FOTO - DIVADLO VIZITA
je lúčami Viktor Zborník, čo však tmu nevylučuje. Humor vylučujú Jaroslav Dušek a Martin Zbrožek.“ Takéto záhadné pozvánky visia po Bratislave. Signalizujú, že sem konečne prišiel s výnimočným divadlom muž, ktorý sa na českej divadelnej scéne pohybuje už roky.
Na Slovensku ho však donedávna poznali iba divadelní fajnšmekri. Potom ho do všeobecnej pozornosti vtlačili filmy Pelíšky, Musíme si pomáhať a Divoké včely. Zajtra konečne budete mať možnosť vidieť ho na živo. V divadle Astorka odohrá spoločne s Martinom Brožkom dve predstavenia, ktoré majú tieto nezameniteľné atribúty - humor a totálne improvizovanie.
Divadlo Vizita vzniklo v osemdesiatych rokoch a založil ho práve Jaroslav Dušek. Vtedy to boli poloimprovizované predstavenia, k totálnej improvizácii prešlo divadlo až roku 1986. Fascinovala ho svetová absurdná dráma, ale najviac ho ovplyvnil český divadelník Ivan Vyskočil. Druhým dôležitým človekom bol slávny český režisér Evald Schorm. Zoznámil sa s ním, keď sa hlásil na DAMU. „Každý mi otváral divadlo z iného uhla, a obaja sú tým najzaujímavejším, čo som zblízka spoznal. Schorm na skúškach hercom vravieval: ,Kamaráti, možno neurobíme veľdielo, ale najmä, aby nás to bavilo. Dnes takmer všade vidím prvoradý imidž. Hlavne nech je len úspech, nech čo najviac zarobíme.‘“
České divadlo Vizita teda existuje už dvadsať rokov a patrí medzi české divadelné fenomény, povedzme tak ako Divadlo Járy Cimrmana. Samozrejme, nehovoríme o poetike, ale o jedinečnosti. Vo svete nie je mnoho scén, kde herci vopred nepoznajú ani jednu repliku z predstavenia a kde každý večer je iný - podľa toho, ako dvaja partneri na javisku rozohrajú momentálne slovné a hudobné inšpirácie.
To však neznamená, že je vystavané iba na slovách a ich absurdných vetveniach, funguje totiž aj v inojazyčnom priestore. Vizita už hosťovala v Belgicku, Švédsku, Káhire a vždy s veľkým ohlasom. Ako je to možné? „Jednoducho. Hrala sa v umelej reči. Povedali sme divákom, že aby to bolo spravodlivé, budeme hrať v reči, ktorej nerozumieme ani my,“ vysvetľuje Jaroslav Dušek. „Akurát v Štokholme sme hrali čiastočne v umelej reči a čiastočne po česky. V hľadisku boli aj emigranti a nám bolo ľúto, že nebudú počuť češtinu. Po predstavení za nami prišli dvaja herci od Bergmana a vraveli, vraj také čosi ešte nevideli. No a v Káhire som hral celkom bez slov, tam som sa iba pohyboval.“
Vizita v osemdesiatych rokoch hosťovala aj na Slovensku, v Bratislave, ale aj na Kremnických gagoch a potom až koncom deväťdesiatych rokov na festivale Divadelná Nitra. So Slovenskom však Dušek udržiaval tesné vzťahy stále, presnejšie - so slovenskými herečkami. S Annou Šiškovou si zahral v Musíme si pomáhať, so Zuzanou Kronerovou v Divokých včelách. Mimochodom, s oboma hral milostné scény. Ako sa pri tom cítil? To si môžete prečítať v sobotňajšom magazíne SME.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
