RUŽOMBEROK. Podľa prvých neoficiálnych informácií šéfom Slovenskej národnej strany zostáva doterajší predseda Ján Slota. Modré hlasovacie lístky za stranu pod jeho vedením zdvihla už v prvom kole väčšina z 271 delegátov snemu (180).
"Pre mňa je to veľká výzva. Samozrejme, môžem očakávať veľké besnenie 'demokratických' médií. SNS bude po tomto sneme podstatne viditeľnejšia ako doteraz. Pretože verejnosť mala dojem, že sme v útlme, ale zdanie klame," skonštatoval Slota.
Slotova najvážnejšia súperka, prvá podpredsedníčka Anna Belousovová, získala 45 hlasov, ďalší protikandidát Dušan Švantner 40 hlasov. Šesť hlasov získal bývalý sudca ústavného súdu Tibor Šafárik.
Belousovová: Voľby boli nedemokratické
Teraz už bývalá podpredsedníčka Belousovová pre SME konštatovala, že "voľby boli nedemokratické". "Delegáti hlasovali pod psychologickým nátlakom predsedu Jána Slotu," povedala.
„Dostali rôznofarebné lístky s menami kandidátov. Na druhej strane lístka však bolo číslo delegáta podľa prezenčnej listiny. Teda každý lístok bol identifikovateľný, že kto za koho hlasoval. Boli to voľby neslobodné. Dokumentujú, že SNS nie je demokratická. Je to všetko zmanipulované a celý snem bol absolútna fraška,“ vyhlásila.
Belousovová zakladá v rámci strany novú názorovú platformu, ale avizovala, že SNS ide cestou HZDS smerom k rozpadu.
Belousovová so Švantnerom pred voľbou predsedu navrhli zmeniť verejné hlasovanie na tajné. Slota nesúhlasil a delegáti snemu ho podporili. Za verejné voľby hlasovalo 159 delegátov.
Podpredsedom je Rafaj
Belousovová ani Švantner podľa prvých informácií ďalšie podpredsednícke stoličky neobsadili.
Podľa neoficiálnych informácií od delegátov sa stal prvým podpredsedom Slovenskej národnej strany Andrej Danko z Miloslavova.
Ďalšími podpredsedami sú Peter Petko zo Spišskej Novej Vsi, Ján Ikrényi zo Štúrova a poslanec NR SR Rafael Rafaj.
"Zloženie podpredsedov naznačuje, že predseda Ján Slota si podporu na sneme zobchodoval," reagovala na voľbu podpredsedov Belousovová.
Noví podpredsedovia SNS: Andrej Danko, Rafael Rafaj, Peter Petko a Ján Ikrényi.
FOTO: TASR
Slota: Chceli nové tváre? Majú ich
"Myslím, že sa nenaplnili očakávania búrlivého snemu. Celý snem bol v kultúrnej, príjemnej atmosfére. Voľby bez problémov, podpredsedovia zvolení drvivým počtom hlasov," uviedol Slota.
Dodal, že očakával zvolenie až v druhom kole volieb. „Čo som mal spraviť delegátom, odhryznúť prst?“ opýtal sa. Identifikačné číslo hlasujúcich na hlasovacom lístku bolo podľa neho pre kontrolu, aby sa vedelo, čo kto dostal.
Slota odmietol, že by niekoho z vedenia strany dnes odstavil, keď nenavrhol svojich protikandidátov na posty podpredsedov. „Dnešným dňom končilo funkčné obdobie. Nikto nikoho neodstránil. Ako predseda som dal návrh nových. Všetci chceli nové tváre, tak sú tu nové tváre,“ povedal.
Do pol roka bude SNS podľa Belousovovej v inej situácii. „Ja som človek, ktorý sa vie preniesť cez osobné. Ja som pre SNS získala vo voľbách 60 000 hlasov. To, že sa mu podarilo tlačiť na delegátov a kupčiť s nimi, že zostal predsedom, bude pre neho nie dobrá situácia. Všetko sa mu vráti. Povedala som mu, že urobil chybu, že do toho išiel, lebo pochová SNS,“ vyhlásila.
Podľa Belousovovej treba dať šancu členom, aby to rozdýchali. „Ja mám čas štyri roky,“ povedala. Počas snemu Belousovová kreslila na papier srdiečka a kvetinky. Vraj jej psychológ povedal, že to robia šťastní ľudia.
Belousovová: Tie špinavosti kryť nebudem
Diskusia o Slotovom osude v strane otvorili po neúspešných parlamentných voľbách. SNS ledva prekročila povinnú päťpercentnú hranicu (5,07 percent) pre vstup do parlamentu a stratila 11 kresiel.
Belousovová krátko pred voľbami otvorene obvinila Slotu zo straty 140-tisíc hlasov.
