Pôvodný text tlačovej agentúry sme o 21:51 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Pokuty za zlú slovenčinu by mali zo zákona o štátnom jazyku úplne vymiznúť. Takéto riešenie by privítal vysoký komisár OBSE pre menšiny Knut Vollebaek.
„Uvítal by som ich úplné zrušenie,“ povedal v stredu Vollebaek po stretnutí s ministrom kultúry Danielom Krajcerom (SaS). Ocenil, že novela už neumožňuje pokutovať bežných ľudí. „Ale uvítal by som úplné odstránenie sankcií.“ Vollebaek v minulosti varoval Slovensko pred prísnym zavádzaním jazykového zákona Mareka Maďariča (Smer) do praxe.
Novelu zákona o štátnom jazyku by mal na najbližšej schôdzi prerokovať parlament. Zmierňuje pokuty, ktoré sa majú týkať najmä verejných činiteľov. V súčasnosti sa pohybujú od 100 do 5000 eur, po novom to bude od 50 do 2500 eur.
Zákon možno ešte zmenia
Vysoký komisár OBSE v stredu na Slovensko prišiel posúdiť zmeny, ktoré nová vláda pripravila pre menšiny. Novelu si nemal čas preštudovať, anglický preklad vopred nedostal.
Okrem Krajcera sa Vollebaek stretol s vicepremiérom Rudolfom Chmelom a podpredsedom parlamentu Bélom Bugárom (MostHíd).
Bugár si myslí, že zákon o štátnom jazyku by mohol ešte parlament zmeniť na základe stanoviska Benátskej komisie. Správa komisie by mala byť známa okolo 20. októbra.
Bugár pred Vollebaekom spomenul aj výhradu SMK. Konkurenčná maďarská strana v piatok namietala, že pre chybu v Krajcerovom texte bude možné trestať za všetko.
Pokuty sa totiž vzťahujú na prípady, ak sa v štátnom jazyku nezverejnia informácie týkajúce sa života, zdravia či majetku občanov. Také sú podľa SMK všetky. Bugár tvrdí, že v návrhu iba vypadlo slovíčko. „Informovali sme komisára, že pri tej druhej časti pokút vypadlo slovo ohrozenie,“ konštatoval Bugár.
Chmel chystá nové pravidlá pre jazyky menšín
Zákon o štátnom jazyku by podľa Bugára mal ísť do parlamentu so zákonom o používaní jazykov menšín. O ňom v stredu s Vollebaekom rokoval Chmel.
Vicepremiér chce navrhnúť, aby sa hranica na používanie menšinových jazykov v úradnom styku znížila z dvadsať na desať percent. „Uvidíme, aká bude politická vôľa, či to prejde v koalícii,“ komentoval.
Vicepremiér tvrdí, že sa to len v malej miere dotkne maďarskej menšiny. Tá je totiž sústredená v obciach, ktoré spĺňajú dnešnú dvadsaťpercentnú hranicu. „Dotkne sa to najmä občanov ukrajinskej, rusínskej a nemeckej národnosti,“ dodal Chmel.
Podrobnosti nechcú zatiaľ komentovať MostHíd ani koaliční partneri.
