BRATISLAVA. To, čo súkromná sféra a neskôr aj mnohé mestá a obce zistili dávno, začína objavovať štát. Nová vláda si v programovom vyhlásení stanovila cieľ šetriť a bojovať proti korupcii aj elektronickými aukciami.
Niektoré ministerstvá už nákupy cez aukcie rozbehli. Doprava tak ušetrila 30 percent nákladov za stráženie vlakových vozňov alebo 80 percent za účtovnú uzávierku Železničnej spoločnosti. Po eaukcii zaplatí tento rok za audit 20tisíc eur, vlani to bolo 77-tisíc.
Mimovládna organizácia Transparency International však upozorňuje, že hoci aukcie prinášajú úspory i transparentnosť, nie vždy to tak musí byť. Organizácia porovnala náklady na súťaže v mestách, kde aukcie robia, a tam, kde sa ponuky predkladajú v obálkach.
Obálkam neveria
Pozreli sa na 15 miest a preskúmali takmer dvesto nákupov stavebných prác a informačných technológií. Potvrdilo sa, že aukcie prinášajú nižšie ceny. „Nie mágiou informatiky, ale vyšším počtom uchádzačov oproti tradičným postupom obstarávania. Každý dodatočný účastník súťaže prináša pokles ceny okolo 3,4 percenta,“ hovorí programová riaditeľka Transparency Emília Sičáková-Beblavá.
Prax v Martine, Piešťanoch či Šali ukázala, že ich zákazky cez aukcie lákajú viac uchádzačov, ako napríklad v obálkovom Trenčíne či Prešove. „Súťažiaci pri aukciách veria, že má väčší zmysel investovať čas a energiu do hry, ktorá sa hrá férovo,“ tvrdí Beblavá.
Naplno od budúceho roka
Aukcie by mali začať hojnejšie využívať štátne inštitúcie od budúceho roku. „Do januára 2011 pripravíme motivačné nástroje, aby všetky rezorty pri obstarávaní tovarov a služieb aukcie využívali,“ vraví hovorca premiérky Rado Baťo.
Takto chcú predávať aj prebytočný majetok alebo udeľovať licencie na rýchlu záchrannú službu.
Beblavá však upozorňuje, že sa už objavujú aj prípady, keď sa politici a úradníci snažia obísť i dražbu. „Jeden zo spôsobov je, že inštitúcie pod tlakom síce začnú robiť aukcie, ale nikto sa o nich nedozvie.“
Aukcie stále len bokovka
Transparency vláde poslalo viac odporúčaní, napríklad vytvorenie centrálneho portálu, kde by verejné inštitúcie všetky aukcie nahlasovali. „Ak predávate plastové okná a ráno sa na stránke pozriete, či niekto robí aukciu na výmenu okien, hneď to zistíte,“ vraví Beblavá.
Systém elektronického verejného obstarávania, ktorý za zhruba 2,32 milióna eur vyvinula IBM, síce Úrad pre verejné obstarávanie prevádzkuje aj dnes, podrobnosti o väčšine aukcií však na ňom nenájdete.
Problémom je podľa Beblavej aj to, že Úrad pre verejné obstarávanie nestanovil štandardy, podľa ktorých by mali aukcie prebiehať. „Pripravujeme novelu zákona, ktorej predmetom je aj elektronická aukcia,“ tvrdí hovorca úradu Branislav Zvara.
Ďalším odporúčaním je, aby verejné inštitúcie používali aukcie pri drobných obchodoch a nielen mediálne efektných nákupoch. „Aj výmena okien na škôlke buduje dôveru a dá sa na nej usporiť,“ vraví Beblavá.
„Odporúčania pri príprave nových pravidiel zvážime,“ reagoval Baťo.
Aukcia šetrí, no dá sa aj zneužiť
O rizikách elektronických aukcií sme sa rozprávali s konateľom spoločnosti Well management ĽUBOŠOM BABARÍKOM, ktorý aukcie organizuje už od roku 2003.
Vláda si od e-aukcií sľubuje vyššiu transparentnosť. Sú očakávania reálne?
„Jednoznačne, prax ukazuje významné finančné šetrenie a zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania pri použití e-aukcií. Druhá vec je, že ak si štát dáva taký vysoký odborný a etický záväzok, mal by stanoviť aj rozumné kritériá, pretože dnes sú často používané nefunkčné technológie, postupy a niekedy neodborné metodiky, ktoré majú skôr opačný výsledok, ako sa očakáva. Mali by dbať, aby sa to nedostalo do rúk fušerom a diletantom a neumožnilo to sofistikovanú kriminalitu.“
V čom sú aukcie transparentnejšie ako tradičné formy obstarávania?
„Dobrý aukčný systém je postavený tak, že zabezpečuje rovnú súťaž zúčastnených dodávateľov. To je rozdiel oproti obálke, ktorá je buď vabankom – kalkuláciou na víťazstvo, alebo niekedy dokonca výsledkom dohody s kriminálnym pozadím. Ak je aukcia profesionálne pripravená a riadená, tak jej výsledkom je objektivizovaná cena, ktorá sa žiadnym balkánskym obálkovým spôsobom získať nedá.“
Priťahujú e-aukcie viac súťažiacich?
