Schmögnerová sa vracia na Slovensko, chce kultivovať ľavicu

Po ôsmich rokoch pôsobenia v zahraničí sa vrátila na Slovensko bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová.

Rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt pri výstavbe diaľnice D1 na severe Slovenska nie je správne, povedala v rozhovore v rámci nového projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová.

Aké máte plány do najbližšej budúcnosti na Slovensku?

Mám dohodu prednášať na dvoch univerzitách. Prirodzene, budem sa opierať nielen o skúsenosti z pôsobenia v zahraničí, ale i z obdobia, keď som bola v politike. Okrem toho mám ešte rozrobených niekoľko menších projektov so svojim občianskym združením a dúfam, že sa mi podarí aj niečo napísať.

Neuvažujete o návrate do politiky?

Spomínala som svoje občianske združenie, ktoré je aktívne už päť rokov a je istým vkladom do diskusie o sociálno-ekonomickom vývoji Slovenska. Možno sa pustím aj do menšieho projektu, ktorý by mal pomôcť sociálnodemokratickej politike na Slovensku.

Naznačujete, že sa rysuje nová politická strana na Slovensku?

To nie, takéto ambície už nemám. Ide skôr o kultivovanie sociálnodemokratického myslenia na Slovensku.

Budete spolupracovať aj s vašimi bývalými kolegami, ktorí sú v súčasnosti v strane Smer?

Nie som členkou žiadnej politickej strany. No všetci, ktorí sa budú chcieť dozvedieť viac o sociálnej demokracii, sú vítaní vrátane členov strany Smer.

Kto na Slovensku najviac reprezentuje vašu predstavu o sociálnej demokracii?

Moja snaha je kultivovať sociálnodemokratické myslenie. Nie je to nevyhnutne viazané len na jednu politickú stranu, ale na druhej strane dnes je Smer jediná relevantná strana, ktorá sa hlási v SR k sociálnej demokracii.

Koncom minulého mesiaca ste skončili na pozícii viceprezidentky EBOR. Ako v tejto súvislosti vnímate rozhodnutie Slovenska, respektíve Národnej rady SR (NR SR) na jednej strane podporiť európsky stabilizačný mechanizmus, na strane druhej nepodieľať sa na pôžičke Grécku?

"Je to rozhodnutie parlamentu a beriem ho na vedomie. Otázkou je, či to bolo rozumné rozhodnutie. Európsky stabilizačný mechanizmus prirovnávam k malému menovému fondu. Jeho cieľ je podobný ako má Medzinárodný menový fond (MMF). To znamená zabezpečovať finančnú stabilitu a pomôcť členom, ktorí sa dostanú do ťažkostí. Táto pomoc nie je dar, ale pôžička, ktorá je podmienená splnením istých podmienok.

V prípade Grécka sú to veľmi tvrdé podmienky. Aj vzhľadom na to, že mám skúsenosti s konsolidáciou verejných financií, budem veľmi prekvapená, ak Gréci dokážu tak rýchlo verejné financie konsolidovať, ako ich o to žiada MMF a Európska únia (EÚ). Vytvorenie stabilizačného mechanizmu je krok dopredu a očakávam, že príde doba, keď to pochopí aj slovenská vláda a parlament."

Aký má zmysel podporiť euroval, no naopak konkrétnu pomoc vo forme pôžičky Grécku odmietnuť?

Je to skutočne kontroverzné, pretože cieľom európskeho stabilizačného mechanizmu je pomôcť štátu, ktorý sa dostane do ťažkostí bez ohľadu na to, prečo sa tak stalo. Je to zároveň aj pomoc samým sebe. Sme členmi eurozóny, v ktorej je previazanosť medzi jednotlivými členmi značná, čo znamená, že finančné ťažkosti jedného štátu sa prenášajú aj na ostatných členov. Hoci Nemecko ako najsilnejšia ekonomika pristúpilo k tomto kroku pomerne neskoro, napokon si uvedomilo, že to bolo nevyhnutné.

Vyjadrili ste pochybnosť nad schopnosťou Grécka konsolidovať verejné financie dostatočne rýchlo. Myslíte si, že Grécko stojí pred horším scenárom, akým by bol napríklad štátny bankrot či odchod z eurozóny?

Možnosť odchodu z eurozóny existuje, no nepokladám ju za reálnu a politicky prijateľnú. Grécko, aj keď bude potrebovať dlhší čas, pôjde cestou konsolidácie verejných financií, aby sa udržalo v eurozóne. Inou témou je, za akých podmienok sa prijímali niektoré krajiny do eurozóny. Určite Grécko i Portugalsko boli jej najslabšími článkami. Preto by stálo za úvahu, či nesprísniť kritériá na vstup do eurozóny.

Denník Financial Times napísal, že v septembri plánujú členovia eurozóny predať na trhu dlhopisy v hodnote 80 miliárd eur. Nie všetci členovia však môžu byť úspešní pri snahe refinancovať svoj dlh. Mohli by sa dostať do problémov aj iní členovia menovej únie? Hovorí sa o Španielsku či Portugalsku...

