Kresťanskí kňazi aj rehoľníci naznačujú, že Boh sa môže podobať Ježišovi Kristovi.
Otázkou o výzore Boha ostávajú často zaskočení aj tí, čo majú zvestovanie jeho slova v popise práce. Viacerí duchovní sa ospravedlnili s tým, že vyhovieť nedokážu, že jeho podoba je vecou viery. Ďalší si myslia, že výzor nie je podstatný, dôležité je posolstvo, pričom vo večnosti sa aj tak všetko dozvieme, keďže sa s ním stretneme osobne.
Ľudská logika je však neúprosná - ak Boh naozaj existuje, mal by nejako vyzerať. Je to sympatický deduško na obláčiku obklopený anjelmi? Pánko, ktorý pozerá na obrazovku, na ktorej vidí celý svet? Energia nekonečnej lásky alebo šéf, ktorý všetko stvoril, a teraz sa dobre baví na tom, ako málo vieme?
Nikto ho nevidel
Tomáš Jančiar, rehoľným menom Bohuslav, je dominikán v Dunajskej Lužnej. Ako dieťa si predstavu Boha vytváral z návštev chrámov. „Bolo to spojené s vyobrazeniami v kostoloch, šlo o postavu mužského pohlavia, pričom Boha som vnímal ako starého pána, ktorý bdie nad svetom."
Veľa mu napovedalo rozprávanie starých rodičov, keď Boha začal chápať ako postavu, ktorá prišla v Ježišovi. „Syn sa často ponáša na otca, a tak možno pripustiť, že Kristus je ten, kto nám prináša obraz Boha. Nemyslím vonkajší výzor, ale to, ako žil, uzdravoval chorých, s kým sa stretával a podobne. Sladké zobrazenia Ježiša ako sympaťáka s modrými očami ma nelákajú," tvrdí brat Bohuslav.
Podobnou skúsenosťou prešiel aj evanjelický farár Jaroslav Ďuriš zo Stredných Plachtiniec. „Prvé predstavy vznikali z toho, čo som ako dieťa počul v kostole. Odtiaľ som vedel, že Boh je dobrým otcom, že nás raz bude súdiť. Bol to ujo, ktorý sedí niekde v nebesiach a pozoruje nás."
Podľa Ďuriša sa ľudia s tým, ako Boh vyzerá, boria už stáročia, jeho vlastná predstava vychádza z Biblie. „V nej sa píše, že ho nikdy nikto nevidel, a známym ho učinil jeho syn, ktorý chodil po zemi. On nám predstavil pravý obraz Boha. Z toho vyplýva, že všetko, čo Ježiš hovoril a učil, mi predstavuje Boha ako takého."
Pochopiť štvrtý rozmer
Evanjelický farár z Petržalky Ján Kolesár pripomína, že Stará zmluva odmieta, aby smrteľník mohol vidieť Boha a teda spoznať, ako vyzerá. „Pod hrozbou trestu je vyslovený zákaz robiť si napodobeninu Boha," vysvetľuje s tým, že v evanjelických domácnostiach sa dôraz na to, aby v nich taká napodobenina bola, nikdy nekládol.
Sám Boha opisuje ako „milujúceho otca, ktorý sa obetuje pre svoje deti, a ktorý ich s láskou vedie k pripravenému cieľu." Kolesár dodáva aj Kristove slová „kto mňa videl, videl Otca," a dopĺňa, že práve nimi mohol Boží syn demonštrovať aj jeho fyzický vzhľad.
Ďuriš vraví, že Božie meno z úcty nevyslovovali ani Židia, „čo dokazuje aj pôvodná hebrejská Biblia, kde sa miesto mena Jahve používal len tetragram JHVH. Koniec koncov jedno z prikázaní hovorí o nebraní Božieho mena nadarmo."
Šéf Združenia kresťanských seniorov Slovenska Jozef Mikloško tvrdí, že spoznať výzor Boha je snahou pochopiť štvrtý rozmer. S humorom dodáva, že výsledok nepozná, hoci po sedemdesiatke by už mohol. „Najväčší teológovia a umelci si nad tým lámali hlavy a svojimi dielami vyjadrili svoje obmedzené predstavy."
Čosi však podľa neho napovedá Písmo - ak bol človek stvorený na obraz Boží, mal by sa na neho podobať. „Boh nie je namosúrený dedko, ani policajt, čakajúci na naše chyby, ani sudca, ktorý nás podľa zásluhy odsúdi. Isto nie je zamračený a má zmysel pre humor."
Čo ak je to žena?
