Encyklopédie majú ambíciu obsiahnuť celý svet. Najznámejšie z nich, britská Britannica má v aktuálnom vydaní tridsaťdva zväzkov, nemecký Brockhaus tridsať. Našej slovenskej encyklopédie Beliana vyšlo od roku 2000 šesť zväzkov a ďalších šesť sa plánuje, pričom nie je vylúčené, že ešte jeden zväzok s dodatkami pribudne, pretože pojmov stále pribúda.
To je práve typická vlastnosť nášho sveta - je stále v pohybe. Má vôbec význam vydávať mnohozväzkové encyklopédie v dobe internetu, keď aj tak si väčšinu informácií vygooglime a kde sa nám priam nanucuje všeobecná encyklopédia tvorená dobrovoľníkmi - Wikipédia?
„Ako každý kultúrny národ by si aj ten náš mal prejsť svojím encyklopedickým obdobím," myslí si filozof Oliver Bakoš.
„Možno sa o pár storočí oneskorujeme, ale napriek tomu by malo byť našou povinnosťou realizovať toto dielo v období, keď sa pre to naplnili podmienky a možnosti. Prispieva to nesporne k obohateniu a skvalitneniu terminológie z početných odborov, k vzniku textov, čo prešli, často prvý raz, odbornou oponentúrou a jazykovou redakciou," myslí si Bakoš.
„Ak si niekto myslí, že všetko je na webe, dám mu pár pojmov, a nech mi skúsi o nich nájsť na internete kvalitné alebo vôbec nejaké informácie," usmieva sa Peter Červeňanský, riaditeľ Encyklopedického ústavu SAV, ktorý Belianu pripravuje.
Ide o všeobecnú encyklopédiu, ale oproti svetovým je posilnená o slovenské reálie. „Ak takéto dielo dáte do svetových agentúr, pošlete informácie o sebe. Aj vďaka takejto encyklopédii prestaneme byť bielym miestom na mape," hovorí Červeňanský.
Nikdy neobsiahnu všetko
Všeobecné encyklopédie - to je celý svet koncentrovaný do zväzkov hrubých kníh. Už dávno si však nemyslíme, že sa o svete dajú skompletizovať všetky podstatné informácie. Každý podchytený fakt prináša veľké množstvo otáznikov a tak sa údaje o našom svete rozliezajú ako kŕdlik neposlušných husí namiesto toho, aby pekne disciplinovane pribúdali ako ovce v košiari.
Ak hľadáme niečo, použijeme Google a je veľmi pravdepodobné, že medzi prvými odkazmi bude encyklopédia Wikipédia, teda kolektívne dielo vznikajúce zdola bez profesionálnej redakcie.
Vo svete však vychádzajú nové a nové vydania renomovaných encyklopédií a u nás vzniká výpravná encyklopédia Beliana, z ktorej už vyšlo prvých šesť zväzkov, čo je polovica predpokladaného rozsahu. Je nazvaná po slovenskom encyklopedistovi Matejovi Belovi, ktorý v 18. storočí vydal významné dielo Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku.
Majú takéto vydavateľské počiny vôbec význam keď, ako sa hovorí, všetko je na webe?
Čím menej, tým menej
Podľa Tomáša Bellu, odborníka na nové médiá v konzultačnej spoločnosti NextBig.sk, netvorí Wikipédiu jeden kolektív, ale je to veľké množstvo veľmi rôznorodých veľkých aj malých skupín ľudí, ktorých oddeľuje odlišný jazyk i záujmy.
„Wikipédia však dobre funguje len vtedy, ak je editorov na konkrétnu tému dostatočne veľa. Pri populárnych témach, povedzme americkej pop-music, je tak mimoriadne presným a rýchlym zdrojom informácií, často najlepším na svete. Ale kvalita spracovania tém, ktoré zaujímajú menej ľudí - povedzme slovenské dejiny - je dramaticky nižšia a chybovosť často obrovská. Z tohoto dôvodu je napríklad Wikipédia v angličtine výrazne kvalitnejším a dôveryhodnejším zdrojom informácií ako Wikipédia v češtine či slovenčine - v menších jazykoch jednoducho chýba dostatočné množstvo dobrovoľníkov, ktorí by písali texty a najmä dokázali chyby v nich objavovať dostatočne rýchlo."
Kultúrny národ
„Ak si niekto myslí, že všetko je na webe, dám mu pár pojmov, a nech mi skúsi o nich nájsť na internete kvalitné alebo vôbec nejaké informácie," usmieva sa Peter Červeňanský, riaditeľ Encyklopedického ústavu SAV, ktorý Belianu pripravuje.
„Všimnite si, že pri televíznych prejavoch hláv štátov majú vždy za sebou svoju národnú encyklopédiu. Každý kultúrny národ v Európe má svoju," zdôrazňuje Červeňanský.
„Je to syntéza poznania, obraz vyspelosti spoločnosti. Beliana je všeobecná encyklopédia, ale oproti svetovým encyklopédiám posilnená o slovenské reálie. Ak takéto dielo dáte do svetových agentúr, pošlete informácie o sebe. Aj vďaka takejto encyklopédii prestaneme byť bielym miestom na mape."
Červeňanský spomína, že Beliana začala vznikať z ničoho. „Do Encyklopedického ústavu som prišiel v roku 1992. Bol v troskách, neboli peniaze. Encyklopédiu sme začali pripravovať bez vlastnej databázy, bez archívov, na kolene.
