Predseda mimoparlamentného HZDS Vladimír Mečiar sa neobáva, že by ho po prípadnom zrušení jeho amnestií mohli začať opätovne preverovať pre únos Michala Kováča mladšieho. Zrušenie amnestií má v pláne súčasná vládna koalícia. "Prečo sa ja mám báť, že to bude preverované? Veď to preverované bolo. Veď to uzatvorené bolo. Prečo 15 rokov dávajú do súvislosti skutky a problémy rodiny Kováča so mnou? To bolo od samého začiatku zneužité a zneužívané ďalších 15 rokov. Na to Vám poviem v skratke, nech ma ...," hovorí Mečiar. Hodnotí tiež chyby svojej strany, ktoré ju stáli miesto v parlamente, kroky súčasnej vlády, ktorá podľa neho odíde s hanbou a tiež svojho niekdajšieho koaličného partnera Roberta Fica (Smer), ktorý mu vraj nechýba.
Je niekoľko mesiacov po parlamentných voľbách, po ktorých HZDS zostalo mimo parlamentu. Od jej vzniku je to prvýkrát. Mohli by ste v krátkosti zhrnúť dôvody, prečo sa to stalo?
Jednou z otázok, s ktorou sme nepočítali, bol veľmi efektívny nástup tretieho sektora nie už len na podporu strán vládnej koalície, ale priame kandidovanie a kampaň s nasadením dosť veľkého počtu ľudí a peňazí, ktoré nie všetky majú čistý pôvod. Ďalšie, zbytočné vyhrotenie situácie pred voľbami. Za túto časť zodpovedá Robert Fico. Jeho spor s SDKÚ bol neuvážený a kontraproduktívny. Spojil opozíciu a rozdelil koalíciu.
A čo pochybenia HZDS ako takého?
Naše zásadné chyby boli v tom, že sme strategicky počítali s partnerstvom so Smerom a prihlásili sme sa k nim v programe i v kampani. Smer sa nikdy neprihlásil k nám. Čiže pre nášho tradičného voliča sme splývali so Smerom. Ďalej sme sa spoliehali na to, že vždy zafunguje tzv. skrytý volič Vladimíra Mečiara, ktorý prvýkrát nevolil. No a urobili sme dosť veľa dlhodobých, vnútorných chýb, ktorých sa musíme zbaviť na to, aby sme už nemuseli bojovať o päť percent, ale aby to miesto tejto strany bolo dôstojnejšie. Vo vnútri HZDS sa musí veľa vecí zmeniť a aj sa zmení.
Dôveru ste dali pred voľbami mladým podpredsedom a menej známym tváram. Neľutujete to? Nepodarilo sa im dostatočne zviditeľniť na to, aby stranu do parlamentu dostali. Keď sa im nepodarilo presadiť sa v čase, keď HZDS bolo v parlamente a malo ľahší vstup do médií, myslíte si, že sa im to podarí teraz, keď ste mimo Národnej rady?
My sme boli v situácii, kedy v koalícii neboli vyrovnané vzťahy. Boli dosť komplikované. Neraz aj tí mladí kvôli tomu, aby nevyhrotili vzťahy so Smerom pred voľbami, sa sťahovali a nešli tak aktívne do vecí, hoci si dovolím tvrdiť, že boli pripravení lepšie ako ich šéfovia, ministri. Ale na druhej strane na to, aby sa presadili, ich musí akceptovať verejnosť. To je úloha teraz. Presadiť sa. Dôvera je, príležitosť je. Alebo potom musia prísť takí, ktorí to dokážu inak. Je tu aj jedna taká nedobrá vec na Slovensku. Viac sa oceňuje vonkajšia, výzorová stránka ako obsahová, poznanie. Ak to takto pôjde ďalej, tak vyhrávať budú manekýni a nie ľudia, ktorí skutočne poznajú.
Nemalo by sa na to preorientovať aj HZDS? Keď už je to podľa Vás súčasný trend. Možno by to strane pomohlo.
Na manekýnov? Stačí, keď sa už jedna strana dala na homosexuálov a drogy. My zostaneme pri zdravom rozume.
Stále ste sa odvolávali a aj sa odvolávate na odbornosť a na program. To vám ale vo voľbách nepomohlo...
