za 57 miliónov eur. Hoci desať vrtuľníkov tohto modelu nemá v priemere odlietanú ani tretinu, výrobcom plánovaných letových hodín, technický život niektorých končí na budúci rok a zvyšku v nasledujúcich piatich. Ich nasadenie v operáciách je ťažko predstaviteľné aj v prípade, že by sme vyslali v nasledujúcich rokoch do Afganistanu bojové jednotky.
„Životnosť je stanovená na sedemtisíc hodín alebo 25 rokov. Naše vrtuľníky majú v priemere odlietané dvetisíc hodín, to znamená, že z hodinového technického života majú nalietaných približne 30 percent. Čo sa týka dobového technického života, vrtuľníky Mi-17 ukončia technický život v rozmedzí rokov 2011 až 2016,“ vysvetľuje zástupca veliteľa vrtuľníkového krídla v Prešove Július Posluch.
Na hornom obrázku ľahký Schweizer, na dolnom oveľa mohutnejší Mi-17.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Pilotom velia bratia
Nové vedenie rezortu obrany spoluprácu armády a súkromnej firmy preveruje.
PREŠOV. Rodinný biznis, v ktorom majú bratia k sebe veľmi blízko - jeden ako veliteľ prešovského Vrtuľníkového krídla, druhý je konateľom firmy Heli company. Práve na amerických strojoch Schweizer tejto spoločnosti a s ich inštruktormi lietajú naši piloti pri výcviku.
Heli company sa ako jediná prihlásila na zákazku zverejnenú iba na internete a tak ju aj získala.
Jeden podniká, druhý velí
Peter Korba, konateľ Heli company, hovorí, že brat Miroslav sa stal veliteľom až po uzavretí zmluvy s armádou. „Mal som prestať podnikať, alebo on mal prestať stúpať?“ Podľa neho brat nemal vplyv na uzavretie zmluvy s armádou. Stal sa však veliteľom základne necelých päť mesiacov po podpise zmluvy.
S Korbovým vysvetlením sa zhoduje aj hovorca ministerstva obrany Richard Šümeghy, dodal však, že „tento prípad preverujeme a v prípade zistenia pochybenia, urobíme náležité kroky.“
Podprahová zákazka
V prípade zákazky na výcvik pilotov išlo podľa Šümeghyho „o neprioritnú službu riešenú ako podprahová zákazka“.
Skutočnosť, že si armáda vybrala práve Korbu, hovorca zdôvodňuje tým, že je to jediná firma na Slovensku, ktorá spĺňa podmienky na výcvik vojenských pilotov.
Otázky vyvoláva aj posledná zmluva, ktorú Heli company uzavrela s armádou iba päť dní pred tohtoročnými parlamentnými voľbami.
Ministerstvo vysvetľuje, že išlo o zmluvu na alternatívny výcvik, ktorý „vyplynul z potreby prípravy našich vojakov na Afganistan“. Zmluva bola podľa hovorcu ministerstva podpísaná neskôr ako v apríli, lebo bolo časovo náročné pripraviť potrebné podklady.
(jkr)
