BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič neprezradil, či sa zúčastní na referende, ktoré iniciovala strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita. Referendum, ktoré bude 18. septembra, bude okrem iného obsahovať aj otázku, či sú občania za to, aby bola znížená poslanecká imunita. Ako dnes uviedol pred novinármi prezident, v sobotu už má program.
"Ja sa rozhodnem sám, či pôjdem alebo nepôjdem, a určite sa to dozviete, či som bol alebo nebol," povedal prezident. Zdôraznil, že predsedovi parlamentu Sulíkovi nedal súhlas, aby v liste starostom tvrdil, že sa na referende zúčastnia traja najvyšší ústavní činitelia i predseda Smeru-SD Robert Fico. "Možno, že sa zúčastním, ale nedal som mu žiaden súhlas na písanie listov starostom a primátorom miest a obcí na Slovensku. To by som nikdy neurobil," povedal prezident. Za to, že Sulík poslal z kancelárie predsedu Národnej rady SR takýto list, ho kritizoval aj Fico.
Gašparovič neodpovedal o svojej účasti na referende jednoznačne aj preto, že by tým podporil iniciatívu Sulíkovej strany, "ktorá si z toho robí politickú kampaň." Pripustil, že plebiscit má určitý význam, ale zase nie taký, aby sa tieto otázky museli riešiť prostredníctvom referenda a takto vyhodených peňazí. Podľa neho budú o referendových otázkach hovoriť poslanci v parlamente. Gašparovič považuje referendum "len za jeden veľký bilbord jednej politickej strany v politickom boji."
Referendum by malo stáť 7 224 000 eur, z toho pre Ministerstvo vnútra SR je určených 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minie na činnosť komisií pre referendum. Zo šiestich referend, ktoré sa konali od vzniku samostatnej SR, boli štyri neúspešné - v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004.
V roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustavom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s otázkami o vstupe do NATO a o priamej voľby prezidenta tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe prezidenta. Doteraz iba referendum v máji 2003 o vstupe SR do EÚ bolo platné. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených občanov.