Nie, nepomohlo. Aj tým, že bol ten program najprepracovanejší, tak nebol verejnosťou náležite akceptovaný. A potom aj kvôli tomu, že sme sa chceli prezentovať ako spolupracovníci Smeru, tak tie veľké odlišnosti, ktoré máme so Smerom, sme v tej kampani nezdôrazňovali. To je jedna z chýb kampane. Mali sme sa odlíšiť a mali sme povedať, že sme iní a vidíme riešenia inak aj cesty inak. Tam bola chyba.
Prečo ste to ale neurobili?
Neurobili sme to preto, lebo riešenie bolo len v dvoch stranách z tej trojkoalície (Smer-SNS-HZDS, pozn. TASR), ktoré mohli vytvoriť vládnu koalíciu, čo sme deklarovali ako politologické východisko. No ale z tých dvoch strán to jedna nechcela. V tomto prípade tá rozhodujúca.
Teraz tá jedna strana, Smer, respektíve jej predseda Robert Fico chcel s Vami hovoriť aj o neúspechu HZDS vo voľbách. Už ste sa stretli?
Pán predseda Fico nechcel so mnou hovoriť. Rozlišovať treba medzi Ficom, ktorý si robí imidžovku medzi novinármi a Ficom reálnym politikom. Fico nie je ten človek, za ktorého ho pokladá verejnosť. Poznám ho veľmi dobre. Pokiaľ ide o to, čo deklaroval novinárom, keď navrhol prvý rozhovor, bol pripravený deň, ktorý navrhol, hodinu, ktorú som navrhol ja aj miesto a pripravené všetko, ako sa patrilo. Pán Fico bez vysvetlenia dodnes neprišiel. Ale musím povedať aj druhú stránku veci, nechýba mi.
A keby prišiel?
Tak ako ktorýkoľvek predseda inej strany má tu otvorené dvere. To nemusí byť orientované na Fica. Ktokoľvek.
Čo by ste mu povedali?
Pekne vítam. (smiech) A na stenu by som dal taký plagátik. Voľačo mu dlhujem z rokovania. Že tak ako sa kradlo za Fica, tak sa ešte nekradlo. Podobný plagát mal na stene po voľbách v 2006.
Voľby priniesli pre Slovensko zmenu. Ako ju vnímate a čo od nej možno očakávať?
V podstate tá zmena bola pripravovaná viac v tých kruhoch tretieho sektora. Reálne politické strany ju neočakávali. Po voľbách síce dostali parlamentnú väčšinu, ale bez reálneho programu. Ten program sa formuje teraz a ukazujú sa rozdiely. Navyše každá strana z toho, čo sľubovala voličom, si necháva voľnú kartu, že kedykoľvek, keď bude vhodná chvíľa, uplatní svoje stranícke záujmy. Pokiaľ ide o prínos pre spoločnosť, sú veci, ktoré boli objektívne nutné. Je to konsolidácia verejných financií. Bohužiaľ, tam sú problémy. Pokiaľ ide o reálny prínos v ostatnom, je to všetko veľmi sporné. Skôr sa to začína podobať tej vláde, ktorá tu bola v rokoch 2002-2006. Zápasenie o pozície v podnikoch, v ktorých má štát účasť, zápasenie o verejné zákazky a investície. Priveľa morálky na začiatku a očakávam priveľa hanby pri odchode.
Ako teda hodnotíte doterajšie správanie vládnej koalície?
Urobili strašne veľa chýb. Takých, ktoré sa dostali v niektorých veciach aj do rozporu s textom ústavy aj to rokovanie medzi nimi. Permanentné vysvetľovanie straníckych záujmov viac ako záujmov štátu, dramatizácia pred rokovaním, po rokovaní sa každý snaží zastávať to svoje. Je to veľmi komplikovaná koalícia.
Myslíte si, že vládna koalícia vydrží celé štyri roky?
Prvá je otázka, či ju chcú nechať ľudia vládnuť celé štyri roky.
Zvolili si ich...