Ján Slota najprv avizoval, že nebude na post predsedu kandidovať, neskôr svoje rozhodnutie zmenil. Zdôvodnil to želaniami viacerých regiónov a tým, že nechce sklamať verných.
Anna Belousovová zatiaľ zostáva v SNS, v budúcnosti však nič nevylučuje. „Zostanem v strane, pretože strana nie je sprivatizovateľná," povedala.
Zo SNS neodchádza, práve naopak, bude slobodne prejavovať svoje názory, bude sa slobodne dištancovať od káuz, ktoré boli späté s SNS. Potom však dodala: „A čo ja viem, či spadne meteorit? Môžem teraz všetko vylúčiť? Ja len vylučujem, že budem niekedy prikrývať tie špinavosti. To vylučujem stopercentne.“
Slovenská národná strana je po prehratých parlamentných voľbách v opozícii. Rovnaká situácia v roku 1998 viedla k rozporom a skončila rozpadom strany.
Žilinský snem v roku 1999 v skončil roztržkou Slotu vtedy ešte s Malíkovou. Keď delegáti odvolali Slotu z postu predsedu, Slotovci zhasli svetlá v rokovacej sále a spôsobili chaos.
Anna Malíková (Belousovová) hystericky vyzývala novinárov: "Zachráňte demokraciu." Neskôr ju zvolili za predsedníčku. V roku 2002 zostala SNS mimo parlamentu.
Slota hovoril o KDH, Maďaroch a Rómoch
SNS podľa Slotu dúfa, že slovenskému národu sa po niekoľkomesačnom vládnutí tejto vlády otvorili oči. „Ešte ani nezačali vládnuť a už sa koalícia rozsypáva. V KDH budú otrasy, drvivej väčšine členov KDH nie je pochuti vládna zostava,“ uviedol.
Medzi členmi KDH na severe je podľa Slotu nesúhlas s koalíciou s SaS, ktorá hovorí o manželstvách homosexuálov.
Slota garantuje stabilitu SNS. „Médiá zaujímajú nahlúple reči. Nevidím dôvod, aby niekto stál mimo poslaneckého klubu. Vytvára sa platforma, dôležité je, aby klub bol jednotný,“ zdôraznil.
Na juhu Slovenska sa dejú podľa Slotu strašné veci. Všetky dôležité pozície v exekutíve získavajú Maďari, bývali členovia SMK. SNS bude nekompromisne odhaľovať ich plány a programové ciele.
Cigánska problematika by mala byť podľa neho podstatne tvrdšie riešená. Sociálne záležitosti chce SNS riešiť tak, aby dopady terajšej vlády na obyvateľstvo boli minimalizované.
Slota sa venoval aj médiám. Denník Sme je podľa neho „výplod diabla“. Očakáva tiež ďalšie besnenie proti jeho strane.
Kusý: SNS pôjde ku dnu, opäť jej hrozí rozkol
"Skončí na smetisku dejín, mimo parlamentu," povedal agentúre SITA politológ Miroslav Kusý. SNS podľa neho mala jedinú šancu na záchranu - zvoliť si nového predsedu. "Keď to neurobila, pôjde so Slotom ku dnu," poznamenal Kusý.
Politológ predpovedá strane opätovný rozkol. Po rozdelení v roku 2001 sa však SNS ani Pravej SNS nepodarilo dostať do parlamentu. Za prvý krok k druhému rozkolu označil Kusý názorovú platformu v strane, ktorej založenie dnes avizovala Belousovová.
"Každá názorová platforma v rámci strany vedie skôr či neskôr buď k zániku, alebo rozbitiu strany," povedal Kusý.
Slota si predsednícku stoličku poistil verejným hlasovaním, myslí si politológ. "Ak by bolo tajné, vyhral by iný kandidát," nazdáva sa Kusý.
"Už pred snemom sa hovorilo, že v tejto strane nevládnu demokratické pomery," reagoval Kusý.
Ktorýkoľvek kandidát mimo Slotu by vraj pre stranu znamenal slušnejší spôsob vedenia. Staronový predseda však stelesňuje duchovné vodcovstvo strany a jeho voliči deklarujú, že sa s ním stotožňujú.
"Bohužiaľ, je to na škodu veci, mena tej strany, ktorá predstavovala voľakedy skutočne hlas národa a dnes je to okrajová strana, ktorá nie je schopná sa dištancovať od Slotu, hoci všetci vidia, aké psie kusy vyvádzal," povedal Kusý.
Mesežnikov: Belousovová postupne z SNS odíde
Založenie názorovej platformy v rámci SNS, ktorú avizovala Belousovová, je prvým krokom k jej postupnému odchodu zo strany. Myslí si to politológ Grigorij Mesežnikov.
