BRATISLAVA. Slovensko bolo v roku 1998 vnímané v medzinárodných vzťahoch ako problematické dieťa. "Ako lajdák, na ktorého sa všetci pozerajú možno kritickejšie, než by mali," zhodnotil vtedajšie obdobie bývalý veľvyslanec SR v USA Rastislav Káčer.
Od decembra 1998 trvalo minimálne dva roky, kým sa podarilo presvedčiť medzinárodné prostredie, že Slovensko je krajina, ktorá si zaslúži férové vnímanie ako partner.
Zásadná zmena vo vnímaní SR nastala po voľbách. "Ale to, že by sme boli zo dňa na deň vítaní a otvárali sa nám dvere, tak to nie je pravda. Stálo za tým tvrdé diplomatické úsilie prelomiť to negatívne vnímanie," objasnil v rozhovore pre TASR.
Zahraniční partneri si podľa neho neboli istí stabilitou novej vlády, pretože HZDS bolo silné a formálne malo aj silné zastúpenie v parlamente.
"Návrat Vladimíra Mečiara tam stále visel ako strašiak. Takže sme museli potrebné veci plniť nie na 100, ale na 150 percent," upozornil s tým, že ešte aj po roku 2004 sa ho v zahraničí pýtali, či nehrozí návrat Mečiara.
Práve obdobie rokov 1994-1998 označil zahraničnopoliticky, ale aj emočne za najťažšie. Entuziazmus zo začiatku roku 1994 zastavila z 3. na 4. novembra tzv. Noc dlhých nožov.
Poslanci vládnej koalície HZDS/RSS, SNS a ZRS vtedy odvolali šéfov viacerých vrcholových orgánov v štáte, ako aj verejnoprávnych médií a obsadili všetky významné parlamentné pozície.
"Tento zvláštny výklad demokracie, že víťaz berie všetko, sa dostal ad absurdum v roku 1997 pri zmarenom referende, únose prezidentovho syna a zneužívaní spravodajských služieb," vymenoval Káčer.
Dodal, že zo zahraničnopolitického pohľadu ide o zásadné prečiny.
"Slovensko sa dostalo do čiernej diery. Môžeme si akokoľvek nahovárať, že nie. Ja som to veľmi cítil, bolo to pre mňa frustrujúce obdobie. Našťastie, potom si Slováci priniesli novú dynamiku a Slovensko sa z čiernej diery stalo tatranským tigrom," zaspomínal.
Vyzdvihol fakt, že Slovensko sa za vyše 17 rokov samostatnosti posunulo veľmi ďaleko, a to nielen v oblasti zahraničnej politiky. Podľa neho prešlo rýchlou históriou.
"U mnohých západných demokracií, ktoré sa vyvíjali v stabilnejšom prostredí, trvá dynamika našich zmien možno 50 rokov. Slovensko prešlo viac, ako si dokážeme z denného života uvedomiť," uzavrel Káčer.
