BOJNÁ.
Ocenenie získal v kategórii Podporovateľ slovenskej archeológie za to, že sa mimoriadne angažoval v prospech rozvoja slovenskej vedy a výskumu našich najstarších dejín, uviedol riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay.
Toto ocenenie získal ešte ako predseda vlády SR v novembri minulého roka pri príležitosti 70. výročia vzniku nášho ústavu. Z časových dôvodov sa nám až dnes podarilo plaketu osobne odovzdať, konštatoval Ruttkay.
Vláda Roberta Fica schválila na rok 2008 financie zo štátneho rozpočtu na základný archeologický výskum. Stalo sa tak po prvý raz od vzniku samostatnej Slovenskej republiky s výnimkou účelovej päťmiliónovej dotácie na výskum v Bojnej v roku 2007.
Peniaze od štátu umožnili archeológom rozbehnúť systematický archeologický výskum. Pokračovali v skúmaní náleziska Bojná a súčasne začali skúmať aj ďalšie hradiská z rovnakého obdobia, ktoré pre nedostatok financií v minulých rokoch nemohli preskúmať. Vďaka štátnej dotácii vedci mohli pokračovať aj vo výskume hrobky germánskeho veľmoža v Poprade, konštatoval Ruttkay.
Nálezisko nad obcou Bojná patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám na Slovensku. Archeológovia tu už štyri sezóny skúmajú veľké 12-hektárové slovanské hradisko, ktoré preslávili predovšetkým nálezy mimoriadne vzácnych ranokresťanských nálezov pozlátených plakiet a bronzového zvona.
Pozlátené plakety pochádzajú podľa odborníkov pravdepodobne z prenosného oltárika a súvisia s kresťanskou misiou, zrejme z patriarchátu v severotalianskej Aquilei. Krátke texty na plaketách sú zároveň prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov.
Podľa archeológa Karola Pietu bolo vo svojej dobe hradisko v Bojnej jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. Zažilo veľký rozmach na začiatku 9. storočia, v čase Nitrianskeho kniežatstva, ešte pred vznikom Veľkej Moravy. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh... Tie mohli nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny," uviedol Pieta v čase začiatku systematického výskumu v tejto lokalite.
Vlani sa vedcom podarilo objaviť v Bojnej aj dve veľké a štyri menšie slovanské mohyly, v ktorých sa našli črepy z nádob pochádzajúcich z 8. storočia po Kristovi. Najväčšia z mohýl má priemer takmer 15 metrov a výšku 1,5 metra.