„Jednoznačne. Aukcia súťažiacim umožňuje veľmi jednoducho sa zapojiť. Nemusia absolvovať zložitú administratívnu tortúru, jednoducho dostanú pozvánku a zúčastnia sa. My navyše aktívne vťahujeme súťažiace firmy do výberových konaní, upozorňujeme ich, beží tu aukcia, ste na to špecialisti, zúčastnite sa.“
Aké sú úspory?
„Cez nás sa dosiaľ obstarávalo asi za 50 miliárd korún a úspora bola v priemere okolo 18 percent. Keď si zoberieme len verejnú správu, tak úspory oproti klasickým obálkovým metódam sú štatisticky 22 percent.“
Využívajú aukcie aj štátne inštitúcie?
„Zatiaľ málo, zväčša je to samospráva. Zo štátnych sme mali napríklad nemocnicu ministerstva vnútra, ale bolo to skôr ojedinelé. Teraz sa to mení a dnes už pripravujeme aukciu pre NDS, tento týždeň sme sa dohodli aj s Akadémiou ozbrojených síl alebo ministerstvom práce.“
Záujem stúpol po zmene vlády?
„Ako šibnutím čarovného prúta. Záujem rastie z mínusových hodnôt, naše konzultácie so štátnymi inštitúciami za minulej vlády boli potierané. Teraz viacerí ministri nariadili pilotné projekty. “
TIS však upozorňuje, že aukcie neznamenajú automaticky transparentnosť.
„Áno, je dosť subjektov, ktoré sa na ňu iba hrajú. Napríklad isté mesto na Považí si kúpilo na e-aukcie softvér, aby mohli hovoriť, my to už máme. A keď sme sa ich pýtali, ako ho využívajú, ukázalo sa, že nijako. Len ním poslancom volajúcim po transparentnosti zalepili ústa. V niektorých mestách zas aukcie využívajú iba na drobnosti, ale dôležité veci sa robia mimo, lebo to je primátorov biznis.“
Objavujú sa aj finty, ako systém obísť?
„Jeden zo spôsobov je, že tí, ktorí majú softvér prenajatý alebo kúpený od programátorov, zneužijú, že ho majú bez kontroly zvonka.“
Ako sa to dá zneužiť?
„Nie je tam nikto, kto by strážil etiku a s informáciami sa dá manipulovať. Pozvú len, koho chcú, vyzradia informácie, dokonca sme zažili, ako obstarávateľ pomocou aukcií dvíhal cenu. Preferovanému súťažiacemu prezrádzal konkurenčné ponuky a ceny tak nadvihli až po úroveň konkurencie. Ak má niekto aukčný systém, ktorý je zakódovaný, nikto doň nevidí a nie je tam etická kontrola, dá sa s ním robiť čokoľvek. Dokonca v jednej medzinárodnej firme obstarávateľ zinscenoval aukcie, aby zapôsobil na šéfov. Koncové ceny boli napokon podstatne vyššie ako ceny na trhu. Keď sa táto hračka stane nástrojom sofistikovanej kriminality, zvrhne sa na pekné divadielka.“
Michal Piško
Cargo za hodinu ušetrilo tisíce
BRATISLAVA. Na prvú elektronickú aukciu v štátnej spoločnosti Cargo zabezpečujúcej nákladnú železničnú dopravu sa zišlo vedenie firmy, minister dopravy Ján Figeľ (KDH) i novinári. Atmosféra bola v utorok takmer slávnostná, očakávania veľké.
Manažment veril, že zaplatí za stovky tonerov, kaziet a náplní do faxov, kopíriek či tlačiarní menej aj napriek tomu, že ceny na trhu stúpli o päť percent.
Firma oslovila 32 dodávateľov, do aukcie sa zapojili siedmi. Pred dražbou sa na projekcii objavujú ich ponuky. Najvýhodnejšia za vyše 90-tisíc eur bola o päťtisíc vyššia, ako platí Cargo dnes.
Uchádzači sa prihlasujú do aukčného systému. Potrebujú iba internet a heslo. Dražba sa začína, ponuky sa začínajú znižovať až na tohtoročnú cenu. Líder súťaže sa niekoľkokrát mení. Po uplynutí dvadsaťminútového riadneho času súťaže sa aukcia predĺži o minútu s každou novou ponukou.
Po 35 minútach sa cenové prebíjanie zastaví na sume 82 924 eur. Ozýva sa potlesk. Tonery nakúpia o tri percentá lacnejšie ako dnes a o deväť percent lacnejšie, ako ponúkal najlepší súťažiaci v prvom kole, teda v obálke.
„Gratulujem, ukázalo sa, že nakupujete dobre,“ komentuje súťaž prevádzkovateľ aukčného softvéru Milan Kaplan. „Úspora 40 percent by znamenala, že ste nakupovali o 40 percent drahšie, ako sú trhové ceny.“
(mp)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
