BRATISLAVA. Hoci funkčné obdobie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivana Petranského sa končí až v roku 2013, politici začínajú hovoriť o jeho výmene.
„Petranský má v odborných kruhoch podporu len jednej časti historikov. Na čele ÚPN by mala byť výraznejšia osobnosť,“ myslí si predseda KDH Ján Figeľ.
Podobný názor má aj poslanec Smeru Dušan Čaplovič. Spolu s viacerými historikmi kritizuje, že ústavu pod vedením nominanta SNS Petranského chýba odstup od slovenského štátu. „ÚPN je jednostranný, chýba mu určitá vyváženosť. Myslím, že malo prísť k výmene viacerých ľudí v jeho orgánoch.“
Zákon umožňuje odvolať člena Správnej rady, len ak bol odsúdený, alebo pol roka nevykonáva funkciu. Poslanec Mostu-Híd Peter Zajac hovorí, že to treba zmeniť. „Je to príliš zabetónované.“
Čaplovič chce prípadnú zmenu zákona konzultovať s právnikmi. „Treba to urobiť citlivo, aby to nevyzeralo politicky účelovo.“ V ústave by podľa Zajaca mal prebehnúť aj audit.
Petranského sa zastal František Mikloško, bývalý spolupracovník Jána Langoša. „Petranského voľba sa ukázala ako správna.“ Po nástupe Ficovej vlády totiž hrozil ústavu zánik. "Napokon z toho zišlo, čo je aj Petranského zásluha," myslí si Mikloško.
„Petranský nikdy nemôže dať ústavu taký vnútorný signál, ako disident Langoš. On to pochopil a našiel si svoju parketu vo vydávaní publikácií,“ hovorí Mikloško.
Odstúpiť nemieni
Predseda Správnej rady Ivan Petranský bol zvolený do funkcie v januári 2007 ako nominant SNS. Vzťah k bývalej vláde však označil za vlažný.
„Neprišlo k likvidácii ani k obmedzeniu činnosti ÚPN, necítili sme však ani podporu. Som síce nominant SNS, ale snažil som sa, aby bol ústav nezávislý,“ tvrdí Petranský.
Ako príklad uviedol zverejnenie spisu údajného mecenáša Smeru Juraja Širokého, príslušníka ŠtB. Ústav sprístupnil aj informácie o kriminálnej minulosti predsedu SNS Jána Slotu.
Pochybnosti naopak vyvolal postoj k bývalému štátnemu tajomníkovi rezortu diplomacie za HZDS Jozefovi Šestákovi. Ústav sa neodvolal voči rozhodnutiu súdu, podľa ktorého bol Šesták ako agent ŠtB evidovaný neoprávnene.
Poslankyňa SDKÚ Magda Vášáryová má k Petranskému výhrady. „Prečo vychádzajú publikácie, ktoré vyzdvihujú ako osobnosti ľudí z obdobia slovenského štátu?“
Poslanec Mostu-Híd Peter Zajac pripomína, že ÚPN mal pôvodne skúmať zločiny komunizmu. „Ak už sa venujú rokom 1939 – 1945, mali by mapovať protiprávne aspekty režimu.“
Petranský odstúpiť nemieni. „Moje funkčné obdobie sa končí v roku 2013.“ Ak ho chce koalícia odvolať, musí zmeniť zákon, keďže teraz to môže urobiť, len ak by bol odsúdený za trestný čin, alebo pol roka nevykonával funkciu.
So zmenou zákona nesúhlasí poslanec SNS Rafael Rafaj. „Koalícia asi potrebuje aj do ÚPN umiestniť svoje nomenklatúrne kádre.“
Petranského opäť kritizujú vlastní
Ústav pod vedením nominanta SNS Ivana Petranského stratil kredit, ktorý získal za Jána Langoša, myslí si člen dozornej rady Ladislav Bukovszky.
BRATISLAVA. V Ústave pamäti národa (ÚPN) sa opäť hovorí o výmene vedenia. Po odchode skupiny okolo Miroslava Lehkého v roku 2007 kritizujú šéfa ústavu Ivana Petranského aj ďalší ľudia, ktorým sa nepáči, akým smerom sa uberá po smrti Jána Langoša.
„ÚPN by sa mal viac zaoberať komunizmom, ktorému na rozdiel od slovenského štátu nevenuje dosť pozornosti. Nestačí mapovať základné veci, ktoré súvisia s ŠtB, prípadne vydávať preukazy politickým väzňom,“ myslí si člen Správnej rady ÚPN a riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.
Petranský (na snímke) to odmieta, pričom tvrdí, že od roku 2007 zorganizovali 18 konferencií, z ktorých len tri sa venovali slovenskému štátu.