Nezvolili ich. Zvolila ich iba časť obyvateľov. Tento štát má vyše štyri milióny voličov a nemôžeme ignorovať väčšinu. Aj z tých, ktorí boli vo voľbách, väčšina ich nevolila. Takže je to vláda založená na menšinovej podpore voličskej aj občianskej. Tento faktor netreba zakrývať. Čo je, to je dané väčšinou dohôd strán v parlamente. Čo je živý mechanizmus. A teraz sú také tri tézy, ako to vydrží. Jeden variant je ísť do zmeny vlády, ktorá môže zopakovať terajšiu koalíciu v inom obsadení. Čo je jedno z východísk, ak by dospeli ku kríze a chceli sa uchovať a našli ešte v sebe vnútornú silu. Druhý variant je zmena konštelácie vlády. Vtedy by musel niekto vystúpiť a strašne rád by nastúpil Smer. Toto je variant, ktorý ticho preferuje Smer. A tretí je ten, ktorý by vyhovoval nám a bol by aj najspravodlivejší. Ísť do parlamentného zvratu a tým aj do predčasných parlamentných volieb na Slovensku. Ale, samozrejme, tieto varianty sú zatiaľ v rovine možného a predpokladaného. Ale ktorá sa naplní, závisí od praktickej politiky každého.
Ak súčasná vláda vydrží celé funkčné obdobie, najbližšie parlamentné voľby budú v roku 2014. Do nich chcete postaviť volebného lídra. Prečo si myslíte, že toto strane pomôže vrátiť sa do parlamentu?
Každý, keď stranu stavia, musí počítať s osudom aj svojim osobným. Ja som veľmi poznačený šrámami všetkých bojov, aj keď až do týchto volieb boli všetky víťazné. Ale bolo ich priveľa a rôznych. Pokiaľ ide o novú tvár, ktorú hľadáme a na ktorej robíme, sú zhruba predstavy, ako by to malo vyzerať.
Už je taká tvár v strane?
Neviem. Hľadám ju. Nejde len o to, aby to boli ľudia múdri, takých máme strašne veľa. Ale ide o to, aby to boli ľudia s istou charizmou a verejnosťou akceptovaní. A tých je na Slovensku všeobecne málo.
A nie je to predsa len tak, že HZDS ste vybudovali Vy, boli ste stále na jeho čele, a keď už sa Vám nepodarilo hnutie dostať do parlamentu, tak už nepríde taká osobnosť, ktorej by sa to mohlo podariť?
Príde a budem ho tlačiť zubami nechtami, škrabať všetkými možnými silami, ale musím ho tam dostať. Ale nie preto, že túžime byť v parlamente, ale preto, že tie pomery, ktoré dnes idú Slovenskom a to, čo sa rysuje, že príde, je také, že HZDS na Slovensku bude veľmi potrebné. A je to veľa hľadísk, pre ktoré áno. V podstate si môžeme povedať, že najkvalifikovanejšia a najskúsenejšia politická sila z parlamentu odišla.
Blížia sa komunálne voľby. Nedávno ste povedali, že HZDS je v regiónoch otvorené koalíciám s kýmkoľvek. Už ste nejaké koalície vytvorili?
Centrála neuzatvára žiadne koalície. O krajských mestách môžu rozhodnúť krajskí predsedovia, aj v okresných mestách. Je to ich osobná kompetencia. Uzatváranie koalícií je skôr ponechané na miestnej úrovni, kde sa ako dohodnú. Sú koalície, ktoré sú verejné, sú také, ktoré sú len pre voľby. Existujú dohody. Každý hľadá tú svoju pozíciu. Je pravda, že v týchto voľbách je menej kandidátov s čistou značkou HZDS. Ale naši kandidáti pôjdu aj ako nezávislí, aj na kandidátkach iných strán.
Podporíte prípadne aj kandidátov Smeru?
Na miestnej úrovni nejde o to, aká je strana. To mne je jedno. Ja nemôžem riešiť 2886 obcí na Slovensku. Ako sa kde dohodnú, tak bude. My nemáme nepriateľov, nie sme nepriatelia a potrebujeme sa dohodnúť na tom, čo ľuďom pomôže.
Ale Smer ste označili za arogantného partnera, ktorý nerešpektuje svojich kolegov? Preto ma zaujíma, či aj s týmto názorom máte záujem o spoluprácu hoci aj na miestnej úrovni.
Chyby centrály nie sú chybami týchto ľudí. Aj keď sa veľakrát značkou zakryjú. Ak to bude výhodné a dohodnú sa, prečo nie. Aj keď hodnotenie Smeru už u nás nie je ideálne, ani idealistické. Chápeme ich ako stranu, ktorá povýšila túžbu po moci na prvý stupeň všetkého. Pre nás to je kdesi na treťom mieste. Najprv musí byť to, čo urobíme pre ľudí a nesmie to byť mocenský boj.
