Projekty na riešenie rómskej problematiky mali byť súčasťou dohody o mobilizácii v Rómov v osadách, ktorú ponúkali Alexander Patkoló z Rómskej iniciatívy Slovenska Richardovi Sulíkovi.
BRATISLAVA. Alexander Patkoló z Rómskej iniciatívy Slovenska ponúkol strane SaS mobilizáciu rómskych voličov. Na dnešnej tlačovej konferencii to potvrdil predseda SaS Richard Sulík.
Patkoló sa médiám posťažoval, že Sulík odmietol jeho ponuku. „Áno, je to pravda, ale zároveň sa dotazoval, či by v hodnote 30-tisíc eur mohol dostať nejaké projekty. Vôbec som do toho nechcel ísť, nechali sme to na slobodnej vôli každého občana,“ vyhlásil Sulík.
Na otázku, či Patkoló žiadal úplatok, Sulík odpovedal: „Nie, to som nepovedal a ani by som si to nikdy povedať nedovolil. Jednoducho tam bolo nejaké spojenie, že projekty na riešenie rómskej problematiky financované z nejakých fondov boli nejak súčasťou toho návrhu, preto sa mi to celé nepozdávalo a preto som jednoducho na tú ponuku, že by nám zorganizoval nejaké hlasy, vôbec nereflektoval.“
Patkoló: Nech sa preberie
Alexander Patkoló z Rómskej iniciatívy Slovenska priznal, že ponúkol strane SaS mobilizáciu rómskych voličov. "Áno, bola ponúknutá," povedal pre SITA Patkoló.
Proti tvrdeniu o projektoch sa však už Patkoló ohradil. "Ale nie, toto trošku nepochopil, nech sa už preberie," vyzval Sulíka Patkoló. Podľa jeho slov totiž mali mobilizáciu robiť Rómovia na vlastné náklady.
"Nikto nepýtal 30-tisíc eur," zopakoval Patkoló s tým, že na toľkoto Rómovia vyčíslili propagačné materiály. Dodal, že Sulík aj so štátnou tajomníčkou rezortu práce Luciou Nicholsonovou už boli skeptickí na stretnutí a referendum preto bolo dopredu odsúdené na neúspech.
Rómske organizácie sú však v situácii, že musia spolupracovať s každou vládou, či sa im páči alebo nie, posťažoval sa pre SITA Patkoló.
Podľa šéfa SaS sobotňajšie referendum ukázalo, že sa občania nenechajú manipulovať politikmi a sú pripravení rozhodovať sami o sebe, a to aj proti vôli politikov. V plebiscite prišlo k urnám takmer milión hlasujúcich, čo je takmer 23 percent oprávnených voličov.
„To dokazuje, že referendum nebolo len straníckou aktivitou,“ myslí si Sulík, ktorého strana získala v júnových voľbách podporu približne 300-tisíc voličov. Aj keď referendum nie je platné, dúfa, že budú výsledky pre politikov záväzné.
Sulík opätovne skritizoval antikampaň Smeru, ktorá svojich voličov vyzvala, aby referendum odignorovali. „Strana Smer mala vo voľbách trikrát lepší výsledok ako SaS, takže by iste trojnásobne oproti SaS dokázala zmobilizovať voličov, ale nevyužila to,“ konštatoval Sulík.
Ocenil Radičovú a Gašparoviča
Richard Sulík ocenil hlasovanie premiérky Ivety Radičovej aj prezidenta Ivana Gašparoviča za to, že „sa povzniesli nad stranícke súboje a poňali referendum ako nástroj priamej demokracie pre všetkých občanov“. SaS verí, že referendum nie je mŕtvym nástrojom ani do budúcnosti.
Strana Sloboda a solidarita iniciovala referendum začiatkom roka, pod petíciu za plebiscit vyzbierala približne 400-tisíc občanov. Predseda SaS Richard Sulík po predložení petície žiadal prezidenta Ivana Gašparoviča, aby vypísal referendum na deň parlamentných volieb (12. júna), alebo na deň komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň.
Chcel tak ušetriť náklady na hlasovanie i zabezpečiť referendu požadovanú účasť. Prezident jeho návrhu nevyhovel a plebiscit určil na 18. septembra. Občania sa v sobotu vyjadrili k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, stanoveniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a k zmene v tlačovom zákone.
Referendum však bolo pre nízku účasť neplatné. K urnám prišlo necelých 23 percent oprávnených hlasujúcich. Na to, aby bola voľba platná, bola potrebná nadpolovičná účasť oprávnených.
;)