Keby sme mali viac skúseností, asi by sme sa do toho nepustili, lebo by sme vedeli, čo nás čaká. Na začiatku projektu nás bolo osem, pričom v zahraničí tvoria encyklopédie niekoľkostočlenné kolektívy.
Ani dnes by nám nikto neuveril, koľko nás je. Máme dvadsať redaktorov. Pre porovnanie - poľskú Encyklopediu Powszechnu PWN pripravuje šesťsto až osemsto interných redaktorov. Toľko my máme externých spolupracovníkov."
Zjednoťme si pojmy
Seriózna komunikácia sa nezaobíde bez pojmov. Jedna vec či fakt sa nemôže raz volať tak, inokedy onak. Kontexty a súvislosti sa tiež nemôžu používať od buka do buka, lebo by sme sa nikdy nedohodli. Internet ponúka mnohé alternatívy aj na jeden fakt, jednu a tú istú udalosť môžete nájsť s rôznym vročením.
„Encyklopédia je overená autorita a preto je použiteľná aj v školstve, kde je dnes situácia s učebnicami všelijaká. Táto cesta však nie je jednoduchá a je výsledkom debát odborníkov," vysvetľuje Červeňanský. „Odborníci a jazykovedci sa skrátka musia dohodnúť, čo nebýva vždy jednoduché."
„Encyklopédia nie je projekt, ktorý človek dokončí, vydýchne si, oddýchne a s novou energiou naštartuje niečo iné," uzatvára Červeňanský.
„Prvý zväzok vyšiel v roku 2000 a teraz sa blížime k polovici, a nové pojmy stále pribúdajú. Takže nevidíme ešte ani svetlo na konci tunela. Ale robíme to radi a sme presvedčení, že to je vec, ktorá spoločnosti pomôže."
Never nikomu
Šéfredaktorkou Beliany je Anna Prociková. Sedí v neveľkej miestnosti úplne zaplnenej najrôznejšími odbornými knihami. Výrazné sú dve police plné nemeckej encyklopédie Brockhaus, ktorá je hlavnou inšpiráciou pre Belianu. Presne takú mala za sebou pri svojom prvom televíznom prejave Angela Merkelová.
Ako sa pripravuje takýto gigantický systém textov? Na samom začiatku sa dajú dokopy pojmy, ktoré sa potom rozpracujú na heslá. Vymýšľajú ich odborníci z jednotlivých vedných disciplín, mnohí z nich sú potom aj autormi hesiel. „Pritom sa používa systém pyramídy," hovorí šéfredaktorka.
„Napríklad máme kvet. Ten môže byť taký alebo onaký. Kvet má piestiky, tyčinky, bliznu. Toto všetko budú samostatné heslá. Pritom je dôležité dodržať, aby boli heslá prepojené. Napríklad keď píšeme, z čoho sa skladá kvet, už jednotlivé časti neopisujeme, ale odkážeme ich na samostatné heslo."
No a potom autori píšu texty a redaktori ich redigujú. „Pravidlo encyklopedistu číslo jeden je - never nikomu, ani sám sebe. Všetko sa overuje z odborných kníh, encyklopédií aj z internetu, ale ten považujeme za najmenej dôveryhodný zdroj."
FOTO - flickr.com Stewart Butterfield
Nočná mora encyklopedistu
Držať v hlave také obrovské množstvo informácií je náročné.
„Najhoršie chvíle sú, keď čítam heslo a zdá sa mi, že toto som už niekde čítala, ale v inej súvislosti, nazvanej inak. To by znamenalo, že nemáme zjednotené pojmy. A keď už zväzok vyšiel, nedá sa chyba opraviť, jedine v ďalšom vydaní. Ale keď budeme robiť tridsiate ôsme vydanie ako Brockhaus, to už bude dobré," smeje sa šéfredaktorka a dodáva, že práca je čím ďalej tým ťažšia, lebo más textu a teda aj súvislostí pribúda.
Konflikt?
Ako je to teda s konfliktom internet verzus papierové encyklopédie? Zdá sa, ako keby ani veľmi nebol. „Myslím, že papierové encyklopédie majú už takmer výhradne význam statusového symbolu - hovoríte tým niečo o sebe, svojom vzdelaní a postavení v spoločnosti, ak máte na polici 32-zväzkovú Brittanicu - ale veľmi málo ľudí zrejme už chodí denne k polici s rebríkom a hľadá tam informácie," hovorí odborník na nové médiá Tomáš Bella.
„Na druhej strane, dôveryhodnosť a striktné editorské procesy v tradičných encyklopédiách majú svoj význam a pre mnohých predstavujú hodnotu, za ktorú sú ochotní zaplatiť - a táto hodnota je v čase internetu možno ešte vyššia ako pred pár desaťročiami. Myslím si teda, že význam autoritatívnych zdrojov, kde informácie prechádzajú dôkladným overovaním, neklesá."
„Internet poznatky netriedi: napríklad pojem ´estetika´ je potom rovnako vedná disciplína ako kozmetický salón," upozorňuje filozof Oliver Bakoš a dodáva, že v konečných dôsledkoch aj tie zastarané poznatky majú svoj význam.
Niekedy - paradoxne - práve cez poznávanie tej cesty, po ktorej sa už nedá kráčať - jednoducho zabraňujú opakovaniu omylov. „Hovorí sa, že Biblia a slovník cudzích slov by nemali chýbať v knižnici nijakého vzdelaného človeka. A ak k tomu pristúpi aj encyklopédia - potom je to pohoda," uzatvára Bakoš.
Beata
Balogová