Portugalsko je malý štát a jeho požiadavky na refinancovanie dlhu nie sú príliš veľké. Španielsko je odlišný prípad. Ťažkosti, do ktorých sa dostala jeho ekonomika, nesúvisia s verejným, ale súkromným sektorom. Nadmerné investície do nehnuteľností dostali do problémov bankový sektor, ktorý musela následne zachraňovať vláda. Aj trhy sa budú inak správať k Španielsku ako ku Grécku. Príčina gréckych problémov nie je natoľko v jeho sociálnom štáte, ako sa často uvádza, ale skôr fakt, že jeho ekonomika je slabá. Grécka ekonomika má nevhodnú a málo diverzifikovanú štruktúru a je založená najmä na turizme. Investovala neefektívne do infraštruktúry a k deficitu prispela aj vysoká miera korupcie vo verejnom sektore. To sú faktory vytvárajúce v priebehu niekoľkých volebných období situáciu, s ktorou sa musí Grécko dnes vysporiadať.

Ak sa pozrieme do minulosti, Slovensko bolo po roku 1998 rovnako vo veľmi zložitej hospodárskej situácii. Ako vtedajšia ministerka financií ste museli riešiť aj problém vysokého deficitu verejných financií. Súčasná vláda si dala záväzok, že tohtoročný takmer 8-percentný deficit chce do roku 2013 znížiť na 3 %. Je tento cieľ reálny?

Je to širšia otázka, ktorá sa týka aj ďalších krajín eurozóny, zvažujúcich rýchlosť znižovania verejného dlhu a deficitu verejných financií. Existuje však veľké riziko, že pri rýchlom znižovaní deficitu sa niektorí členovia alebo i celá eurozóna dostane znovu do recesie. Za prvý polrok 2010 sú rozdiely vo vývoji hospodárstva jednotlivých členov eurozóny značné. Ak štáty s nízkym ekonomickým rastom prijmú opatrenia, ktoré rast zabrzdia, tak záväzok znižovať schodok verejných financií je prakticky nesplniteľný. Najlepší spôsob znižovania deficitu a verejného dlhu je hospodársky rast. Preto by som bola veľmi opatrná pri výbere opatrení na znižovanie deficitu. Napokon odporúčanie G20 hovorí o trvalo udržateľnom obnovení hospodárskeho rastu a konsolidovaní verejných financií. Otázka je, čo príde ako prvé.

Z tohto pohľadu je na tom Slovenská republika celkom dobre, pretože podľa prognóz bude patriť k najrýchlejšie rastúcim členom EÚ. Na druhej strane kde vidíte priestor na šetrenie pre vládu v rámci výdavkov?

Bolo by veľmi nešťastné, keby sa šetrilo na výdavkoch, ktoré sú dôležité pre dlhodobý hospodársky rozvoj a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám na mysli výdavky na vzdelanie, zdravotníctvo i výdavky na rozvoj infraštruktúry. Infraštruktúra, najmä cestná, pokrivkáva vo vývoji už dve desiatky rokov. Neustále odkladanie týchto výdavkov je krátkozraké.

To znamená, že považujete za nešťastné rozhodnutie vlády pozastaviť výstavbu niektorých úsekov na trase D1 medzi Žilinou a Prešovom, ktoré sa mali stavať ako PPP projekt?

Keďže som ešte donedávna bola členkou manažmentu EBOR, môžem povedať, že k projektu, ktorý bol pripravovaný v spolupráci s EBOR, banka ako obvykle pristupovala profesionálne. Ak rada riaditeľov EBOR PPP projekt podporila, znamená, že boli splnené všetky náročné podmienky na základe analýz a výpočtov. Nemyslím si preto, že rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt na D1 pomôže dlhodobému rozvoju slovenského hospodárstva.

Vláda hovorí o tom, že začne výstavbou niektorých menších úsekov D1 napríklad na východe Slovenska prostredníctvom PPP projektov. Majú šancu získať si podporu EBOR?

Keby som bola členkou predchádzajúcej vlády, začala by som s menšími PPP projektmi. Je to nový prístup pri financovaní infraštruktúrnych projektov a je potrebné si ho najskôr vyskúšať. Hoci postup, ktorý sa zvolil aj zo strany slovenskej vlády, bol z pohľadu EBOR profesionálny. Ak súčasná vláda osloví EBOR, bude s ňou banka spolupracovať rovnako profesionálne ako s predchádzajúcim kabinetom. Ak nové projekty budú spĺňať potrebné náležitosti, EBOR bude pri výstavbe diaľnic spolupracovať aj s novou vládou.

Jedným z dôvodov, prečo sa v niektorých projektoch na D1 nepokračuje, je ich vysoká cena.

Myslím si, že ešte donedávna nikto z novej vlády nevidel zmluvy, ktoré boli uzavreté a preto bolo predčasné hodnotiť tento projekt ako predražený. Bankári, ktorí tento projekt pripravovali, mali k dispozícii expertné prepočty, poukazujúce na jeho ekonomickú únosnosť. Ak by bola nová vláda schopná získať lepšie podmienky, tak prečo nie? No, žiaľ, napokon k dohode s koncesionármi nedošlo.

