Kandidáti na sudcov budú musieť zverejniť svoje životopisy, ale aj príbuzenské prepojenia na iných ľudí v justícii. Rozsudky sa budú zverejňovať.
BRATISLAVA. Výberové konania na sudcov majú byť verejné, na internete by sa mali zverejňovať rozsudky všetkých súdov a sudcovia by nemali mať možnosť vracať sa z politiky do vedenia súdov.
Vyplýva to z novely zákona o sudcoch, ktorú dnes schválila vláda. Ide o prvú zmenu v justícii, ktorú navrhla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ). Viacerých zámerov sa však po protestoch sudcov musela vzdať.
Vláda chce, aby sa voľné miesta sudcov obsadzovali konkurzom. V súčasnosti je možné dostať sa do talára aj z pozície takzvaného justičného čakateľa.
Kandidáti na sudcov budú musieť zverejniť svoje životopisy, ale aj príbuzenské prepojenia na iných ľudí v justícii. Žitňanská tak chce zabrániť rodinkárstvu. Sama však získa väčšiu možnosť ovplyvňovať konkurzy, keďže väčšinu členov výberových komisií bude menovať ministerstvo a parlament. V súčasnosti si ich vyberajú sami súdy.
Rozsudky zverejnia
Od nového roka majú súdy zverejňovať všetky rozsudky s tým, že osobné údaje budú začiernené. V súčasnosti je prístupný zoznam pojednávaní, svoje rozhodnutia publikuje len Najvyšší súd.
Ministerka spravodlivosti pôvodne chcela presadiť, aby sudcovia, ktorí vstúpia do vysokej politiky, päť rokov po odchode z funkcie nemohli súdiť.
Ministerstvo zmenu pripravilo po tom, čo sudca Štefan Harabin odišiel z funkcie ministra spravodlivosti, kam ho nominovalo HZDS, do čela Najvyššieho súdu. Talár s politickou funkciou striedali aj ďalší sudcovia.
Proti obmedzeniu sudcovia protestovali, podľa nich by im tak zákon odoprel možnosť uchádzať sa o funkcie, ktorú každému človeku zaručuje ústava. Ministerka tak pravidlo navrhla zaviesť len pre predsedov súdov.
Harabin zmeny nechce
Počas pripomienkového konania sa vzdala aj právomoci pozastaviť disciplinárne stíhanému sudcovi výkon funkcie. Po novom to budú môcť urobiť len disciplinárne senáty, právomoc tak stratí aj Súdna rada.
Vláda sa tiež dohodla, že pozastavenie funkcie pre stíhaných sudcov nebude časovo obmedzené. Zrušiť tak chce pravidlo, ktoré zaviedol exminister spravodlivosti Štefan Harabin, aby mal obvinený sudca zastavenú funkciu tri roky a disciplinárne stíhaný sudca dva roky.
Žitňanská ustúpila aj predsedom súdov, ktorí by sa podľa nej mali venovať len riadeniu súdov a nie súdeniu. Po protestoch uznala, že na malých súdoch by to mohlo spôsobiť problémy. Ministerka však presadila, aby predsedovia súdov v budúcnosti nemohli rozdávať odmeny.
Proti novele protestoval predseda Najvyššieho súdu a Súdnej rady Harabin, podľa ktorého neprinesie žiaden prospech pre ľudí, iba umožní ministerke dosadiť do talára svojich nominantov. Keďže ministerstvo neuznalo časť pripomienok Súdnej rady, vládu žiadali o stiahnutie novely.
