Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Starosta počas povodní varuje obyvateľov obce cez obecný rozhlas iba po maďarsky. Pri ohrození života či majetku. Vtedy môže ministerstvo kultúry trestať pokutou. Aj to iba vtedy, keď to zopakuje aj po upozornení.
Strany SaS a MostHíd sa po týždni rozporov predsa dohodli na oprave jazykového zákona Mareka Maďariča. Pokuty zostanú aj v prípade nebezpečenstva, ale aj pri verejných informáciách. Štát však už nimi nebude hroziť obyčajným ľuďom a firmám, ale iba štátnym úradníkom a politikom.
Zmeny v novele
možné pokuty sa znížia na 50 až 2500 eur, ministerstvo ich môže udeliť len úradníkom za verejné informácie; obecní policajti, sociálni pracovníci, poštári, zamestnanci dopravy a telekomunikácií nemusia používať len štátny jazyk; lekár nemusí hovoriť po slovensky; na pomníkoch, pamätníkoch, a reklamách nemusí byť prvá slovenčina; v menšinových školách nemusí byť dokumentácia po slovensky; príležitostné tlačoviny nemusia byť celé v štátnom jazyku.
Novela jazykového zákona, ktorú v piatok schválila vláda na mimoriadnom zasadnutí, síce pokuty úplne nezrušila, ako chceli MostHíd a OKS, znížila ich však na polovicu.
Kompromis medzi predsedom Mosta Bélom Bugárom, ministrom kultúry Danielom Krajcerom (SaS) a premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) sa po štyroch dňoch rokovania zrodil vo štvrtok v noci počas prestávky baletného predstavenia.
Ak by nedošlo k dohode a vláda by včera novelu neschválila, nemohla by sa dostať na októbrové rokovanie parlamentu. Po jej schválení má platiť od prvého januára.
Odstránili strach, nie pokuty „Verzia jazykového zákona, o ktorej hlasovala vláda, ukončí obdobie strachu," povedal po rokovaní vlády Bugár. Ocenil, že sankcie sa podľa kompromisného návrhu nebudú týkať občanov a firiem, ktorí sa „báli používať svoj jazyk na úradoch".
Práve to, že sa pokuty majú vzťahovať len na politikov a úradníkov, bolo podľa Bugára dôvodom na súhlas strany so zachovaním sankcií. Strana ešte vo štvrtok večer jasne žiadala úplné vypustenie pokút.
Bugára presvedčila aj intervencia premiérky.
Krajcer po včerajšom zasadnutí vlády povedal, že ochranu ľudí pred jazykovým zákonom navrhol on.
Aj Bugár tvrdil, že zhoda bola od začiatku. Na otázku, prečo potom rokovania trvali ďalšie dni, Krajcer odvetil, že „zvyšné dni už z tej idey tvorili len konkrétnu formuláciu".
Bugár aj Krajcer odmietli, žeby sa vo štvrtok v noci dohodli preto, že ich tlačil čas.
Jazyková polícia zostala Napriek vytesneniu pokút v novele jazykového zákona zostal odbor na ministerstve známy ako jazyková polícia, ktorá má dohliadať na dodržiavanie zákona.
Krajcer povedal, že práve jej úradníci prispeli ku konečnému zneniu novely zákona o štátnom jazyku, ktorá odstraňuje viaceré reštrikcie.
Jazyková polícia počas predchádzajúcej vlády spustila viaceré konania pre jazykové previnenia. Prešetrujú napríklad aj ochotníckych divadelníkov z Klasova, ktorí nepreložili svoj leták s programom a básňou z maďarčiny do slovenčiny.
„Keby som sám mohol prijať zákon, nebol by taký," reagoval na zachovanie jazykovej polície Bugár. Podľa neho si každý myslí, že zákon bude ochraňovať štátny jazyk. „Zvelebovať štátny jazyk nemôžete pokutami."
Zvažujú petíciu
Mimoparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) naďalej žiada zrušenie jazykového zákona, resp. odstránenie sankcií, ktoré v ňom majú byť naďalej zachované. V súvislosti s novelou jazykového zákona, ktorú dnes odobrila vláda SR, SMK zvažuje zorganizovanie petičnej akcie.
"Jazykový zákon je hlavným nástrojom politiky zastrašovania vychádzajúcej z neopodstatnenej nedôverčivosti voči Maďarom žijúcim na Slovensku. SMK s poľutovaním konštatuje, že nová vládna koalícia tento fakt zásadne nemení, len zužuje okruh subjektov, ktoré môžu byť pokutované, na maďarských starostov, prípadne primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev," uviedol József Berényi, predseda SMK.
Každý, kto podľa neho zahlasuje za novelu, podporí a naďalej bude oživovať "politiku zastrašovania" voči Maďarom, so zvláštnym zreteľom na starostov či primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev.
"Sme presvedčení, že maďarskí starostovia, resp. primátori a miestni poslanci presne vedia, kedy musia poskytnúť informácie v dvoch jazykoch, aby sa každý občan cítil doma v danej obci. Odmietame, aby sa to muselo vymáhať finančnými sankciami," zdôraznil Berényi.