"Ukázalo sa, že Ján Slota ovláda stranu a má v nej pevné pozície, a to napriek neúspechu, ktorý SNS zaznamenala v parlamentných voľbách," povedal pre TASR. Pre Belousovovú podľa neho nie je v strane veľká perspektíva.
"Tá kritika, s ktorou vystúpila pred samotným snemom na adresu Jána Slotu, znemožní ich ďalšiu spoluprácu," dodal.
Politológ je presvedčený o tom, že staronový líder jej takéto výroky neodpustí. "Rýchlo zjedná nápravu a nebude tolerovať nejaké frakčné aktivity," podotkol na margo snáh o vznik platformy.
Nepovažuje za pravdepodobné, že v prípade jej založenia by neskôr došlo k jej odtrhnutiu od strany. Vysvetlil to tým, že Belousovová je v súčasnosti už iba radovou členkou. Rovnako si nemyslí, že by založila nový politický subjekt.
Ďalšie pôsobenie samotnej SNS vidí v pokračovaní momentálne nastoleného kurzu. Keďže neprišlo k žiadnej zmene, Mesežnikov nepočíta so zvýšením preferencií, skôr budú podľa neho oscilovať na päťpercentnej hranici. "Určitú šancu by mohli mať, keby sa Smer oslabil a oni by získali späť svojich voličov. Je tu skôr isté riziko, že sa ich podpora môže oslabiť," objasnil s tým, že vnútorne bude strana vedená autoritárskym spôsobom.
Profil Jána Slotu
Do čela SNS sa Slota po prvý raz postavil vo februári 1994. Svojim prehlásením, že národnostné menšiny sa na Slovensku tešia neprimeranému postaveniu, dal jasne najavo, akým smerom sa bude strana uberať. Charakteristickým znakom Slotovho politického štýlu sa stali útočné a nezriedka vulgárne výroky na adresu Maďarov.
V tejto súvislosti býva často citovaný Slotov prejav z jari 1999, v ktorom sa vyhrážal "hajzlom maďarským" nasadnutím do tankov a "zrovnaním Budapešti". Svoju rétoriku nezmiernil ani po tom, čo sa SNS dostala v roku 2006 do vlády, čím výrazne prispel k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov.
Častým terčom Slotových verbálnych výpadov sú tiež Rómovia. Podobne negatívny vzťah má k homosexuálom. Pred tohtoročným pochodom gayov a lesieb Bratislavou sa jeho účastníkom vyhrážal, že ich príde osobne opľuť.
S obvinením z nacionalizmu Slota nesúhlasí, rovnako ako ani s tvrdením, že cieľom jeho výrokov je získať popularitu. Vsadenie na "maďarskú kartu" a extravagantné vystupovanie sa Slotovi dlho oplácalo. Jeho SNS bola opakovane vládnou stranou, najskôr v koalícii s Hnutím za demokratické Slovensko a od roku 2006 do tohto leta mala zastúpenie v kabinete Roberta Fica (Smer-SD).
Okrem neznášanlivosti voči menšinám na seba Slota púta pozornosť aj svojim nákladným životným štýlom. Podozrenie, že si na svoju záľubu v luxuse, rýchlych autách a lietaní nemohol zarobiť z oficiálne priznaných príjmov, Slota vždy popieral.
Ján Slota sa narodil 14. septembra 1953 v Lietavskej Lúčke neďaleko Žiliny. Po skončení Vysokej školy technickej v Košiciach pracoval niekoľko rokov ako banský technik a po tom zastával manažérsky post v národnom podniku Prefmonta.
Podľa informácií, ktoré pred časom zverejnili médiá s odvolaním sa na spisy ŠtB, utiekol Slota v roku 1971 do Rakúska, aby sa vyhol stíhaniu za vykradnutie predajne. Onedlho sa však vrátil do vlasti, pretože ho vraj rakúska polícia chcela zatknúť za podiel na krádežiach áut. Slota však povesti o svojej kriminálnej minulosti odmieta.
Do politiky vstúpil v roku 1990, keď sa na 16 nasledujúcich rokov stal primátorom Žiliny, a zároveň bol zvolený za poslanca Federálneho zhromaždenia. O dva roky neskôr zasadol Slota do lavíc Slovenskej národnej rady a po rozpade federácie získal mandát poslanca slovenského parlamentu. V máji 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách, ale obdržal len 2,5 percenta hlasov.
Na začiatku deväťdesiatych rokov patril Slota k zakladajúcim členom obnovenej Slovenskej národnej strany. V roku 1994 ho zvolili za predsedu a na čele strany sa udržal až do septembra 1999. Krátko potom sa strana rozštiepila, pričom Slota sa postavil do čela Pravej SNS.
