BRATISLAVA. Sobotné referendum o obmedzení imunity poslancov, znížení ich počtu a ďalších otázkach stroskotalo podľa očakávaní na nízkej účasti. K urnám prišlo 22,84 percenta oprávnených hlasujúcich. Oficiálne výsledky plebiscitu dnes vyhlásila ústredná referendová komisia. Referendum je podľa ústavy platné, ak sa ho zúčastní viac ako polovica voličov.
Plebiscit sa účasťou zaradil na štvrtú priečku z doterajších siedmich referend, ktoré sa uskutočnili v histórii samostatného Slovenska. Hlasovanie, ktoré vyhlásil prezident Ivan Gašparovič, iniciovali hlavne zástupcovia v súčasnosti vládnej strany SaS.
Sulík: Bol to úspech
Slováci však napriek neplatnému referendu chcú, aby politici presadili zmeny, ku ktorým sa necelá štvrtina občanov vyjadrila v sobotnom hlasovaní. Zhodli sa na tom predseda parlamentu Richard Sulík (SaS) a predsedníčka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) v reakcii na výsledky plebiscitu. Naopak, podľa predsedu najsilnejšej opozičnej strany Smer a expremiéra Roberta Fica bolo zbytočné.
Sobotného referenda o obmedzení imunity poslancov, znížení ich počtu a ďalších témach sa podľa neoficiálnych výsledkov zúčastnilo 22,84 percenta oprávnených hlasujúcich. Hlasovanie by bolo platné, ak by k urnám prišla nadpolovičná väčšina voličov.
"Milión voličov zmobilizovať považujem za úspech. Myslím si, že je to veľmi silný politický tlak a silný politický záväzok pre vládnu koalíciu tie otázky (...) aj uskutočniť," povedal Sulík v dnešnej diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť. Viaceré témy, ktoré boli súčasťou referenda, obsahuje vládny program, pripomenul predseda parlamentu. Referendum, ktoré vyhlásil prezident Ivan Gašparovič, iniciovala práve jeho strana SaS.
Výsledky referenda obhajovala aj Radičová. "Napriek neplatnému referendu účasť takmer milióna občanov (...) je potvrdením mandátu na presadenie tých opatrení z referendových otázok, ktoré obsahuje aj programové vyhlásenie vlády," uviedla Radičová v stanovisku.
Vzhľadom na to, že pred referendom neprebehla žiadna veľká mobilizačná kampaň, je takmer 23-percentná účasť občanov "pekný výsledok". "Ja osobne som očakával pod 20 percent," povedal pre TASR predseda strany Most-Híd Béla Bugár.
"Druhá vec je, že väčšina občanov z tých, ktorí prišli, hlasovali 'za'. Čo si myslím, že síce nie je záväzné, ale vyjadruje to vôľu takmer milióna voličov, čo nie je zanedbateľné," povedal. Poslanci by preto mali poľa Bugára túto vôľu rešpektovať a nie len pri obmedzení imunity alebo rušení koncesionárskych poplatkov. Rokovať sa podľa neho dá aj o znížení počtu poslancov, zmysel by to však malo najmä v prípade, ak by sa mal zmeniť volebný systém.
"Som už 20 rokov v politike, viem, že opozícia to bude v prípade imunity zneužívať, že veď väčšina ľudí ani neprišla a ich to nezaujíma. Ja si myslím, že by sme naopak mali rešpektovať vôľu tých, ktorí prišli, aj keď to nie je záväzné," uzavrel Bugár.
Fico: Vyhodené peniaze
Naopak, za zbytočné označil referendum expremiér Fico. "Nízka účasť voličov potvrdila zbytočnosť tohto referenda a neúčelné vynaloženie finančných prostriedkov viac ako sedem miliónov eur," poznamenal v reakcii na plebiscit Fico.
Podpredseda Smeru Marek Maďarič v televíznej diskusii tvrdil, že vzhľadom k nízkej účasti v referende jeho výsledok nedal odpoveď na predložené otázky. "Dosiahnuť výsledok 20 percent z hľadiska takmer celej vládnej koalície nie je veľmi veľa," poznamenal exminister kultúry. Poukázal na väčšiu skupinu voličov, ktorí sa v plebiscite nevyjadrili.
Slováci v referende mohli hlasovať napríklad o obmedzení imunity poslancov, ktorú sa snaží v parlamente presadiť aj vládna koalícia. Maďarič dnes povedal, že takýto návrh musí predložiť koalícia spoločne s opozíciou. Naznačil, že vládny návrh, o ktorom má parlament hlasovať v októbri, Smer nepodporí.
Gašparovič: Mohli sme postaviť školy
Referendum bolo zbytočné, za viac ako sedem miliónov eur, ktoré to stálo, mohli byť postavené školy. Myslí si to prezident SR Ivan Gašparovič.
Výsledky nie sú, a to, čo referendum obsahovalo v otázkach, to nie je problém nastoliť na niektorom zasadnutí Národnej rady SR ako jeden z bodov programu, uviedol prezident na brífingu na bratislavskom letisku pred svojou pracovnou cestou na Island. Gašparoviča výsledky plebiscitu neprekvapili.
Sobotňajšie referendum, iniciované stranou Sloboda a Solidarita, dosiahlo podľa oficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR účasť 22,84 percenta oprávnených občanov.
Tí rozhodovali o šiestich otázkach - o zrušení koncesionárskych poplatkov, o obmedzení poslaneckej imunity, o znížení počtu poslancov, o stanovení maximálnej ceny vládnych limuzín, o voľbách cez internet a o zmene v tlačovom zákone. Aj toto referendum bolo pre nízky počet zúčastnených neplatné.
"Toto referendum aj občania tak brali, že viac sa špekuluje z hľadiska politických strán ako z následkov a úspešnosti tohto referenda," povedal Gašparovič, ktorý vníma referendum ako politický marketing strany SaS. Podľa Gašparoviča strana SaS špekulovala aj s tým, kedy mu odovzdá petíciu s podpismi potrebnými na vyhlásenie referenda.
"Takýto čas pred rokom, alebo v októbri, začala strana SaS s pánom predsedom Sulíkom hovoriť, že má podpisy tie, ktoré potrebujú na referendum. A stále sledovala, kedy by mi tieto podpisy mali odovzdať. Ja som ich vyzýval každý mesiac, aby odovzdali. Nie, bola to vyslovená špekulácia," povedal Gašparovič.
Prezident do poslednej chvíle tajil, či vôbec pôjde zahlasovať o šiestich referendových otázkach. Nakoniec sa rozhodol ísť a podľa jeho slov o tom nevedelo veľa ľudí a dokonca ani polícia.
"Bol som tam úplne sám, pred desiatou. Porozprával som sa s komisiou, bolo to veľmi zaujímavé," povedal. Neprezradil však, ako zahlasoval za jednotlivé otázky. Podľa neho sa rozhodol zúčastniť na referende už vtedy, keď ho vyhlásil a podpísal. "Myslím si, že nebolo celkom logické, aj keď som s ním nesúhlasil, aby som ako ten, ktorý referendum vyhlasuje, do referenda nešiel, či už s odpoveďou na otázky negatívnou alebo pozitívnou," povedal Gašparovič.
;)
