Účasť v referende bola okolo 23 percent, voliči odpovedali na otázky kladne.
BRATISLAVA. Referendum je síce neplatné, k urnám však prišlo takmer 23 percent voličov. Predreferendové odhady pritom hovorili, že účasť sa bude pohybovať okolo desiatich percent.
Predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) v sobotu vyhlásil, že problémom bude, keď nepríde na referendum ani toľko ľudí, koľko sa podpísalo pod petíciu.
"Jednoznačne áno, to bude fiasko, keď nepríde ani tých štyristotisíc ľudí," povedal Sulík. Nakoniec prišiel takmer milión ľudí.
Po zrátaní hlasov v 5060 okrskoch je účasť v referende 22,84 percenta. K urnám prišlo 998 142 voličov zo 4 369 553 zapísaných v zoznamoch.
Referendum nesplnilo podmienku účasti na to, aby bolo platné - teda viac než 50 percent oprávnených voličov.
Najvyššia účasť bola v obvode Senec - 30,26 percenta, najnižšia v Čadci 15,11.
Nadpriemerná účasť bola aj v Bratislave, Banskej Bystrici, Pezinku, Martine, Dolnom Kubíne a napríklad aj Ružomberku. Naopak výrazne menej ako 23 percent voličov prišlo hlasovať vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Michalovciach, alebo v Komárne.
Voliči chcú najmä zúženie imunity a menej poslancov
Podľa neoficiálnych výsledkov referenda na všetkých šesť referendových otázok odpovedala kladne väčšina hlasujúcich občanov.
- Na prvú otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom?“ odpovedalo 87,24 percent hlasujúcich kladne, 9,02 percenta záporne. Celkovo hlasovalo v tomto prípade za možnosť áno 870 864 hlasujúcich, proti bolo naopak 90 058 hlasujúcich.
- Na druhú otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?“ dalo kladnú odpoveď 95,40 percenta hlasujúcich, 1,73 percent sa vyjadrilo záporne. Za možnosť áno v tomto prípade hlasovalo 952 281, proti bolo 17 333 hlasujúcich.
- Na tretiu otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?“ odpovedalo áno 92,76 percent, 3,85 odpovedalo nie. Kladne na túto otázku odpovedalo 925 888 hlasujúcich, záporne naopak 38 450 hlasujúcich.
- Na štvrtú otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?“ reagovalo súhlasom 88,84 percent, negatívnu odpoveď uviedlo 6,16 hlasujúcich. Možnosť áno v tomto prípade zvolilo 886 767 hlasujúcich, proti naopak bolo 61 532 hlasujúcich.
- Na piatu otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?“ odvetilo kladne 70,46 percent účastníkov referenda, proti bolo 22,22 percent hlasujúcich. Súhlasilo 703 336 hlasujúcich, naopak proti ich bolo 221 847.
- Na šiestu otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ odpovedalo kladne 74,93 hlasujúcich, záporne 13,26 percenta účastníkov referenda. Za možnosť áno sa vyslovilo 747 983 hlasujúcich, proti ich bolo 134 163.
Problémy mala stránka Štatistického úradu, ktorá okolo pol jedenástej začala zverejňovať priebežné výsledky referenda. Po polhodine, keď bolo zrátaných asi 20 percent hlasov, však skolabovala.
Slováci majú za sebou siedme referendum. Časť otázok posledného referenda, ako napríklad obmedzenie imunity či voľby cez internet, vláda premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ) medzičasom zaradila do programového vyhlásenia.
Ako prebiehalo referendum minútu po minúte
Referendum bolo pokojné
Ústredná komisia pre referendum nezaregistrovala podľa jej podpredsedu Róberta Madeja (Smer) nijaké porušenie zákona či vážnejšie problémy.
"Priebeh hlasovania bol jeden z najhladších, riešili sme iba minimum podnetov," povedal. Väčšina z nich sa vraj týkala usmernení pre komisie ohľadom pravidiel hlasovania občanov.
Zber podpisov za vyhlásenie referenda spoluorganizovala SaS ešte pred júnovými parlamentnými voľbami, na základe petície ho vyhlásil prezident Ivan Gašparovič.
Opozícia referendum ignorovala
Opozičný Smer a SNS referendum odmietli ako politickú reklamu jednej strany, ich politickí lídri - expremiér Robert Fico (Smer) a Ján Slota (SNS) na všeľudové hlasovanie neprišli.
Plebiscit si nezískal ani jednoznačnú podporu vládneho SDKÚ a KDH; do predreferendovej kampane, ktorú zorganizovali liberáli ako iniciátori hlasovania, sa nezapojila ani najmenšia vládna strana Most-Híd. Agitáciu v réžii SaS však analytici označili za nevýraznú, voličov podľa nich nepresvedčila.
Referenda sa zúčastnili okrem predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ), minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) či podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd).
Referendum si zo štátneho rozpočtu vyžiada viac ako sedem miliónov eur.
Oficiálne výsledky vyhlási Ústredná komisia pre referendum v nedeľu okolo poludnia.
Ako sme referendovali - v obrazoch
Nepáčia sa vám výsledky referenda? Ako by ste volili vy?
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