Keď hovoríme o spolupráci so Smerom, vrátim sa ešte k tej možnosti predčasných volieb, ktorú ste spomínali. Keby sa teda konali, HZDS by sa dostalo do parlamentu a opäť by sa jej naskytla možnosť ísť do vládnej koalície so Smerom, zobrali by ste to?
Je tam jedna maličká vec keby. Vychádzajme z reálnej politiky. Aj teraz, keby sme boli bývali v dvojkoalícii, tak pravidlá a rokovania by boli podstatne tvrdšie, ako tie, ktoré boli pred minulými voľbami. Bolo by to proste o niečom celkom inom po tých skúsenostiach, čo sme mali.
FOTO: SITA
Pred týždňom sa konalo referendum. Čo si myslíte o jeho výsledku?
Väčšina povedala, že referendum nepodporuje. Čiže musíme rešpektovať väčšinu, kým mediálna oblasť akceptuje menšinu. Tých, čo v referende boli a čo sa rozhodli v prospech nejakých menšinových návrhov. Základné pravidlo demokracie je úcta k väčšine. A na toto referendum sa musíme pozerať, akoby nebolo. Ľudia ho nechceli. A nechceli ho ani ako samo o sebe, ani ako otázky. Tie otázky boli aj naivne postavené, v mnohom obsahovo hlúpo postavené. Pokiaľ ide o účasť ľudí v referende, opäť sa musím vracať k tej taktike Smeru. Len byť na obrazovke, byť v tlaku. Túto účasť vlastne zabezpečoval Smer. Tým, že predčasne pred referendom akceleroval konflikt so Sulíkom ako s osobou. Zanikol obsah a význam referenda. A vlastne vyzval a zjednocoval vládnu koalíciu za podporu Sulíkových návrhov.
Jednou z otázok v referende bolo aj zúženie poslaneckej imunity. Myslíte si, že by poslanci mali, napriek tomu, že hlasovanie nebolo úspešné, rešpektovať želanie tých ľudí, ktorí v ňom hlasovali za zúženie poslaneckej imunity?
Z takmer 4,4 miliónov ľudí si to želá necelých 900.000. Čiže ja fandím tým trom miliónom päťstotisíc ľuďom, ktorí povedali, že si to neželajú. Mňa nebude žiaden tretí sektor a žiaden mediálny nátlak presviedčať, že si to želá väčšina občanov Slovenska. To je jedna vzorka patriaca k tejto vládnej koalícii, ktorá má tento názor, a ja mám k nemu úctu, pretože ho má toľko ľudí. Ale tri milióny päťstotisíc ľudí nemá taký názor. No a ja patrím k tým trom miliónom päťstotisíc. Prečo sa mám zase znásilňovať kvôli menšinovému názoru? Tá spoločnosť nedospela k tomu, aby sa to riešilo, ani k tomu, aby sa to riešilo takýmto spôsobom. Čiže povedala nie. A to nie tak nahlas, že to propagandou nemožno prekričať.
Vôbec teda neočakávate, že by sa poslancom v Národnej rade, či už na októbrovej schôdzi, alebo neskôr, podarilo zúžiť si imunitu?
Otázka politickej kalkulácie. Predseda Smeru niečo pripúšťa, niečo nie. Chce prinútiť strany vládnej koalície k rokovaniam so sebou. Sám nikdy nerokoval, keď bol predseda vlády. Čiže je to otázka politického kalkulu tejto strany. Ak povie, že nie, tak to nebude. Ak pripustí, že hej, tak hej.
Aký je Váš odhad? Zúžia alebo nie?
Sudcovská neprejde. Pretože každý má toľko rozumu, aby vedel, že pred tým súdom môže stáť. Či poslanecká ako gesto pre ľudí, alebo gesto zmierenia alebo vyrokovania so Smerom a stranami vládnej koalície, to vylúčiť neviem. Aj keď logické by bolo, že zúženie imunity by nemalo prejsť. A keď chce byť Smer dôsledne opozičná strana, tak dôsledný znamená nerobiť kompromisy v zásadných otázkach. Toto je jedna zo základných otázok, ktorá súvisí s tým, či sa parlament bude vzdávať nástrojov svojej ochrany a odovzdávať výkonnej moci, alebo si ich ponechá vo svojich rukách. To je jedno, či tam sedím, alebo nesedím. To je otázka systému práce a otázka ochrany parlamentarizmu. O tom je to. Nie o tom, či nejaký poslanec má byť za nejakú blbosť alebo za prekročenie rýchlosti stíhaný, alebo nie. To môže riešiť mandátový a imunitný výbor.