Po následnom volebnom fiasku nacionalisti obnovili jednotu a za svojho lídra si v máji 2003 vybrali znovu Slotu. Pod jeho vedením sa SNS v roku 2006 vrátila do parlamentu.
Ján Slota je po tretí raz ženatý a má štyri deti. K jeho koníčkom patrí šport a lietanie.
ČTK
História a profil Slovenskej národnej strany
Slovenská národná strana (SNS) vznikla oficiálne na konferencii predstaviteľov slovenského národného hnutia v Martine, ktorá sa uskutočnila z podnetu Viliama Paulínyho-Tótha pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského v roku 1871.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny prerušila na vojnové obdobie svoje pôsobenie a začala sa znovu formovať na jar 1918. Po vzniku ČSR pokračovala v pôsobení v nových štátoprávnych a politických pomeroch.
Po roku 1920 svoj program rozšírila aj na sociálne a hospodárske problémy Slovenska, na potrebu rovnováhy medzi Slovenskom a Českom. V tomto období sa zameriavala na autonomistické požiadavky, v tridsiatych rokoch spolu aj s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou (HSĽS). V decembri 1938 bola SNS prinútená zlúčiť sa s HSĽS. Po roku 1945 ju zakázali.
SNS obnovila svoje pôsobenie 5. decembra 1989 (na ministerstve vnútra ju zaregistrovali 7. marca 1990). Dňa 19. mája 1990 sa v Žiline uskutočnil ustanovujúci snem SNS.
Po vnútornej kríze v SNS vznikla okolo bývalého predsedu SNS Jána Slotu skupina, ktorá vytvorila na jeseň 2001 nový politický subjekt s názvom Pravá SNS.
Po neúspešnom 11. sneme v Humennom, ktorý sa uskutočnil 26. apríla 2003, sa SNS rozdelila na dve skupiny. Jozef Prokeš zvolal pokračovanie 11. snemu na 3. mája 2003 do Detvy - jeho účastníci si zvolili za predsedu SNS Petra Súlovského.
Na udalosti v Detve reagovala vtedajšia predsedníčka SNS Anna Malíková vyhlásením, že na čele strany zostáva naďalej ona a snem v Detve označila za nezákonný. Jozef Prokeš sa na protest proti slovám A. Malíkovej vzdal 30. apríla 2003 členstva v SNS.
Dňa 31. mája 2003 sa v Žiline uskutočnil zlučovací snem Slovenskej národnej strany (SNS) a Pravej Slovenskej národnej strany (PSNS). Delegáti SNS osobitne schválili uznesenie 12. snemu, v ktorom okrem iného vyhlásili všetky aktivity po 11. sneme v Humennom vrátane detvianskeho snemu za neplatné a 12. snem ukončili.
Predsedníčka SNS Anna Malíková následne zvolala 13. snem SNS, na ktorom sa zvolilo nové vedenie SNS. Prívrženci Súlovského spochybnili legitímnosť zlučovacieho snemu SNS a Pravej SNS a obrátili sa na súd.
Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo 5. januára 2004 Petra Súlovského ako štatutárneho zástupcu Slovenskej národnej strany (SNS). Najvyšší súd SR toto rozhodnutie MV SR zrušil 23. apríla 2004. Ministerstvo vnútra SR reagovalo na rozhodnutie súdu 11. júna 2004 vymazaním štatutárov SNS z príslušného registra. Novými oficiálnymi štatutármi Slovenskej národnej strany (SNS) sa 17. júna 2004 stali Anna Malíková a Jaroslav Paška.
Delegáti zlučovacieho snemu SNS zvolili 31. mája 2003 za predsedu SNS Jána Slotu. V predsedníckej funkcii ho opätovne potvrdil snem SNS v roku 2006 a 2009.
V parlamentných voľbách v roku 1990 získala SNS 13,94 percenta hlasov a pôsobila v opozícii, v roku 1992 to bolo 7,93 percenta hlasov a vytvorila koalíciu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS), v roku 1994 získala SNS 5,4 percenta hlasov a stala sa súčasťou koalície HZDS-Roľnícka strana Slovenska (RSS)-Združenie robotníkov Slovenska (ZRS).
Vo voľbách 1998 získala 9,07 percenta platných hlasov, zabezpečila si vstup do NR SR a bola opozičnou stranou.
V parlamentných voľbách 2002 získala 3,32 percenta voličských hlasov, čo jej nestačilo na vstup do NR SR. Do parlamentu sa SNS opäť dostala po voľbách v roku 2006 (11,73 percenta hlasov) a vytvorila koalíciu so Smerom-SD a ĽS-HZDS.
V roku 2009 sa SNS stala členom Európskeho parlamentu. Vo voľbách 6. júna 2009 získala SNS 5,55 percenta hlasov, prvým europoslancom sa stal na základe preferencií voličov Jaroslav Paška.
TASR
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
