Bratislava 25. mája (TASR) - V réžii Jozefa Bednárika uskutočnila sa dnes v priestoroch Opery Slovenského národného divadla premiéra opery Wolfganga Amadea Mozarta a Lorenza da Ponte Don Giovanni.
K inscenácii, ktorá je pre operné divadlo večnou témou, sa SND vracia po deviaty raz od svojho založenia. Zatiaľ posledná premiéra sa v jeho priestoroch uskutočnila v roku 1983. V súčasnosti sa na spracovanie titulu podujala v čase, keď sa podarilo dať dohromady trojité, v prípade postavy Giovanniho až štvornásobné obsadenie, a tvorivý inscenačný tím pod vedením Jozefa Bednárika. Choreografickú stránku predstavenia pripravil Jaroslav Moravčík a dirigovať ho budú Mozartov rodák Wolfdieter Maurer a Dušan Štefánek. Kostýmy sú z dielne výtvarníčky Ľudmily Várossovej. V hlavnej úlohe Dona Giovanniho sa v alternáciách predstavia Martin Babjak, Martin Bárta, Dalibor Jenis a Pavol Remenár. Donnu Annu stvárnia Eva Jenisová, Lilia Larinová a Iveta Matyášová. Opera je v dvoch dejstvách v talianskom jazyku so slovenskými titulkami. Jej druhá premiéra sa uskutoční 26. mája.
Príbeh Dona Juana, smilníka a zvodcu, konfrontovaného napokon s vlastným životom a smrťou, sa stáročia tradoval v španielskom ľudovom umení nachádzajúc rôzne modifikácie vo vystúpeniach kočových hereckých spoločností. Podľa štúdie, ktorú k opere Mozarta a Ponteho vypracoval Pavol Smolík, bol prvýkrát literárne spracovaný v roku 1630, keď sa juanovskou témou inšpiroval dramatik zlatého veku Tirso de Molin, autor hry Sevillský zvodca a kamenný hosť. Ďalším významným spracovaním juanovskej témy, ktoré usmerňovalo Ponteho pri písaní libreta k Mozartovej opere, bolo dielo Jeana Baptistu Moliéra Don Juan alebo kamenná hostina.
Popri literárnych inšpiráciách však mali obaja tvorcovia aj iný zdroj. Zo svojho pobytu v Čechách sa osobne poznali s reálnou historickou postavou - Giovannim Casanovom. Tento človek, povestný schopnosťou očariť a získať si ženy, nadviazať povrchné priateľstvá s vysokopostavenými osobnosťami, intrigán a milovník, neúspešný študent teológie, potom vojak, kazateľ, hazardný hráč a napokon špión, sa vymykal z akejkoľvek konvencie a pravdepodobne mal vplyv aj na obraz operného Dona Giovanniho, ako ho videli práve Ponte s Mozartom. Nakoniec - v čase, keď začali na librete pracovať, existovali už iné opery s týmto námetom. Za týchto okolností bolo skutočnou umeleckou odvahou zvoliť si za námet opery opäť Dona Juana, konštatuje Smolík v štúdii. Ako sa v nej ďalej uvádza, existuje predpoklad, že Mozart libreto s Pontem intenzívne spolutvoril. Poukazuje na to pozoruhodná súvislosť sémantických významov s hudobným vyjadrením.