Bohu sa zväčša pripisuje mužské pohlavie. Brat Bohuslav tvrdí, že to vychádza z histórie. „Muž mal väčšie práva, ženy boli na okraji. Ak si však všimneme Ježišov vzťah k ženám, vidíme, že s nimi komunikoval. Boli v jeho sprievode, mal kamarátky, nechal hriešnicu, aby mu na hostine farizeja nohy umývala vlastnými slzami a utierala vlasmi." Dodáva, že „ak Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu, ťažko hovoriť výhradne o mužskom pohlaví".
Podľa Ďuriša predstava Boha ako muža vychádza z evanjelií. „Maliari ho maľovali na základe toho, čo čítali v Písme. V slovenčine, aj v iných jazykoch je vždy mužského rodu. Má to logiku, keďže ide o Boha otca, Ježiša a Ducha svätého."
Cirkevný analytik Imrich Gazda si síce tiež automaticky predstaví Boha ako muža, pripomína však, že v starozákonnej knihe proroka Izaiáša sa nachádzajú dve miesta, kde sa Boh hlási k roli matky: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba" a „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte."
Materský rozmer Boha podľa Gazdu zdôrazňuje aj feministická teológia. Medzinárodná aliancia Jany z Arcu, jedna z prvých katolíckych feministických organizácií, mala poznávacie heslo „Proste Boha. Ona vás vypočuje." Dodáva, že proti vnímaniu Boha ako bieleho muža sa postavila aj čierna teológia. „Černota bola odrazom skutočnosti, že Boh sa stal jedným zo slabých a utláčaných."
Gazda pokračuje argumentom katolíckeho teológa Karla Rahnera. Ten zdôrazňoval, že „ak hovoríme o Bohu ako o Otcovi, nehovoríme o inom, ako o Bohu - Matke. Tým chcel povedať, že vnímanie v ľudských kategóriách by nás nemalo zviesť k identifikovaniu Boha s jedným z pohlaví. Otec alebo matka sú síce najpriliehavejšie metafory pre označenie toho, kto miluje a stará sa, ale ani ony nedokážu vystihnúť veľkosť Božej lásky a starostlivosti."
Koľko ich je?
Bohov podľa mytológie poznáme desiatky, väčšina počula nielen o menách ako Poseidón, Afrodita, Eros, Zeus, Apolón, Neptún a podobne. Súčasná katolícka aj evanjelická cirkev však pripúšťa existenciu len jedného Boha, hoci trojjediného.
Tých vyššie menovaných si podľa Ďuriša stvorili ľudia na svoj obraz tak, aby im vyhovovali. „Ak som výbušný, vyhovuje mi boh vojny, ak mám rád ženy, tak boh lásky, ak milujem alkohol, sedí mi boh vína. Kresťanského Boha si však nemôžem prispôsobovať, buď v neho verím, alebo neverím."
Traja rovná sa jeden
Katolíci aj luteráni veria, že Boh je jeden, ale prítomný v troch osobách - prvou je Boh otec, druhou syn Ježiš a treťou Duch svätý. „O presný výklad sa vedie teologická debata, je to totiž ťažko predstaviteľné, presahuje to naše vnímanie," vysvetľuje rehoľník Bohuslav, ktorý Ducha svätého chápe ako oživujúci rozmer, ktorý je s nami stále prítomný po odchode Ježiša.
Ďuriš dopĺňa, že trojjediného Boha tvorí svätá trojica, pričom „Boh otec sa najskôr zjavil pri stvorení sveta ako Boh stvoriteľ, potom prišiel v podobe Krista ako Boh vykupiteľ, a po vzkriesení nám bol zaslaný Duch svätý, ktorý medzi nami pôsobí dodnes."
Tenký ľad
Bohuslav aj Ďuriš sa zhodujú, že najťažšie je vysvetľovať postavu milujúceho Boha otca tým, ktorí vlastného otca nikdy nepoznali, prípadne pil a týral rodinu. Súhlasí aj Imrich Gazda, podľa ktorého môže byť označovanie Boha za otca niekedy kontraproduktívne. „Najmä malé deti vnímajú Božiu dobrotu podľa dobroty pozemského otca. Ak je alkoholikom a násilníkom, len s ťažkosťami dokážu vnímať Boha ako milujúceho otca."
„Jeden múdry profesor nám na teológii povedal, že pri tejto téme sme vždy na tenkom ľade, keďže Boha nikdy nikto nevidel, a všetko, čo na prednáškach vysloví, síce môže platiť, ale vždy tomu bude chýbať isté tajomstvo, ktoré si Boh necháva pre seba," ukončuje debatu evanjelický duchovný Jaroslav Ďuriš s tým, že „ak by Boh fyzicky sedel na stoličke vedľa mňa, nepotrebujem predsa vieru".
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
