Hoci referendu robila kampaň len SaS, politológ Miroslav Kusý si myslí, že hlasujúci neprišli k urnám z politickej motivácie, ale s cieľom niečo zmeniť.
BRATISLAVA. Strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá iniciovala siedme referendum v histórii Slovenska, je jeho jednoznačným víťazom. Myslí si to politológ Michal Horský.
Napriek tomu, že sa na hlasovaní zúčastnilo necelých 23 percent voličov a referendum tak nie je platné, SaS podľa analytika získala podporu omnoho väčšej skupiny ľudí, aká sa k nej v súčasnosti hlási.
Ako dnes v rozhovore pre TASR pripomenul, SaS dosahuje v prieskumoch verejnej mienky okolo 12,5 percenta podpory.
"Teraz sa bude odvolávať na to, že vlastne raz toľko ľudí, ktorí nie sú ich priaznivci, sa na referende zúčastnilo," konštatoval politológ.
Podľa jeho slov iba úspešné referendum o vstupe SR do Európskej únie sledovalo všeobecné blaho občana, na čom sa zhodli všetky politické strany a aj ho podporili. "Ostatných šesť malo nádych populizmu a straníckeho záujmu," poznamenal Horský.
Hlasovanie ukázalo, že politické elity si inštitút referenda iba veľmi málo vážia. Okrem iniciátora - strany SaS - relevantné politické strany, ak nestáli proti referendu, ako napríklad opozičný Smer-SD či koaličné KDH, podporili ho iba "veľmi vlažne".
Horský postoj prezidenta, ktorý sa napokon na akte zúčastnil, označil za diplomatický. "Zúčastnil sa ho ako diplomat v hodine dvanástej," dodal.
Čo pochopili ľudia, nepochopili politici
Sobotňajšie referendum je síce neúspešné, avšak hlasovať prišlo podstatne viac ľudí, ako odhadovali politici, hovorí politológ Miroslav Kusý. Upozorňuje na negatívnu kampaň pred plebiscitom, ktorú viedli viaceré politické strany, prezident, ale nepriamo aj ministri.
"To bol vzor, ktorý dostával občan. Preto každé percento nad 20 percent je istým pozitívnym výsledkom," povedal agentúre SITA Kusý. Účasť podľa neho svedčí o "akej-takej uvedomelej voličskej základni" na Slovensku.
Politológ vníma pozitívne, že viacero hlasujúcich chápe voľbu ako svoju občiansku povinnosť, čo nepochopil prezident ani ministri. Na všetkých šesť otázok odpovedala väčšina hlasujúcich kladne.
Podľa Kusého je to výsledok, aký obraz má občan o politikoch. "Pre politika je to výpoveď, toto si o vás, o vašej politike myslia občania a tieto otázky by ste mali riešiť týmto spôsobom," konštatuje Kusý.
Aj keď plebiscitu robila kampaň len SaS, Kusý si myslí, že hlasujúci neprišli k urnám z politickej motivácie, ale s cieľom niečo zmeniť.
Občania podľa neho citlivo vnímajú privilegované postavenie politikov v spoločnosti a poslaneckú imunitu, ktorej sa je zákonodarca ochotný zbaviť.
"Aj nákup lacnejších áut nie je pre štátnu pokladňu bohvieaký zisk, ale je to ušľachtilé gesto," tvrdí Kusý. Najviac hlasujúci v sobotu podporili otázky, ktoré sa týkali priestupkovej poslaneckej imunity či nákupu lacnejších limuzín pre Národnú radu SR.
Kolónku "nie" častejšie zaškrtli pri návrhu zrušiť koncesionárske poplatky, návrhu vyňať osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona a návrhu zaviesť internetovú voľbu poslancov do Národnej rady SR i Európskeho parlamentu.
"Tieto otázky nie sú poväčšine také, aby sa priamo týkali ľudí, ich životnej úrovne. Týkajú sa najmä tých, ktorí nad tým politicky rozmýšľajú, tí to vedia posúdiť, ale prevažná časť občanov takto neuvažuje," dodal Kusý.
Istá kultúra spoločnosti
Takmer stopercentný súhlas pri otázkach sobotňajšieho referenda o zrušení poslaneckej imunity či znížení počtu poslancov v Národnej rade svedčia o istej politickej kultúre našej spoločnosti. Tvrdí to vedúca katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová.
"Prejavuje sa tu istá miera rovnostárstva, to znamená, že prevažná väčšina občanov nemá rada veľké majetkové rozdiely, najmä tam, kde si myslí, kde sú nezaslúžené," uviedla pre agentúru SITA Malová.
Pri otázkach o imunite a počte poslancov mali hlasujúci vyhranený názor vďaka početným spoločenským diskusiám. Podľa politologičky sa občania postavili k imunite poslancov na základe princípu rovnosti medzi sebou a politikom.
"Hlasovanie o znížení počtu poslancov hovorí o negatívnom vzťahu k politikom, občania tým dali najavo, že poslancov je príliš veľa a majú nezaslúžené výhody," konštatuje Malová.
Výsledky ju prekvapili pri otázke o možnosti voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet, proti ktorej bolo viac ako 22 percent hlasujúcich.
"Predpokladala som, že pôjdu hlasovať predovšetkým stúpenci SaS, čo je liberálna a moderná strana s podporou predovšetkým mladých," uviedla Malová. Časť občanov podľa nej pri tejto otázke prejavila neskúsenosť a nedôveru v nové formy.
"O imunite sa diskutuje už od revolúcie, internetové hlasovanie sa stalo súčasťou verejnej debaty po prvý raz," dodala Malová.
Zmätene sa podľa Malovej postavili občania i k zrušeniu práva na odpoveď osobám povereným výkonom verejnej moci, ktoré im dnes prislúcha podľa tlačového zákona. "Otázky koncesií alebo práva na odpoveď si vyžadujú informovaného aj vzdelaného voliča, ktorý tým veciam trochu viac rozumie," myslí si Malová.
Účasť nie je zlá
"Vzhľadom na to, aká bola kampaň, a že to nemalo širokú podporu politických strán, tak tá účasť nie je nakoniec až taká zlá," povedal sociológ Milan Zeman zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Viac ako 90-percentnú podporu dostali zo šiestich referendových otázok len dve. Jedna hovorí o zúžení poslaneckej imunity (95,40 %) a druhá o znížení počtu poslancov Národnej rady SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia (92,76 %).
"To sú otázky, ktoré asi najviac rezonovali v kampani, aj dlhšie. Navyše strana SaS použila do svojej reklamy na referendum k tejto otázke (zúženie poslaneckej imunity - pozn. SITA) známy klip s pánom Cuperom, ktorý je na stránke youtube.com bežne dostupný. No a to zrejme znova pripomenulo ľuďom, že tá imunita je hrubo zneužiteľná. Tak asi aj to je jeden z dôvodov, prečo dosť jednoznačne hlasovali za túto otázku," povedal Zeman.
;)
;){kind=link}