Rozhodovanie o mešite na Slovensku sprevádzajú nielen racionálne, ale aj emocionálne argumenty. Obavy z multikulturalizmu prezentujú najmä konzervatívni politici, pozitívne sa k svätostánkom moslimov nestavajú ani cirkvi.
Generalizácie typu „islam je synonymom zla" neobstoja napriek faktu, že za viacerými útokmi v USA a Európe naozaj stáli radikálni moslimovia. Postrádajú totiž druhú stranu mince - radikálne a vraždiace odnože majú aj kresťanské cirkvi, a nielen v Írsku.
Faktom je, že moslimská komunita opakovane žiadala o stavebné povolenie v Bratislave, pričom už má k dispozícii aj pozemok, a opakovane ho nedostala. Samospráva ustúpiť nechce, moslimovia sa nevzdávajú a šance vidia v novom primátorovi.
Problémom imigrácia, nie mešita
Moslimovia neuspeli nielen s mešitou, respektíve s islamským kultúrnym centrom, radikálnym sprísnením zákona o registrácii cirkví v roku 2007 tiež úplne stratili šancu na registráciu islamu ako náboženskej spoločnosti. Dvadsaťtisíc členov jednoducho nemajú.
Podľa šéfa KDS Vladimíra Palka, skeptického k multikulturalizmu, je povoľovanie mešít až druhotnou vecou. „Prvotnou je, ako sa postaviť k imigrácii moslimov do Európy. Ak raz budeme krajinou, kde ich žije tri a viac percent, tak tu tie mešity, samozrejme, budú. Skúsenosti západnej Európy hovoria, že imigráciu by sme mali obmedzovať. Na druhej strane sa treba vyvarovať urážania náboženských symbolov islamu."
Tolerantná Bratislava?
U nás žije asi päťtisíc moslimov, podľa šéfa Islamskej nadácie na Slovensku Mohamada Safwana Hasnu sa však „mnohí boja otvorene hlásiť k svojej viere". Koncentrujú sa najmä v okolí Bratislavy, Košíc, Martina, Nitry a Levíc.
Bratislava si dôvody na odmietnutie mešity, respektíve islamského centra vždy našla, prvýkrát ešte v roku 1999. Milan Vajda z magistrátu dnes tvrdí, že aktuálne neevidujú žiadosť ani projekt investičného zámeru výstavby mešity na území mesta. Podľa Hasnu podávanie žiadosti teraz nemá zmysel, blížiace sa komunálne voľby však „dávajú nádej, že nové vedenie bude ochotné rokovať o ďalšom postupe".
Spisovateľ Vladimír Tomčík, ktorý sa venuje histórii hlavného mesta, tvrdí, že Bratislava bývala mimoriadne tolerantná. „Vedľa seba existovali katolícky a pravoslávny chrám, neologická synagóga, židovská ješiva aj moslimská modlitebňa. Po bitke s Turkami pri Viedni v roku 1683 tu žilo veľa moslimov, slúžila najmä pre obchodníkov z Bosny." Predstavu, že by súčasní obyvatelia súhlasili s mešitou, považuje Tomčík skôr za naivnú.
„Postoj samosprávy nás mrzí," vraví Hasna. „Nie je to však stanovisko Slovenska. Mnohým by mešita neprekážala, jej výstavbu podporujú - medzi nimi aj novinári, intelektuáli, umelci a iní. Povolenie by bolo adekvátnou reakciou na takmer bezproblémovú prítomnosť islamskej komunity na Slovensku, ktorej súčasťou sú aj lekári, akademici, inžinieri, podnikatelia, či úspešní športovci."
SaS nie je proti
Vládna koalícia je rozdelená. Liberálna SaS ústami Martina Poliačika tvrdí, že principiálne proti nie je, „veď aj iné cirkvi tu majú svoje svätostánky". Chce však nájsť zlatú strednú cestu medzi skúsenosťami Veľkej Británie či Nemecka, a absolútnym odmietnutím multikultúrneho prostredia.
„Odmietanie je len odkladanie problému na neskôr," vraví Poliačik a žiada otvorený dialóg v snahe pochopiť hodnoty toho druhého. Musí však byť kladený dôraz na zachovanie identity Slovákov. „Nechceme, aby to bolo ako v Anglicku, kde z religióznych dôvodov nemožno predávať pohľadnice s vianočnou tematikou, lebo je kresťanská, a dá sa na nich uvádzať len to, že ide o dni voľna. Až takí multikultúrni byť nemusíme."