„Vydali sme 33 publikácií, z ktorých 15 sa zaoberá rokmi 1939 – 1945. Ak nás chce pán Michálek kritizovať, nech sa pozrie, aké výsledky má jeho ústav, kde pracujú desiatky vedeckých pracovníkov.“
Málo komunizmu
Podľa archivára Patrika Dubovského, ktorý tento rok kandidoval za člena Správnej rady ÚPN, však ústav disponuje stovkami unikátnych dokumentov o akciách voči oponentom komunistického režimu, s ktorými sa pracuje málo. Ide najmä o prípady ľudí, ktorí chceli po roku 1948 emigrovať.
„Viac by sme sa mali sústrediť na konkrétne príbehy obetí a systematické spracovanie archívnych prameňov.“
Petranský tvrdí, že portréty obetí zverejňujú v časopise Pamäť národa. V súvislosti s perzekúciami za komunizmu podali aj viacero trestných oznámení, čo ÚPN predtým nerobil. Pripúšťa však, že obdobiu po roku 1948 by sa mohli venovať viac. „Sme limitovaní aj peniazmi.“
Ústav doteraz podľa Dubovského nevydal ani publikácie, ktoré sú kritické k niektorým javom v období slovenského štátu – napríklad k holokaustu Židov či Rómov.
Pod hlavičkou ÚPN naopak vyšli aj práce, ktoré relativizujú ľudácky režim. Petranský to odmieta, pričom tvrdí, že kniha o perzekúciách Rómov je už pripravená do tlače. Na budúci rok ústav plánuje aj konferenciu k 70. výročiu prijatia židovského kódexu.
Kredit v zahraničí
Ústav stratil renomé, ktoré získal za Jána Langoša, myslí si člen Dozornej rady ÚPN Ladislav Bukovszky. „Je izolovaný od partnerských inštitúcií, pokiaľ ide o celoeurópske aktivity, zostáva na chvoste. Meno pána Petranského zahraničným partnerom nič nehovorí.“
Podobný názor má aj Michálek. „Keď sa robí veľká konferencia o roku 1968, niet nikoho, kto by na to adekvátne reagoval. To isté sa stalo, keď robil Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe konferenciu k 20. výročiu revolúcie.“
Petranský tvrdí, že do zahraničia chodia viac ako v minulosti, často tam však nemôžu poslať ľudí pre peniaze.
„Nadviazali sme kontakty so sieťou archívov, ktoré spracúvajú dokumenty po represívnych zložkách totalitných režimov, vstúpili sme aj do európskej siete Pamäť a solidarita, čo je široká vedecká záležitosť.“
Ústav podľa neho organizuje aj medzinárodné konferencie – napríklad o prenasledovaní cirkvi či dejinách KGB.
Podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Ondriaš tiež Petranskému vyčíta, že sa správa autoritatívne. „Ťažko sa s ním hľadajú kompromisy. Len málokedy si dá poradiť, alebo sa radí len s ľuďmi z úzkeho okruhu, ktorí sú mu blízki.“
Manažérske spôsoby šéfa ÚPN sa nepozdávajú ani Bukovszkemu. „Pomaly sa tvári urazene, keď od neho chceme, aby sa správal ako iné verejnoprávne inštitúcie. Ak žiadame ucelený plán činnosti, nejde o nič neštandardné.“
Petranský oponuje, že bez súhlasu orgánov ÚPN nemôže rozhodnúť ani o tom, kto bude šéfom jeho sekretariátu. „A to napriek tomu, že na rozdiel odo mňa nenesú žiadnu zodpovednosť za činnosť ústavu. Niektorí tu neboli aj päť mesiacov, hoci im po celý čas vyplácame odmeny. Keď prídu, predkladajú návrhy, ktoré nie sú podložené znalosťou činnosti ústavu.“
Mikloško nehľadá Langoša
„Petranský nikdy nemôže dať ústavu taký vnútorný signál ako Ján Langoš,“ myslí si František Mikloško. Podľa neho to pochopil a našiel si svoju parketu, ktorou je vydávanie publikácií.
„Neodvážim sa hodnotiť, či preferuje jedno obdobie pred druhým, ani to, aká je úroveň týchto prác. To nech posúdia historici.“
Marek Vagovič
Historici sa nezhodnú
Niektorí odborníci tvrdia, že ÚPN očisťuje ľudákov. Podľa iných sa už snaží o väčšiu objektívnosť.
BRATISLAVA. Na rozdiel od obdobia, keď stál na čele ÚPN Ján Langoš, vydáva ústav pod vedením Ivana Petranského oveľa viac publikácií. „Treba to oceniť, hoci ich kvalita niekedy kolíše,“ hovorí podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Ondriaš.
Problém je podľa riaditeľa Vojenského historického ústavu Miloslava Čaploviča hlavne v interpretácii udalostí, ktoré súvisia s pôsobením slovenskej armády v rokoch 1939 – 1945.
