BRATISLAVA. Na sobotňajšie referendum prišlo len necelých 23 percent voličov. Zaradilo sa tak k piatim neúspešným.
Jediným platným referendom, v ktorom sa tesne podarilo preklenúť vysokú päťdesiatpercentnú latku, tak ostáva hlasovanie o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003.
Prečo neprišlo dosť voličov
slabá kampaň, SaS na referende pracovala živo len do volieb,
Smer a SNS odporučili svojim voličom nezúčastniť sa,
viacerí politici z koaličných SDKÚ a KDH vyjadrili, že referendum je míňanie peňazí a nešli hlasovať,
referendum nemá na Slovensku úspešnú tradíciu,
väčšina položených otázok je už vo vládnom programe.
Takmer milión voličov, ktorí v sobotu hlasovali, však prekvapil. Pritiahlo ich najmä zúženie imunity poslancov a zníženie ich počtu.
Väčšina strán referendum ignorovala alebo vyzývala na neúčasť. Menšiu účasť odhadovali aj prieskumy.
Výsledky rozpútali spor o význame referenda. „Milión hlasov znamená obrovský úspech. Som presvedčený, že výsledky by mali byť pre politikov záväzné," povedal predseda SaS Richard Sulík, ktorého strana referendum iniciovala.
„Nízka účasť potvrdila zbytočnosť tohto referenda a neúčelné vynaloženie viac ako sedem miliónov eur," reagoval predseda Smeru Robert Fico.
Viac než 952-tisíc ľudí sa v hlasovaní vyslovilo za zúženie poslaneckej imunity. V októbri sa bude touto témou zaoberať parlament.
Investovali máloVoliči prišli napriek tomu, že takú slabú predvolebnú kampaň Slovensko zrejme ešte nezažilo.
SaS, ktorá referendum podnietila, investovala do presviedčania voličov iba 130-tisíc eur, Most-Híd pridal slovnú výzvu na účasť.
Zvyšok koalície, SDKÚ a KDH, sa k hlasovaniu postavili odmerane, viacero ich vplyvných politikov hlasovať nešlo.
Smer a SNS dokonca voličov priamo vyzývali na neúčasť.
- Kedy bude šieste neplatné, pýta sa Marián Leško.
- Milión hlasov nie je práve málo, myslí si Matúš Kostolný.
Väčšina bola zaTakmer štvrtina zo všetkých voličov, ktorá napriek tomu hlasovať prišla, odpovedala na všetkých šesť otázok výrazne kladne.
Za zrušenie beztrestnosti poslancov a zníženie ich počtu hlasovalo viac než 90 percent z nich.
Najnižšiu podporu, ktorá však tiež presiahla 70 percent, získala požiadavka na možnosť voliť aj cez internet.
Nečakaná účasť aj vysoká podpora návrhom ihneď rozpútali interpretačný spor o význame referenda.
Kým podľa predsedu SaS Richarda Sulíka alebo premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ by výsledky plebiscitu mali byť pre politikov smerodajné, predseda Smeru Robert Fico ho označil za neúčelné vynaloženie viac ako sedem miliónov eur. „Nízka účasť voličov potvrdila zbytočnosť tohto referenda," povedal.
V roku 2004, keď bolo neúspešné referendum o predčasných voľbách, ktoré podnietil Smer, hovoril napriek tomu o úspechu. Hlasovať vtedy prišlo necelých 36 percent voličov.
Maďarič: Cesta je zarúbanáFicov podpredseda Marek Maďarič zašiel vo včerajšej televíznej diskusii STV ešte ďalej.
„Vy ste tieto otázky postavili do referenda a v ňom sa síce 20 percent ľudí vyslovilo za, ale 80 percentám boli tie otázky buď ľahostajné, alebo boli proti. To znamená, že pre iniciátora tohto referenda je cesta zarúbaná," vravel Sulíkovi.
„Vyše 900-tisíc ľudí povedalo, že si neželá, aby poslanci mali imunitu a vy vravíte, že to nie je mandát? Celú stranu Smer volilo 880-tisíc ľudí, to je potom aký mandát?" pýtal sa Maďariča Sulík.
Prejav politickej kultúry„Takmer stopercentný súhlas pri otázkach o zrušení poslaneckej imunity či znížení počtu poslancov svedčia o politickej kultúre našej spoločnosti," komentovala výsledky referenda politologička Darina Malová.
„Prejavuje sa istá miera rovnostárstva, prevažná väčšina občanov nemá rada veľké majetkové rozdiely, najmä tam, kde si myslí, že sú nezaslúžené," povedala.
Voliči povedali imunite nie, Smer si ju bráni
Odpor verejnosti proti poslaneckej imunite v referende opozíciu nepresvedčil. Bojí sa vraj zneužívania polície.
BRATISLAVA. Hoci referendum bolo pre nedostatočnú účasť neplatné, takmer milión voličov politici ignorovať celkom nemôžu. Ako sa s ich odporúčaniami vyrovnajú, ukáže už októbrová schôdza parlamentu.
Poslanci na nej budú rozhodovať o zúžení svojej imunity. V referende túto požiadavku podporilo vyše 952-tisíc voličov.
„Napriek neplatnému referendu účasť takmer milióna občanov a ich súhlas napríklad s obmedzením poslaneckej imunity je potvrdením mandátu na presadenie tých opatrení z referendových otázok, ktoré obsahuje aj programové vyhlásenie vlády," reagovala včera premiérka Iveta Radičová z SDKÚ.
Podobne predseda SaS Richard Sulík označil výsledok za „silný morálny záväzok pre poslancov, aby to vyriešili parlamentnou cestou".
O imunite mali poslanci rozhodovať už v septembri, poslanci Smeru však žiadali odložiť hlasovanie až po referende. Pred rokovaním o návrhu opustili sálu. Koalícia na zúženie imunity nemá dosť hlasov, a tak s preložením bodu súhlasila.
Poslanec Smeru Miroslav Číž včera pripustil, že v referende za zúženie imunity nehlasovalo „málo ľudí" a výsledky referenda budú „reflektovať". S vládnym návrhom na zníženie imunity však nesúhlasí. „Pán Lipšic pre mňa nie je zárukou, že aparát ministra vnútra nemôže byť zneužitý voči mne ako poslancovi," tvrdí.
„Imunita môže byť zúžená, len ak to bude spoločný návrh opozície a koalície. Ak si mysleli, že to bude len ich návrh a my len priskočíme, tak to bol hlboký omyl," reagoval včera aj podpredseda Smeru Marek Maďarič.
Sulík jeho výzvu na spoločný návrh privítal. „Myslím si, že Iveta Radičová zvládne tieto rokovania veľmi dobre," povedal.
(mp)
Kliknite - obrázok zväčšíte.

Beata
Balogová