Hovorí sa o tom, že v súčasnosti je na finančných trhoch vhodná doba, aby vláda profitovala na nízkych úrokových sadzbách a získala lepšie podmienky financovania.

PPP projekt sa pripravoval v období, keď kríza vrcholila, čo malo dosah aj na úrokové sadzby. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak dôjde k poklesu úrokových sadzieb, odrazí sa to aj v záväzkoch vlády voči koncesionárovi.

V čase, keď ste boli ministerka financií, takisto ste presadili ako jedno z opatrení na posilnenie príjmov zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Súčasná vláda k tomuto opatreniu siahla tiež a zvýši DPH na 20%. Dokáže toto opatrenie efektívne a dostatočne zvýšiť príjmy a tým pomôcť k znižovaniu schodku verejných financií?

Áno aj nie. Samozrejme, čo je jednoduchšie ako nahradiť jedno číslo druhým? Otázka je, aké to bude mať dôsledky na fiškálnu situáciu, na sociálnu situáciu, na zamestnanosť. Určite to bude mať dosah na spotrebu domácností, ktorá sa zníži. Takéto opatrenie je potrebné chápať komplexnejšie a zahrnúť priame aj nepriame dôsledky na dopad príjmov do rozpočtu. Znovu sa môže zopakovať scenár cezhraničných nákupov v Poľsku, Česku alebo Maďarsku a očakávania väčších rozpočtových príjmov sa nemusia naplniť.

Myslíte, že jednopercentné zvýšenie DPH môže mať až taký vplyv aj vzhľadom na konkurenciu na našom trhu?

Nie je tu dostatočná konkurencia. Jednoznačne sa zvýšenie DPH premietne aj do cien. Ďalšie zvýšenie cien bude mať dodatočné sociálne dôsledky. Dvadsaťpercentná DPH na potraviny alebo detské ošatenie je európsky unikát. Vo Veľkej Británii je na potraviny i detské šatstvo nulová sadzba DPH. Je najvyšší čas, aby sa prehodnotila otázka jednotnej sadzby DPH.

Ukončili ste pôsobenie ako viceprezidentka EBOR. Pri pohľade späť čo považujete za najväčší úspech, ktorý ste dosiahli počas tohto päťročného obdobia?

Moja zodpovednosť sa týkala oblastí ako je životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť pri verejnom obstarávaní a administratíva. V rámci banky sa nám podaril urobiť veľký krok dopredu. Napríklad čo sa týka životného prostredia EBOR sa v súčasnosti omnoho viac zaoberá témami ako je globálne otepľovanie, adaptácia na klimatické zmeny, ale aj sociálnymi i rodovými otázkami. Teda témami, ktoré v minulosti nemala príliš na zreteli. Každý projekt, o ktorom rozhodne, musí prejsť tzv. due dilligence, kde sa zohľadňuje aj jeho vplyv na životné prostredie, jeho sociálne dôsledky, atď. Urobili sme aj veľký krok dopredu pri požiadavkách na transparentné verejné obstarávanie, ktoré požadujeme od našich klientov.

V tejto súvislosti ako sa pozeráte na transparentnosť verejného obstarávania na Slovensku?

Nemám podrobné informácie. Viem len o tom, o čom sa hovorí v médiách. Ak informácie v nich odrážajú pravdu, tak je to katastrofa. Táto situácia sa netýkala len predchádzajúcej vlády. Myslím si, že korupcia je veľmi zakorenená v celej spoločnosti a najhoršie je, že ľudia sa s ňou naučili žiť a tolerujú ju.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  2. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  3. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  4. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  5. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  6. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  7. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  8. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 608
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 087
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 355
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 427
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 385
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 877
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 595
  8. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 461
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 438
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 859

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

KOMENTÁRE

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol ľud v uliciach

Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

SVET

Keď už sa dostanete do štádia hladomoru, je príliš neskoro

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor.

Neprehliadnite tiež

Rajtár z SaS: Kollár je liberál, Sulíka s Kotlebom by som vôbec neporovnával

Spoluzakladateľ SaS a poslanec Jozef Rajtár hovorí, že v strane sa začal opäť angažovať, aby pomohol poraziť Smer.

SaS sa približuje k antisystémovému voličovi, odchodom Mihála stráca výhodu

Z mnohých výrazných osobností, ktoré boli v strane od jej vzniku v roku 2009, v nej dnes zostávajú už len niekoľkí.

Podpora diktatúre na Slovensku poklesla

Agentúra Focus sa ľudí znova pýtala, v čom vidia alternatívu demokracie. Diktatúru podporuje menej Slovákov ako pred dvoma mesiacmi.

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Nepreplácaním liečby hepatitídy C pre niektorých pacientov chce Všeobecná zdravotná poisťovňa ušetriť peniaze. Je v strate 200 miliónov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop