Legendárne autobusy desaťročia zachraňovali situáciu najmä v zime, keď iné stroje nedokázali štartovať.
KOŠICE. Legendárne autobusy Ikarus na Slovensku končia. Posledné autobusy v krajine dojazdia tento víkend v Košiciach. Známe vozidlá desaťročia slúžili v mnohých mestách, napríklad v Česku však už jazdia len v meste Tábor. Maďarské autobusy s nezameniteľným socialistickým dizajnom sa medzitým stali zberateľskými kúskami.
"Ikarusy 280 vyraďujeme postupne od septembra, ich posledná jazda sa stane slávnosťou, rozlúčime sa s nimi totiž po 35-ročnej službe," uviedla hovorkyňa Dopraveného podniku mesta Košice (DPMK) Monika Murová.
Na spanilej jazde, ktorá sa skončí na Hlavnej ulici, sa podľa Murovej využije posledná pätica autobusov. Podnik je jediným v krajine, ktorý tieto autobusy ešte pravidelne využíval v bežnej prevádzke. Začiatkom roku 2008 Ikarusy z prevádzky vyradil bratislavský dopravný podnik.
Medzi košickými autobusmi zelenobielej farby nebude na slávnostnej derniére chýbať menej častý dvojdverový modrý Ikarus 280.10. Ten nie je majetkom dopravného podniku, o jeho údržbu sa stará bratislavský Klub historických autobusov. Ikarusy sa totiž po desaťročiach prevádzky stali aj predmetom záujmu zberateľov historických vozidiel.
Slúžili v 90 krajinách sveta
Kĺbové Ikarusy, najčastejšie známe v tmavočervenej farbe, odviezli v Košiciach v uplynulých desaťročiach milióny pasažierov a prešli len v meste desaťtísice kilometrov. "Boli to veľmi spoľahlivé autobusy, často zachraňovali situáciu najmä v zime. Keď iné stroje nedokázali vyraziť do prevádzky, bol na Ikarusy vždy spoľah," uviedol riaditeľ Úseku dopravy DPMK Michal Dekánek, ktorý je tiež fanúšikom Ikarusov. Dieselové autobusy navyše neboli náročné na údržbu, poznamenal Dekánek.
Ikarusy, ktoré vyrábali v továrni na predmestí Budapešti, spoznali cestujúci v asi 90 krajinách sveta, medzi nimi napríklad aj v Kanade či Spojených štátoch. Väčší počet ich v súčasnosti stále jazdí v Maďarsku, autobusy tam totiž podľa Dekánka prešli viacerými vlnami generálnych opráv. Značka neskôr zanikla a závod sa stal súčasťou holdingu Irisbus.
Kĺbové Ikarusy spoluvytvárali podobu československých miest
Vizitka kĺbového autobusu Ikarus 280, ktorý v sobotu 18. septembra vyjde posledný krát do ulíc Košíc, a skončí tak svoju službu na Slovensku:
Označenie: Ikarus 280 (do Československa, ČR a SR sa dovážali hlavne tieto verzie - mestská štvordverová 280.08, linková dvojdverová 280.10 a mestská štvordverová 280.87)
Charakteristika: kĺbový trojnápravový autobus; poháňaná je druhá náprava, pred ktorou je pod podlahou uložený motor
Výkony: prvé dodávky mali motor s výkonom 141 kW, neskôr sa montoval silnejší s výkonom 162 kW (na porovnanie - česká kĺbová Karosa B 741 z 90. rokov má motor s výkonom 190 kW); maximálna rýchlosť nedosahuje ani 65 km/h (výrobca udával 62,8 km/h)
Kapacita: do mestskej verzie autobusu sa oficiálne vojde 37 sediacich a 103 stojacich cestujúcich, linková má 57 sedačiek a vedľa nich miesto pre 59 stojacich pasažierov
Dodávky do Československa: - Ako prvá dostala vozidlá typu 280.08 Bratislava, a to v roku 1974. Ulice slovenského hlavného mesta brázdilo postupne 761 Ikarusov (najviac ich bolo koncom 80. rokov - takmer 400), posledný sa vydal na cestu vo februári 2008. Tento rok v júli bol vyradený i posledný kus novšieho modelu 283.
- V službách pražského dopravného podniku sa prvý Ikarus 280.08 objavil v januári 1978. Celkovo ich slúžilo 612 (18 z nich kúpila Praha v roku 1992 z Pardubíc), najviac - 378 - bolo v garážach v roku 1990. Posledná "čabajka" vyšla na linku 1. júla 1999.
- Na území bývalého Československa slúžili Ikarusy vo viac než ôsmich desiatkach miest, v posledných desiatich rokoch sa ich rady výrazne preriedili. V roku 2001 skončili v Brne, vlani sa s nimi rozlúčila Nitra a predvlani Trenčín. Okrem Košíc, kde končia teraz, je možné sa "dvestoosemdesiatkou" zviezť ešte v českom Tábore, kde jazdia dva kusy typu 280.87. V rovnakom meste sa ako na poslednom mieste v ČR vo februári 2007 rozlúčili aj s typom 280.08.
Vraveli im čabajka, harmonika, ištván
- Autobusy vyrábala továreň Ikarus na predmestí maďarskej metropoly Budapešti, ktorá sa však v 90. rokoch podobne ako viacero ďalších priemyselných podnikov v socialistických krajinách trápila s rozpadom tradičných trhov. Firma v roku 1999 skončila pod krídlami koncernu Irisbus (podobne ako česká Karosa), výroba autobusov tu však nakoniec skončila. V posledných rokoch sa miestni podnikatelia zatiaľ nie príliš úspešne snažia firmu a hlavne výrobu autobusov znovu oživiť.
- Dlho pred dodávkou kĺbových autobusov maďarského výrobcu predstavila vysokokapacitný autobus i vysokomýtská Karosa; bola to kĺbová verzia rozšírenej a populárnej "ešemky" (Karosa ŠM 11). Pre nezáujem dopravných podnikov, nedostatočnú kapacitu továrne a centralizáciu výroby v rámci RVHP ich ale nakoniec vzniklo v rokoch 1966-1969 len 16.
- Nevýhodou Ikarusu 280 bol nie príliš výkonný motor, problémy mali autobusy najmä v kopcovitom pražskom teréne. Pamätníci dodnes spomínajú na autobusy len pomaly sa plaziace k cieľu svojej cesty od metra na niektoré z pražských sídlisk, ktoré sú často práve na kopci.
- Ľudová tvorivosť dala Ikarusom viacero prezývok, odvodených od krajiny pôvodu alebo mechu, ktorý kryl prechod medzi jeho článkami. Asi najrozšírenejšou bola "čabajka", hovorilo sa im ale tiež "harmonika", "húsenica", "ištván", "klobása", "maďar" alebo "paprikáš".
- Po roku 1990 nahradili Ikarusy vo väčšine českých miest, ale i na Slovensku, napríklad kĺbové verzie karôs rady 700 a 900. Hlavne v posledných rokoch je však možné stále častejšie zhliadnuť i autobusy ďalších výrobcov z celej Európy.