Súčasná vláda hovorí okrem zrušenia imunity aj o zrušení vašich amnestií. Čo si o tom myslíte?
Pokiaľ ide o diskusiu o týchto amnestiách, bola jedna. Urobená za istých historických okolností v istom konkrétnom čase po tom, čo Michal Kováč omilostil svojho syna a iných spolupáchateľov. A za krivé svedectvo dal tiež amnestiu, dokonca doživotnú za akýkoľvek skutok. Bol tým riešený nejaký problém. Amnestia bola uznaná Ústavným súdom, dvakrát uznaná Európskym súdom pre ľudské práva, čiže ako chce Národná rada zrušiť rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva? To je prvý moment. A druhý moment, keď sa vracajú k podstate, že chcú niečo vyriešiť, tak by sa mali vrátiť k celému prípadu komplexne a povedať, že komu celá aféra pomohla. Koho problém bol touto aférou vyriešený. Bol vyriešený problém Michala Kováča a jeho rodiny. Všetky zásadné trestnoprávne otázky boli touto aférou vyriešené. Aj otcove, aj synove, aj jeho spolupáchateľov. A o tom, ako to bolo a čo sa dialo, by už aj Michal Kováč mal povedať verejnosti pravdu. Vie o tom o niečo viac ako ja.
Predsa len, ak by sa koalícii podarili Vaše amnestie zrušiť, teoreticky by Vás mohli v súvislosti s únosom Michala Kováča ml. začať opäť preverovať. Neobávate sa toho?
Prečo sa ja mám báť, že to bude preverované? Veď to preverované bolo. Veď to uzatvorené bolo. Prečo 15 rokov dávajú do súvislosti skutky a problémy rodiny Kováča so mnou? To bolo od samého začiatku zneužité a zneužívané ďalších 15 rokov. Na to Vám poviem v skratke, nech ma ... Pokiaľ ide o vzťah k tejto veci, z mojej strany nebol a nie je, dokonca si dovolím tvrdo povedať, že to nebola ani vec štátnych orgánov SR a už som povedal viac ako bolo treba.
Svojho času ste hovorili aj o CD-čku s menami klientov skrachovaných nebankových subjektov. Chceli ste ho zverejniť, potom ste ho dali na Generálnu prokuratúru. Tá ho nezverejnila. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste to predsa len urobili Vy?
CD-čko je odtajnené. Štruktúra tých ľudí, ktorí tam sú a pohyb peňazí je známy. Vo vzťahu k štátnym orgánom a ku Generálnej prokuratúre vzniká právo na zverejnenie výsledkov. Ja ako občan by som s tým mal problémy. My sme pred týmito voľbami ponúkli ľuďom, ktorí boli okradnutí, že im po voľbách pomôžeme. A keď hodnotím kto nás volil a koľko hlasov, tak vidím, že oni sami si už pomôcť nechcú. Preto je ťažké túto pomoc vnucovať niekomu, kto o ňu už nestojí. Ja som sa nasadzoval aj v zápase o CD-čko, aj v hľadaní pravdy, aj vo vyvíjaní mediálneho tlaku.
Nie je to skôr tak, že tí ľudia už stratili nádej, vieru, že by ste im mohli pomôcť?
Mali poslednú nádej. Vzdali sa jej.
A čo návšteva Fruniho vo väzení? Stále ste o tom hovorili, ale doteraz sa tak nestalo. Tvrdili ste, že ste pripravený a čakáte na rozhodnutie kolegyne Müllerovej. Tá povedala, že je Vám k dispozícii, že Vám aj povedala, kedy môže a kedy nie. Tak prečo sa návšteva napokon nekonala, keď to bolo takto pripravené?
Všetko bolo dohodnuté, aj s riaditeľkou väznice, ale prišla do toho kampaň a povedal som si, že z toho nebudem robiť jej súčasť a pôjdeme po voľbách. A po voľbách už nemôžem, už nie som poslanec, nemám poslanecký mandát. Ako občan nemám dôvod rozprávať sa s väzneným, pretože nie sme v žiadnom vzťahu.