„ÚPN vydal aj publikácie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, pričom ich autori si vopred vytvorili schému, ktorej cieľom je určitá rehabilitácia ľudáckeho režimu.“
Subjektívne pramene
Ako hlavné pramene totiž používajú denníky vojakov, ktoré sú subjektívne, takže nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu.
„Hlásenia vojakov sa prikrášľovali, čo bola bežná prax. Keď napríklad prebehol na druhú stranu, často sa to kamuflovalo, že to nebolo z ideologických dôvodov, hoci bolo,“ vysvetľuje Čaplovič.
Petranský oponuje, že výpovede vojakov patria medzi „dôležité zdroje historického poznania, ktoré dôsledne konfrontujeme s ďalšími prameňmi“.
ÚPN sa podľa Čaploviča naopak dostatočne nezaoberá represívnymi zložkami slovenského štátu. Podľa zákona má pritom mapovať obdobie neslobody – to znamená aj praktiky silových zložiek ľudáckeho režimu.
„Prečo doteraz nezverejnil mená členov Ústredne štátnej bezpečnosti?“ Petranský tvrdí, že im chýbajú viaceré dokumenty, „stabilný káder ÚŠB je však zmapovaný“. Ústav zatiaľ zverejnil len zoznam jej pracovníkov z roku 1942, vyšla aj jedna publikácia.
Riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek tiež pripomína, že v knihe o Karolovi Sidorovi boli vynechané jeho antisemitské výroky.
Petranský sa bráni, že Františka Vnuka, považovaného za ľudáckeho historika, poverila spracovaním Sidorových spomienok jeho dcéra – dedička autorských práv.
„Následne sme oslovili špičkových odborníkov na Karola Sidora, profesorov Katuninca a Letza, aby napísali posudok. Ja by som to asi napísal inak, ale je právom autora urobiť to podľa seba. Pre nás bolo kľúčové, aby sa tento unikátny dokument dostal na verejnosť.“
Zemko: Sú objektívnejší
Historik Milan Zemko však tvrdí, že publikácie, ktoré vychádzajú v ÚPN poslednom čase, sú objektívnejšie. Spočiatku zhovievavejší prístup k Tisovmu režimu súvisel s tým, že na téme pracujú mladí ľudia, ktorí do toho išli možno aj s predsudkami, myslí si Zemko.
„Keď sa do toho ponoria a získajú nové poznatky z archívov, ich postoj sa mení.“
(vag)
ÚPN musí šetriť. Petranský na to šiel necitlivo
Zamestnancom sa nepáči, akým spôsobom chcel Petranský prepúšťať.
BRATISLAVA. „Je tu veľmi zlá atmosféra, akú som tu nezažil od vzniku ústavu,“ hovorí človek z prostredia ÚPN. Dôvodom je nielen smerovanie ústavu, ale aj spôsob, akým chcel šéf ÚPN Ivan Petranský prepúšťať.
Minister financií ústavu oznámil, že na budúci rok má ušetriť 10 percent nákladov. Petranský teda navrhol prepustiť deväť ľudí – nie však k 1. januáru 2011, ale už k 1. septembru 2010. „Zrejme sa chcel zapáčiť novej vládnej koalícii, aby sa udržal vo funkcii,“ myslí si ďalší človek z prostredia ÚPN.
Petranský podľa neho navyše postupoval necitlivo, keď chcel prepustiť aj politickú väzenkyňu Emíliu Pastvovú-Kesegovú, ktorá má zdravotné problémy a sama sa stará o deti.
„Okrem toho, že sa to udialo príliš rýchlo, pokúšali sme sa nájsť slušnejšie riešenie. Napríklad viac polovičných či trojštvrtinových úväzkov,“ hovorí zástupca zamestnancov Michal Miklovič.
Ak už je nutné prepúšťať, tak ľudí, ktorí sú v skúšobnej lehote, tých, čo boli prijatí na čas určitý a dôchodcov, myslí si podpredseda Správnej rady ÚPN Ján Ondriaš. Hlavným kritériom by podľa Petranského mala byť výkonnosť.
„Snažil som sa to urobiť tak, aby nebola ohrozená žiadna sekcia.“ O prepustení Pastvovej uvažoval, pretože nebol spokojný s jej prácou. „Každý má rodinu, taký či onaký problém. Podľa toho sa nemôžem rozhodovať.“
Argument, že konal rýchlo, aby sa zapáčil koalícii, označil za absurdný. „Každý má výpovednú lehotu a viacmesačné odstupné. Ak by sme nedali výpovede k 1. septembru, od januára neušetríme 10 percent.“
Po tlaku zamestnancov zrejme napokon odídu len štyria ľudia, Pastvová ostane. Možné je aj zníženie platov šéfom sekcií či krátenie odmien členom orgánov ÚPN.
-(vag)
Beata
Balogová
