BRATISLAVA. Prezident SR Ivan Gašparovič napokon využil svoje hlasovacie právo a zúčastnil sa na referende, ktoré sa uskutočnilo na území SR v sobotu 18. septembra.
Ako dnes TASR informoval hovorca prezidenta SR Marek Trubač, Gašparovič navštívil svoj volebný okrsok na bratislavskej ZŠ Jelačičova krátko pred uzavretím referendových miestností o 21.50 hodine.
Prečo by mal povedať
Reakciu prezidenta na výsledky hlasovania prinesie TASR ešte dnes pred jeho odletom na oficiálnu návštevu Islandu a rokovanie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Gašparovič tvrdil, že nechce byť súčasťou propagandy politickej strany SaS, ktorá sa iniciovaním referenda chcela dostať do parlamentu. Niekoľko dní pred konaním plebiscitu neodpovedal na otázku, či sa na všeľudovom hlasovaní zúčastní.
"Prečo by som mal povedať teraz, že pôjdem a podporiť tak iniciatívu jednej z politických strán, ktorá si z toho robí politickú kampaň," konštatoval Gašparovič. Tvrdil vtedy, že sa rozhodne sám a verejnosť sa dozvie, či sa na hlasovaní zúčastnil, alebo nie.
"Vopred sa nikdy nevyjadril, že sa na referende nezúčastní, zároveň však ani nepotvrdil svoju účasť, aby takýmito vyjadreniami nepodporil referendum, ktoré strana SaS využila ako spôsob cesty do Národnej rady SR a na propagáciu vlastných politických cieľov," povedal pre agentúru SITA prezidentov hovorca Marek Trubač.
Mesežnikov zahmlievanie kritizuje
"Neviem, či si neuvedomil, že predsa len ako hlava štátu by mal mať väčšiu úctu k inštitútu priamej demokracie," povedal agentúre SITA Mesežnikov.
Politológ kritizuje, že prezident do poslednej chvíle zahmlieval, či v referende zahlasuje. Bolo by férovejšie, keby Gašparovič od začiatku povedal, či pôjde, alebo nepôjde hlasovať a uviedol svoje dôvody.
"Do značnej miery to poukázalo na jeho profil ako politika," poznamenal Mesežnikov. Argument o podpore referenda ako podpore SaS považuje politológ za nelegitímny.
"Petičná akcia bola súčasťou straníckych aktivít predvolebnej kampane SaS, ale keď je už referendum vyhlásené, ide o to, aby sa občania vyjadrili k otázkam," myslí si Mesežnikov.
Pripomína rok 1998, keď Gašparovičovi ako členovi HZDS neprekážala stranícka angažovanosť sa v referende o zákaze privatizácie strategických podnikov.
"Aj referendum o predčasných voľbách, iniciované v roku 2004 Smerom, ktoré bolo nevhodné z hľadiska ústavného systému, napriek tomu vtedy Ivan Gašparovič nemal výhrady voči rýdzostraníckej aktivite," upozorňuje Mesežnikov.
Svojím výrokom, že nechce podporovať propagandu jednej strany, prezident podľa politológa odhalil svoju pozíciu.
"Keby tento postoj prezentoval pred parlamentnými voľbami, bolo by to v poriadku, ale keď sa už tá strana dostala do parlamentu, nemá to ako zmeniť situáciu," vyhlásil Mesežnikov.
Účasť prezidenta na referende by nemala veľký vplyv z hľadiska motivácie veľkej masy. "Ale zo svojej pozície mohol vyhlásiť referendum hneď po vyzbieraní podpisov, a to neurobil," hovorí Mesežnikov.
Predseda SaS Richard Sulík po predložení petície s približne 400-tisíc podpismi občanov za vyhlásenie referenda žiadal hlavu štátu, aby vypísala referendum na deň parlamentných volieb (12. júna), alebo na deň komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň.
Chcel tak ušetriť náklady na hlasovanie i zabezpečiť referendu požadovanú účasť. Prezident jeho návrhu nevyhovel.
Účasť takmer 23 percent
Na sobotňajšie referendum prišlo hlasovať takmer milión oprávnených voličov. Keďže účasť bola 22,84 percenta a nepresiahla 50-percentnú hranicu, plebiscit je neplatný.
Hlasujúci sa vyjadrovali k šiestim otázkam. Zrušenie koncesionárskych poplatkov si praje 87,24 percenta ľudí a za obmedzenie poslaneckej imunity bolo 95,40 percenta občanov.
Menej poslancov v Národnej rade SR chce 92,76 percenta hlasujúcich. Za stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín je 88,84 percenta hlasujúcich.
Voľby cez internet by vyhovovali 70,46 percentám ľudí a 74,93 percenta občanov chce, aby sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon.