Člen predsedníctva Most-Híd László Nagy vraví, že strana k mešitám nemá oficiálne stanovisko, on osobne však proti nie je. „Žijeme predsa v multikultúrnej krajine, pričom náboženská rôznorodosť môže byť obohatením."
Negatívny postoj zaujalo KDH. Podľa hovorcu Mateja Kováča islam u nás nie je registrovaný, modlitebné stretnutia a priestory pre svoje duchovné potreby si moslimovia môžu organizovať v zmysle platnej legislatívy. SDKÚ cez hovorcu Michala Lukáča odkázala, že v strane, medzi ktorej základné hodnoty patrí aj kresťanská tradícia a náboženská tolerancia, zatiaľ na túto tému diskusia neprebehla.
Cirkvám sa to nepáči
Podľa generálneho dozorcu ECAV Pavla Delingu evanjelická cirkev oficiálne stanovisko k mešitám nemá, ale „sme kresťanská krajina s kresťanskými tradíciami a kresťanskými kostolmi. Nevidíme žiadny dôvod, aby sa táto skutočnosť menila a akýmkoľvek spôsobom spochybňovala."
Hovorca KBS Jozef Kováčik tvrdí, že povolenie na stavbu je vec štátu. „Treba vedieť, že územie, na ktorom stojí mešita, je navždy považované za územie moslimov, hoci sa o tom verejne nehovorí. Navyše v moslimských krajinách popravujú ľudí za konvertovanie na kresťanstvo. Potom je otázne, či by gesto so stavaním mešít nebola len falošná solidarita, ktorá by sa neskôr premenila na problém."
Jaroslav Franek z Ústredného zväzu židovských náboženských obci na Slovensku vraví, že mešitami sa nikdy nezaoberali. „Názory jednotlivých členov stoja na občianskom princípe, sú ich súkromnou vecou."
Rovnica s tromi „i"
Podľa Hasnu by povolenie mešity bolo pre moslimov impulzom, že nie sú občanmi druhej kategórie a okrem povinnosti majú i práva väčšinovej spoločnosti. „Bola by to príležitosť pre lepšie spoznávanie sa, keďže centrum by bolo otvorené pre všetkých. Vždy sme tu presadzovali politiku otvorenosti, stavali sa proti izolácií a podporovali uvedomelú integráciu. Riadime sa rovnicou i + i = i, teda integrácia + identita = ideál."
Hasna zdôrazňuje, že Bratislava je posledné hlavné mesto v Európe, v ktorom moslimovia nemajú dôstojné podmienky na praktizovanie náboženstva. Na argument, že v mešite by sa mohli schádzať ľudia s odporom voči západnej civilizácii a burcovať k útokom, reagoval, že z iných krajín je známe, že podobné skupiny sa stretávajú mimo miest s veľkým počtom ľudí. „Týka sa to nielen na radikálov z radov moslimov, ale extrémistických hnutí všeobecne. Počas 20 rokov pôsobenia na Slovensku sa neobjavili náznaky, vedúce k podobným záverom, preto je ten argument neférový."
Predsudky nie, strach áno
Miroslav Kocúr žije vo francúzskom Štrasburgu, za susedov má veľa moslimov, v mešitách problém nevidí. „Tí ľudia nevzbudzujú strach, hoci vo mne stále žije pocit z roku 2001. Jedenásteho septembra som bol v New Yorku, ten deň bol strašidelný. Pár dní na to som na Kennedyho letisku čakal na let do Európy, a nebolo mi všetko jedno. Moslimov však vnímam ako bežných spoluobčanov, naša dcéra sa hráva s ich deťmi, sú družnejší a majú početnejšie rodiny ako bežní Francúzi. Predsudky nemám, mám však strach z toho, čo som zažil v New Yorku. Môže sa to zopakovať?"
Exminister vnútra Palko berie ako fakt, že pri istom stupni imigrácie sa časti miest v západnej Európe charakterom menia na Afriku alebo Áziu. „Radikalizmus moslimov sa nezriedka šíri práve z mešít z kázní radikálnych duchovných. Prostredie mešít je predmetom záujmu protiteroristických odborov západoeurópskych tajných služieb. Slovensko by malo analyzovať situáciu v západnej Európe a poučiť sa."
Podľa Hasnu nemožnosť postaviť mešitu škodí nielen moslimom, ale aj celej spoločnosti. „Ak okolité štáty prekonali predsudky, je načase, aby Slovensko neostávalo v ich tieni."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
